Diskuze

Hej, to mi pripomína, že aj Condemned v pár okamihoch v tomto fungoval imo lepšie, lebo to pôsobilo prirodzenejšie z hľadiska reálii (aspoň chvíľu) a hoci ma to nevystrašilo, celkom hutnú atmosféru malo v prvom Stalkerovi prvé stretnutie s tým "priťahovačom" a ešte tým "levitátorom".

"Každý to má nastavené trochu jinak." // Veď som písal, je to o nervoch. :D

Marty: Všeobecný názor alias stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou? Ono tomu zas nie je dobré veriť ani preto, že to vraví veľa ľudí. Veľa ľudí vraví, že David Guetta je dobrý DJ (nie, nie je) a Madonna vie spievať (nie, nevie). Problém je, že to, že to povie veľa ľudí neznamená, že je to ich obor. Rovnako je to asi aj s horormi, ja osobne horrory nejak nevyhľadávam, pretože ma nejak extra nebavia, ale i tak som nejaké hral a videl na to, aby som jednoducho mal rezistenciu a nároky vyššie, než FEAR v tejto oblasti. Teraz ma napadlo, že keď si to porovnám s Penumbra: Overture, kde tá atmosféra fakt bola dosť silná, tak je fakt FEAR strašiak pre detičky. :)
Nehovoriac o prípadných adrenalínovejších real-life experiences. :)

Vodny: Holt áno, Hitchcock, Kubrick a jemu podobní, to sú samé príšery. :D Chcem tým len povedať, že sa to vôbec nedá takto generalizovať. Sú aj japonské gore horory. Kórejské duchárske a upírske a podobne. Klasické popcorn teenage vyvražďovačky sú ťažko horormi, fakt len nálepkou a nie obsahom.
Šumenie malo s laknutím spoločné toľko, že "Aha, teraz sa mám zľaknúť" a moment prekvanie a tým pádom aj zľaknutie bolo fuč. :)

To už je potom skôr otázka nervov, či sa tam človek bojí. Ja som sa od toho VtmB nejak seriózne nikde nebál. Možno trochu som mal napnuté nervy pri hraní Silent Hill 2. Ale ten FEAR mi prišiel v tomto podobný ako tie teenage vyvražďovačky - hralo sa to na niečo, čím to vôbec nebolo. Hoci sa tam samozrejme veľmi dobre strieľalo a kým som nevedel ako sa tam bude bullshitovať, tak som aj na príbeh bol zvedavý. Čiže hra ako celok mi nevadila. Len ten "fear" element bol taký dosť lacný a pseudo.