Vivaldi
Aj vy milujete pri hrách ten pocit, keď sa do nich emocionálne ponoríte? Keď prežívate s hlavným hrdinom každý jeden moment a s napätím očakávate, ako celý príbeh dopadne? Pokiaľ áno, a nebude vám prekážať skutočnosť, že Burnhouse Lane rieši veľmi náročné témy o zmysle života a smrti, toto bude titul, ktorý vysoko oceníte. Možno by to mali byť slová na záver, no ja som sa nimi rozhodol začať túto recenziu. Pretože si viem veľmi živo predstaviť, že niektoré momentky by mohli ľudí od tohto titulu odradiť, poprípade vyvolať silný traumatizujúci zážitok. Ak ste v tomto bode neprestali čítať a ste stále zvedaví o čo ide, je čas na komplexnejší rozbor.
Začnime príbehom, ktorý je vo svete adventúr absolútne kľúčový. Pokiaľ vás hra nevtiahne do deja, nebudete mať záujem pokračovať ďalej. Úprimne si však myslím, že Burnhouse Lane má jeden z najsilnejšie spracovaných scenárov, ktoré som mal možnosť za tento rok odohrať. Rozčlenený je do siedmich kapitol, počas ktorých sledujeme mladú zdravotnú sestru Angie Weather. Ostáva jej šesť mesiacov života, a preto rozhodla prijať pracovnú ponuku robiť opatrovateľku starému mužovi s prejavmi demencie žijúcemu na odľahlej farme pri mestečku Honiton. Má to byť jej posledné zamestnanie pred tým, ako ju skolí rakovina pľúc. Život jej však do cesty nečakane hodí zaujímavú ponuku. Ak splní päť náročných úloh, môže sa choroby zbaviť a dostať druhú šancu. Ako to celé dopadne, záleží len na nej samotnej.
Osobne obdivujem tvorcov za to, do čoho sa s touto hrou pustili. Rozhodne totiž nešlo o žiadny ľahký, oddychový projekt. Nemali záujem jednať so svojimi hráčmi v rukavičkách, dokonca pred tým ako sa dostanete do hlavného menu vás zastihne obrovské varovanie, že titul by mali hrať len osoby staršie ako 18 rokov. Čo určite nie je niečo, čo vidíte v hrách často. Aby to však bolo ešte zaujímavejšie, tak ovládanie sa naučíte pokusom o samovraždu a hru ukladáte zapálením si cigarety pri popolníku. Myslím si, že tieto momentky hovoria samé za seba.
Príbeh je však iba natoľko zaujímavý, ako kvalitné sú jeho postavy. A tu patrí tvorcom opäť obrovský rešpekt, pretože všetci sú v tejto hre spracovaní absolútne perfektne. Plusom je skutočnosť, že Angie má možnosť v jednotlivých situáciach reagovať viacerými spôsobmi a tým pádom jej charakter dotvárate sami. Dáva vám to tiež možnosť jednať s ostatnými postavami podľa toho, ako sa k vám správajú. K niektorým môžete byť priateľskejší, k iným naopak tvrdší. Možnosť voľby vždy veľmi oceňujem a v takomto prípade o to viac.
Spolu s ňou je pre mňa rovnako vynikajúcou postavou aj George. Starý pán, o ktorého sa má starať je skutočne veľmi milý, veľmi priateľský, no rovnako nestráca svoj životný elán. Čo ho však pre mňa robí skvelým je práve jeho vzťah s mladou Angie. Ide o človeka, ktorý si prežil svoje, stratil lásku svojho života a má v sebe akúsi prirodzenú empatiu, ktorú často v druhých ľuďoch nenájdete. Vďaka tomu sú mnohé scénky v záverečných kapitolách o to silnejšie. Pretože rovnako ako to celé dianie prežívate s Angie, budete to rovnako prežívať aj s ním.
Z ostatných postáv by som mal spomenúť ešte mladú herečku Jenny, ktorú budete mať možnosť zachrániť počas druhej kapitoly. Myslím si, že krásne odzrkadľuje tvár človeka, ktorý je v konflikte. V Jenny sa totiž neustále bijú dve protichodné vlastnosti. Jej vďačnosť a priateľskosť totiž neustále musí bojovať s jej sebectvom a závislosťou. Ako závislosťou? Nebudem prezrádzať, no v princípe si myslím, že je asi úplne jedno akou závislosťou človek trpí. Pretože výsledok z toho je vždy len jeden. V tomto smere tvorcovia dali Jenny skutočne ohromný charakter.
