Shardlight

Splnené v rámci HC módu hernej výzvy 2018 - 9. "Nerozbalený dárek"

Adventúry od Wadjet Eye Games mám rád. Ich azda najvýraznejším prvkom sú výborne a hlavne uveriteľne napísané postavy, ktorým veríte motivácie v ich konaní a vidíte aj ich nedostatky - chyby, prípadnú naivitu či posadnosť a stávajú sa tak ľudskejšími a tým pádom s nimi hráč vie viac empatizovať.

Hlavná postava Shardlight mi tak bola veľmi rýchlo sympatická, za čo môže aj veľmi dobre vystavaný a gradovaný scenár, kde nemáte pocit, že hra obsahuje hluché miesta, ktoré by mali predlžovať hraciu dobu. Takisto i ďalšie postavy sú hodnoverne napísané a vo viacerých prípadoch je dostatočne rozvinuté aj ich príbehové pozadie.

Čo mi do inak esteticky nádherného postapokalyptického prostredia úplne nesadlo, je vizuálna štylizácia vládnucej vrstvy do francúzskej buržoázie predrevolučného obdobia 18. storočia. Samozrejme chápem dôvody pre toto vyobrazenie - veľmi silná a jasná symbolika ľudskej spoločnosti a bohatej vrsty v kontraste o živoriacou a na zvláštnu chorobu umierajúcou bežnou populáciou. No keďže sa hra odohráva v postamerike budúcnosti a surovín a materiálov je pomerne málo a i tie sú častokrát recyklované z artefaktov predapokalyptickej minulosti, príde mi prehnané, aby sa obyvatelia pustiny snažili do tohto štylizovať, pretože ich prvoradým cieľom je predsa prežitie v nehostinnej budúcnosti. Narúšalo mi to tak dôveryhodnosť a uveriteľnosť príbehové pozadia a prostredia.

Vo viacerých zakončeniach hra ukazuje ambivalentnosť a filozofickú relatívnosť niektorých rozhodnutí a cieľov (nielen) hlavnej postavy. A ukazuje, že politika a sociálne konvencie sú stále mocnejšie, než neočakávaný hrdina. Napriek tomu stojí Shardlight ako kvalitná point and click adventúra, s príjemným a zážitok umocňujúcim dabingom, určite za zahranie. Škoda len, že to, čo ju najviac odlišuje od konkurencie je to, čo mi najmenej z celej hry sadlo.