V posledných rokoch sa dosť často hovorí o tom, že moderné hry stoja za starú bačkoru (na YouTube na túto tému nájdete mnoho videí). Že gaming vlastne umiera a firmy produkujú zúfalo nudné hry. Tie sú v podstate všetky na jedno brdo, nezaujímavé, plné mikrotransakcií, chýba im vlastný ksicht a odvaha riskovať. A pri pohľade na tie AAA tituly, ktoré sú si podobné ako vajce vajcu by človek vlastne aj súhlasil, že dnešná doba nie je hráčom naklonená. Ono je to ale pravda len čiastočná.
Pretože áno, je faktom, že mnohé AAA hry sú nudné a spotrebné produkty bez duše, lenže súčasnosť viac než kedykoľvek predtým praje aj nezávislej scéne, ktorá ponúka pomerne veľa drahokamov. A jedným z nich je aj Cuphead.
To je totiž absolútna fantázia! Nádherná ručne kreslená grafika (ani si neviem predstaviť, koľko práce to muselo dať), famózny jazzový soundtrack a brutálna obtiažnosť. Splnený sen každého hráča, ktorý sa rád týra. Musím povedať, že rubber hose animácia, ktorú tvorcovia využili, mi ako decku prišla niečím nepríjemná a znepokojivá. Docenil som ju až oveľa neskôr. Niet divu, keďže samotné animáky 30. rokov boli dosť uletené a surreálne, čo Cuphead využíva na maximálnu možnú mieru. Iste, príbeh je jednoduchý, ale bez problémov by obstál ako diel nejakého animovaného seriálu z tých 30. rokov, takže je to vlastne plus.
Hráča čaká mnoho nesmierne kreatívnych a poriadne šialených bossov. Boje s nimi tvoria hlavnú náplň hry, run and gun levely sú potom príjemným spestrením. Rozhodne však nie sú oddychovkou! Miestami ma dokonca frustrovali ešte viac než bossovia (Funhouse Frazzle ma bude budiť zo spánku). Pretože, ako ste sa už asi dovtípili, čo sa týka náročnosti, tak áno, Cuphead je ťažká hra.
Našťastie je to ale poriadna návykovka, takže ju proste nepustíte z rúk, kým bossa neporazíte. Tvorcom sa presne podarilo trafiť balans medzi zábavnou výzvou a frustráciou. Väčšinou som tak nadával na seba a na svoju neschopnosť a nie na autorov (väčšinou...).
Niekomu možno bude vadiť, že bossovia nemajú health bar, ale mne to neprekážalo. Po neúspechu vám navyše hra ukáže, ako ďaleko ste v leveli postúpili a koľko vám chýbalo do cieľa. To by niekto mohol považovať za zdroj frustrácie, mňa to ale motivovalo. Videl som totiž svoj progres, to ako som sa s každým pokusom kúsok po kúsku blížil do cieľa a to ma poháňalo ďalej. Kvitujem aj možnosť opakovať boje s bossmi.
Po víťaznom fighte totiž obdržíte známku podľa toho, ako sa vám darilo. Pokiaľ chcete získať najvyššie hodnotenie, môžete to skúsiť znova (a znova a znova...). Ja som bossov opakoval dosť často, nie primárne kvôli lepšej známke (bol som rád, že som bossa vôbec porazil, či to bolo na C- alebo na B+ ma až tak netrápilo :)), ale proste preto, lebo boje boli zábavné. Ocenil som aj počítadlo úmrtí (za celú hru som zomrel 1570-krát, neúspešných pokusov bolo ale oveľa viac, keďže keď sa mi nedarilo, dosť často som boj prerušil a skúsil to rovno odznova).
Ak by som mal niečo vytknúť, tak parry mechanika mi prišla trochu nevyladená. Veľakrát sa mi zdalo, že som parry urobil včas, ale bolo to zaznamenané ako damage (samozrejme záležalo na situácii). Možno to ale bolo mojou nešikovnosťou. Dosť som sa následne obával nejaké parry skúšať. Životov máte totiž menej než málo (defaultne tri, neskôr si ich môžete zdvihnúť na maximálne päť).
Druhá vec, čo by možno niekomu mohla prekážať je fakt, že Cuphead neobsahuje žiadne oddychovejšie momenty. Bossovia aj run and gun levely sú skúškou nervov a nedá sa povedať, že by si hráč v niektorých leveloch mohol vydýchnuť. To robí z hry nekonečnú adrenalínovú jazdu, ktorej sa ale niektorí hráči môžu presýtiť. Mne osobne sa to ale nestalo.
Cuphead je skrátka a jednoducho poklad. Štýlová hra vytvorená s láskou a absolútnym nasadením. Tvorcovia kvôli nej dali výpoveď v práci, vrazili do nej vlastné prachy a dokonca založili aj vlastné domy! O to viac človeka teší, že dodali výbornú hru, ktorá sa navyše stretla s úspechom. Zaslúži si ho.
Pro: výtvarné stvárnenie, bossovia, náročnosť
Proti: občas trochu moc hardcore, sem-tam parry nefungovala úplne ideálne