Vyzdvihnúť by som chcel aj spracovanie štvrtej kapitoly, ktorú si podľa mňa užijú všetci fanúšikovia Stephena Kinga. Ktorým som mimochodom i ja. Našiel som tu totiž minimálne dve veľmi krásne referencie na jeho diela – kým jedna je spracovaná vizuálnou formou, druhá je podľa mňa všetko čo sa týka samotnej “krvavej Mary”. Pre mňa je tam navyše obrovské množstvo momentov, alebo len samotných predmetov, ktoré odkazujú na jeho dielo Misery, čím u mňa Harvester Games okamžite získali plusové body.
Teraz sa však presuniem k ďalšiemu silnému aspektu titulu a tým je jeho vizuálna stránka. Burnhouse Lane vám dá miestami pocit, ako keby ste sa ocitli v samotnom pekle a prežívali život po smrti. Aj ja som sa miestami pohrával s touto myšlienkou, už len čisto kvôli úvodu. Takto to však nie je. Dalo by sa to čiastočne nazvať očistcom, no ani to by nebola úplne správna definícia. Nie, ide skôr o miesto, na ktoré sa dostávajú ľudia, ktorým čoskoro uplynie ich čas. Nikdy nevedia kedy tam vstúpia, a tiež nevedia ako to tam bude vyzerať.
V tomto smere mi Burnhouse Lane pripomenul atmosféru filmového spracovania Silent Hillu. Vyprázdnené, pusté mesto, ktoré pôsobí veľmi špinavo, až schátrane a kde nikdy neviete čo na vás čaká za najbližším rohom. Možno je to miesto, ktoré ľudia navštevujú len vo svojej hlave. Každopádne, svojou prítomnosťou vie veľmi kvalitne umocniť celkovú atmosféru a ten pocit pekla v ňom neustále pretrváva. Stretnete v ňom aj niekoľko zaujímavých postáv, pri ktorých si tiež nemôžete byť úplne istí, či sú vašimi priateľmi alebo naopak. Hádam vám bude kebab od Omara chutiť…
Čo sa hrateľností týka, tá nie je nijako komplikovaná. Primárne ide o pribehovú adventúru, kde zbierate dôležité predmety do inventúra a logicky sa snažíte vyriešiť jednotlivé situácie. Kapitoly majú skrátka svoje hlavolamy, medzi ktorými asi najviac vyniká výťah v šiestej kapitole. Nechýbajú však ani akčnejšie momenty a Burnhouse Lane vám v rámci nich dáva i možnosť držať v rukách zbraň. Často sa totiž budete musieť postaviť nebezpečným protivníkom a v takej situácii vám pomôže iba sekera alebo pištoľ. Záleží iba od toho, čo vám hra v danej kapitole ponúkne. Máte aj možnosť utekať a v prípade nutnosti vykonať výpad, ktorý slúži na vyhnutie sa nepriateľovi či prerazenie steny.
Okrem toho však budete ovládať i vašich mačacích priateľov. Jedným z nich je biely kocúr s pruhovým chvostom a menom Moonlight. Ten urobí z hry na chvíľu plošinovku, kde je potrebné prejsť z jedného miesta na druhé a preskákať jednotlivé prekážky. S druhým z nich zase získate veľmi šikovnú schopnosť odhaľovať temné tajomstvá jednotlivých ľudí. To považujem za veľmi užitočné v prípade, že chcete lepšie poznať jednotlivé postavy alebo im vidieť do ich srdca. Nevýhodou je akurát to, že túto schopnosť máte možnosť využiť iba raz do dňa. No a posledná mačka menom Milla vám umožní na moment ovládnuť určité bytosti. Toto však nebudem ďalej rozoberať, aby som vám nepokazil dojmy zbytočnými spoilermi.
Trochu však načriem aj do celkového členenia príbehu. Ako som spomenul, máme tu sedem kapitol, pričom každá sa venuje niečomu inému. Je teda aj celkom možné, že vám niektoré prídu zaujímavejšie oproti iným. Z môjho uhla pohľadu má však každá z nich niečo do seba. Kým v prvých štyroch pôjde primárne o zadané úlohy, ktoré vám môžu pomôcť zachrániť si život, ďalšie sa už budú venovať viac samotnej Angie jej vlastným démonom, a finálnom rozhodnutí. Hra sa tak v tomto bode stáva o niečo osobnejšou a emocionálne silnejšou. Pretože napriek tomu, že sa jej počas jej cesty podarí splniť niekoľko skutočne náročných úloh, niekedy je boj s vlastným vnútrom ešte väčšou výzvou. Tieto kapitoly aj viac vystupňujú vzťahy medzi jednotlivými postavami, dokonca dajú možnosť jednotlivými rozhodnutiami ovplyvniť celkový záver. O ktorom si teraz niečo povieme.
Reálne totiž hra neskrýva len jeden koniec. Máte totiž možnosť voľby ovplyvniť svoj život, no rovnako aj ostatných postáv. Dá sa tak teda povedať, že vo vašich rukách leží aj ich osud. Zvážte preto každú jednu akciu a vyslovenú vetu, keďže všetky môžu mať fatálne následky. Plusom sú aj malé detaily, ktoré vedia vylepšiť dojem. Napríklad možnosť ísť počas každého dňa na záchod. Nezabúdať kŕmiť koňa Richarda a podobne. Nie sú to povinné veci, ale hra na ne skrátka myslí.
Ak by som mal niečo vytknúť a myslím tým, že by som musel nájsť niečo, s čím som nebol spokojný, bolo by to vskutku náročné. Pretože tento temný príbeh nabitý emóciami si ma úprimne získal. Možno by mi však nevadilo mať možnosť využívať niektoré schopnosti od vašich mačacích priateľov v ďaleko väčšom množstve. Taktiež by mi neprekážalo viac hlavolamov, no najviac by som asi ocenil, keby sme sa dočkali zaujímavejšieho finále v poslednej kapitole. Nemyslím si pritom, že celkový záver je slabý. No mimo častí z Burnhouse Lane som akosi vnútorne nemal pocit, že toto bolo to, k čomu sme sa mali dostať. Dáva to síce Jenny lekciu do života, no je až príliš očividné, že najsilnejšie karty už boli dávno vyhádzané.
Burnhouse Lane však vnímam ako silný, emocionálny zážitok, ktorý mi na záver tohto roku skutočne zapasoval. Príbeh ma svojimi postavami vysoko zasiahol, svoju atmosféru umocnil nádherným vizuálom či kvalitným soundtrackom a navyše som sa vďaka nemu skutočne zamyslel nad dôležitou otázkou ohľadom života a jeho zmyslu. V mojich očiach ide teda o nádhernú zlatú bodku za týmto rokom a som veľmi rád, že som hre venoval svoj čas. Ak sa nebojíte, máte viac ako osemnásť a vašim obľúbeným herným žánrom sú príbehové adventúry, Burnouse Lane je titul, ktorý by ste nemali v žiadnom prípade odignorovať.
Začnime príbehom, ktorý je vo svete adventúr absolútne kľúčový. Pokiaľ vás hra nevtiahne do deja, nebudete mať záujem pokračovať ďalej. Úprimne si však myslím, že Burnhouse Lane má jeden z najsilnejšie spracovaných scenárov, ktoré som mal možnosť za tento rok odohrať. Rozčlenený je do siedmich kapitol, počas ktorých sledujeme mladú zdravotnú sestru Angie Weather. Ostáva jej šesť mesiacov života, a preto rozhodla prijať pracovnú ponuku robiť opatrovateľku starému mužovi s prejavmi demencie žijúcemu na odľahlej farme pri mestečku Honiton. Má to byť jej posledné zamestnanie pred tým, ako ju skolí rakovina pľúc. Život jej však do cesty nečakane hodí zaujímavú ponuku. Ak splní päť náročných úloh, môže sa choroby zbaviť a dostať druhú šancu. Ako to celé dopadne, záleží len na nej samotnej.
Osobne obdivujem tvorcov za to, do čoho sa s touto hrou pustili. Rozhodne totiž nešlo o žiadny ľahký, oddychový projekt. Nemali záujem jednať so svojimi hráčmi v rukavičkách, dokonca pred tým ako sa dostanete do hlavného menu vás zastihne obrovské varovanie, že titul by mali hrať len osoby staršie ako 18 rokov. Čo určite nie je niečo, čo vidíte v hrách často. Aby to však bolo ešte zaujímavejšie, tak ovládanie sa naučíte pokusom o samovraždu a hru ukladáte zapálením si cigarety pri popolníku. Myslím si, že tieto momentky hovoria samé za seba.
Príbeh je však iba natoľko zaujímavý, ako kvalitné sú jeho postavy. A tu patrí tvorcom opäť obrovský rešpekt, pretože všetci sú v tejto hre spracovaní absolútne perfektne. Plusom je skutočnosť, že Angie má možnosť v jednotlivých situáciach reagovať viacerými spôsobmi a tým pádom jej charakter dotvárate sami. Dáva vám to tiež možnosť jednať s ostatnými postavami podľa toho, ako sa k vám správajú. K niektorým môžete byť priateľskejší, k iným naopak tvrdší. Možnosť voľby vždy veľmi oceňujem a v takomto prípade o to viac.
Spolu s ňou je pre mňa rovnako vynikajúcou postavou aj George. Starý pán, o ktorého sa má starať je skutočne veľmi milý, veľmi priateľský, no rovnako nestráca svoj životný elán. Čo ho však pre mňa robí skvelým je práve jeho vzťah s mladou Angie. Ide o človeka, ktorý si prežil svoje, stratil lásku svojho života a má v sebe akúsi prirodzenú empatiu, ktorú často v druhých ľuďoch nenájdete. Vďaka tomu sú mnohé scénky v záverečných kapitolách o to silnejšie. Pretože rovnako ako to celé dianie prežívate s Angie, budete to rovnako prežívať aj s ním.
Z ostatných postáv by som mal spomenúť ešte mladú herečku Jenny, ktorú budete mať možnosť zachrániť počas druhej kapitoly. Myslím si, že krásne odzrkadľuje tvár človeka, ktorý je v konflikte. V Jenny sa totiž neustále bijú dve protichodné vlastnosti. Jej vďačnosť a priateľskosť totiž neustále musí bojovať s jej sebectvom a závislosťou. Ako závislosťou? Nebudem prezrádzať, no v princípe si myslím, že je asi úplne jedno akou závislosťou človek trpí. Pretože výsledok z toho je vždy len jeden. V tomto smere tvorcovia dali Jenny skutočne ohromný charakter.
Vyzdvihnúť by som chcel aj spracovanie štvrtej kapitoly, ktorú si podľa mňa užijú všetci fanúšikovia Stephena Kinga. Ktorým som mimochodom i ja. Našiel som tu totiž minimálne dve veľmi krásne referencie na jeho diela – kým jedna je spracovaná vizuálnou formou, druhá je podľa mňa všetko čo sa týka samotnej “krvavej Mary”. Pre mňa je tam navyše obrovské množstvo momentov, alebo len samotných predmetov, ktoré odkazujú na jeho dielo Misery, čím u mňa Harvester Games okamžite získali plusové body.
Teraz sa však presuniem k ďalšiemu silnému aspektu titulu a tým je jeho vizuálna stránka. Burnhouse Lane vám dá miestami pocit, ako keby ste sa ocitli v samotnom pekle a prežívali život po smrti. Aj ja som sa miestami pohrával s touto myšlienkou, už len čisto kvôli úvodu. Takto to však nie je. Dalo by sa to čiastočne nazvať očistcom, no ani to by nebola úplne správna definícia. Nie, ide skôr o miesto, na ktoré sa dostávajú ľudia, ktorým čoskoro uplynie ich čas. Nikdy nevedia kedy tam vstúpia, a tiež nevedia ako to tam bude vyzerať.
V tomto smere mi Burnhouse Lane pripomenul atmosféru filmového spracovania Silent Hillu. Vyprázdnené, pusté mesto, ktoré pôsobí veľmi špinavo, až schátrane a kde nikdy neviete čo na vás čaká za najbližším rohom. Možno je to miesto, ktoré ľudia navštevujú len vo svojej hlave. Každopádne, svojou prítomnosťou vie veľmi kvalitne umocniť celkovú atmosféru a ten pocit pekla v ňom neustále pretrváva. Stretnete v ňom aj niekoľko zaujímavých postáv, pri ktorých si tiež nemôžete byť úplne istí, či sú vašimi priateľmi alebo naopak. Hádam vám bude kebab od Omara chutiť…
Čo sa hrateľností týka, tá nie je nijako komplikovaná. Primárne ide o pribehovú adventúru, kde zbierate dôležité predmety do inventúra a logicky sa snažíte vyriešiť jednotlivé situácie. Kapitoly majú skrátka svoje hlavolamy, medzi ktorými asi najviac vyniká výťah v šiestej kapitole. Nechýbajú však ani akčnejšie momenty a Burnhouse Lane vám v rámci nich dáva i možnosť držať v rukách zbraň. Často sa totiž budete musieť postaviť nebezpečným protivníkom a v takej situácii vám pomôže iba sekera alebo pištoľ. Záleží iba od toho, čo vám hra v danej kapitole ponúkne. Máte aj možnosť utekať a v prípade nutnosti vykonať výpad, ktorý slúži na vyhnutie sa nepriateľovi či prerazenie steny.
Okrem toho však budete ovládať i vašich mačacích priateľov. Jedným z nich je biely kocúr s pruhovým chvostom a menom Moonlight. Ten urobí z hry na chvíľu plošinovku, kde je potrebné prejsť z jedného miesta na druhé a preskákať jednotlivé prekážky. S druhým z nich zase získate veľmi šikovnú schopnosť odhaľovať temné tajomstvá jednotlivých ľudí. To považujem za veľmi užitočné v prípade, že chcete lepšie poznať jednotlivé postavy alebo im vidieť do ich srdca. Nevýhodou je akurát to, že túto schopnosť máte možnosť využiť iba raz do dňa. No a posledná mačka menom Milla vám umožní na moment ovládnuť určité bytosti. Toto však nebudem ďalej rozoberať, aby som vám nepokazil dojmy zbytočnými spoilermi.
Trochu však načriem aj do celkového členenia príbehu. Ako som spomenul, máme tu sedem kapitol, pričom každá sa venuje niečomu inému. Je teda aj celkom možné, že vám niektoré prídu zaujímavejšie oproti iným. Z môjho uhla pohľadu má však každá z nich niečo do seba. Kým v prvých štyroch pôjde primárne o zadané úlohy, ktoré vám môžu pomôcť zachrániť si život, ďalšie sa už budú venovať viac samotnej Angie jej vlastným démonom, a finálnom rozhodnutí. Hra sa tak v tomto bode stáva o niečo osobnejšou a emocionálne silnejšou. Pretože napriek tomu, že sa jej počas jej cesty podarí splniť niekoľko skutočne náročných úloh, niekedy je boj s vlastným vnútrom ešte väčšou výzvou. Tieto kapitoly aj viac vystupňujú vzťahy medzi jednotlivými postavami, dokonca dajú možnosť jednotlivými rozhodnutiami ovplyvniť celkový záver. O ktorom si teraz niečo povieme.
Reálne totiž hra neskrýva len jeden koniec. Máte totiž možnosť voľby ovplyvniť svoj život, no rovnako aj ostatných postáv. Dá sa tak teda povedať, že vo vašich rukách leží aj ich osud. Zvážte preto každú jednu akciu a vyslovenú vetu, keďže všetky môžu mať fatálne následky. Plusom sú aj malé detaily, ktoré vedia vylepšiť dojem. Napríklad možnosť ísť počas každého dňa na záchod. Nezabúdať kŕmiť koňa Richarda a podobne. Nie sú to povinné veci, ale hra na ne skrátka myslí.
Ak by som mal niečo vytknúť a myslím tým, že by som musel nájsť niečo, s čím som nebol spokojný, bolo by to vskutku náročné. Pretože tento temný príbeh nabitý emóciami si ma úprimne získal. Možno by mi však nevadilo mať možnosť využívať niektoré schopnosti od vašich mačacích priateľov v ďaleko väčšom množstve. Taktiež by mi neprekážalo viac hlavolamov, no najviac by som asi ocenil, keby sme sa dočkali zaujímavejšieho finále v poslednej kapitole. Nemyslím si pritom, že celkový záver je slabý. No mimo častí z Burnhouse Lane som akosi vnútorne nemal pocit, že toto bolo to, k čomu sme sa mali dostať. Dáva to síce Jenny lekciu do života, no je až príliš očividné, že najsilnejšie karty už boli dávno vyhádzané.
Burnhouse Lane však vnímam ako silný, emocionálny zážitok, ktorý mi na záver tohto roku skutočne zapasoval. Príbeh ma svojimi postavami vysoko zasiahol, svoju atmosféru umocnil nádherným vizuálom či kvalitným soundtrackom a navyše som sa vďaka nemu skutočne zamyslel nad dôležitou otázkou ohľadom života a jeho zmyslu. V mojich očiach ide teda o nádhernú zlatú bodku za týmto rokom a som veľmi rád, že som hre venoval svoj čas. Ak sa nebojíte, máte viac ako osemnásť a vašim obľúbeným herným žánrom sú príbehové adventúry, Burnouse Lane je titul, ktorý by ste nemali v žiadnom prípade odignorovať.
GodOfTheSick
Zero
boovol
Thomas
Lonesome Dreams
