Jak tady mnozí hře vyčítají, hra není moc dlouhá a ani moc sofistikovaná. Je to rychlá akce s komiksovou grafikou. Forgive me father je velice oldschoolová střílečka. Taková směsice Dooma a Quaka, velice intenzivní a krátká. Místy dost těžká(ale s výběrem nastavení obtížnosti). Za mě hra umí dobře škálovat obtížnost, kdy po náročném boss fightu přijde úvodní lokace nového světa v trochu poklidnějším tempu, aby pak zase gradovala. Směsice zbraní a dovedností s lehkým RPG systémem je fajn. Rozhodně jsem se u hraní nenudil. Graficky hra vypadá moc dobře a má super atmosféru. Zazlobit dokázal trochu těžkopádný platforming, který je podle mě nepovedený a ve hře být ani tolik nemusel. Víc asi nemá cenu psát. Hra jde dohrát za 2 večery.
Komentáře
V koži kňaza ( poprípade novinárky ) budeme postupne odkrývať záhady miestneho kultu.
Čo nám hra ponúkne?
➤lokácie, levely a grafika: Budeme prechádzať piatimi rôznymi svetmi, ktoré obsahujú viacero levelov. Čím ďalej som v hre bol, tým menej sa mi ale vzhľad levelov páčil. Oceňujem ale štylizáciu hry do retro komiksového štýlu. K dielu H. P. Lovecrafta sa mi to veľmi hodí.
➤zbrane a súboje: k dispozícii budeme mať 8 zbraní a 4 špeciálne schopnosti. Celú hru som používal hlavne revolveri, brokovnicu a samopal. Zo schopností len liečenie za kňaza. Na obtiažnosti normal nie sú súboje žiadna výzva, ale aj tak ma bavili až do konca.
➤nepriatelia: v každom novom svete na nás hra bude hádzať nových nepriateľov. Ich variácia je slušná, no není medzi nimi nejaký, s ktorým by mi vadilo sa stretávať. Musím ale priznať, že od momentu stretnutia s mimicom vo forme výbušného sudu, som všetky ďalšie ničil z diaľky.
➤bossovia: na normal obtiažnosti nepredstavovali ani bossovia nejakú extrémnu výzvu. Zabrať mi dal len vo svete 3, a to len preto, že som nepochopil čo mám robiť.
➤príbeh: myslím si že takéto Doomovky sa nehrajú kvôli príbehu a preto od neho netreba čakať veľa. Hlavný hrdina sleduje temný kult a pritom sa stále viac a viac prepadá do šialenstva. Koniec taktiež vôbec neprekvapí. Teda niečo ma prekvapilo, a to že hru za kňaza dohralo len 8% ľudí. ➤hudba: súboje si hned človek viac užíva, ked mu hrajú do pozadia skvelé metalové piesne.
!! Záverečné zhrnutie !!
Vyše pred rokom som sa do hrania pustil prvýkrát, a vtedy som ju po pol hodine vypol a už nezapol. Znovu ma k nej pritiahla Herná výzva. A som za to rád, pretože som si ju užil a prešiel ju prakticky na jedno posedenie. Dielo H. P .Lovecrafta mám prečítané a tematiku milujem. Bohužiaľ je málo hier, ktoré ju vedia podať aspoň trochu prijateľne. Tejto nahráva do kariet aj pekné komiksové prevedenie a skvelá metalová hudba. Dizajn levelov sa mi páčil hlavne v prvej polovine hry. Zbraní a schopností je na výber viac, no používal som väčšinou hry len tri. Čo sa vzhladu nepriatelov týka, tak vývojári odviedli výbornú prácu. Sklamali ma ale bossovia a súboje s nimi. Na obtiažnosť normal, na ktorú som to hral ja hra bohužiaľ vôbec nie je výzva. K dispozícii je aj Endless mod, kde sa na vás hrnú vlny nepriatelov. Prekvapilo ma že hru za postavu kňaza dohralo len 8% ľudí. Každopádne hodnotím hru veľmi pozitívne a rád vyskúšam aj druhý diel.
➤Čas strávený v hre: 6,5 hodín
➤Achievementy: 8/20
HODNOTENIE: 70/100%
Čo nám hra ponúkne?
➤lokácie, levely a grafika: Budeme prechádzať piatimi rôznymi svetmi, ktoré obsahujú viacero levelov. Čím ďalej som v hre bol, tým menej sa mi ale vzhľad levelov páčil. Oceňujem ale štylizáciu hry do retro komiksového štýlu. K dielu H. P. Lovecrafta sa mi to veľmi hodí.
➤zbrane a súboje: k dispozícii budeme mať 8 zbraní a 4 špeciálne schopnosti. Celú hru som používal hlavne revolveri, brokovnicu a samopal. Zo schopností len liečenie za kňaza. Na obtiažnosti normal nie sú súboje žiadna výzva, ale aj tak ma bavili až do konca.
➤nepriatelia: v každom novom svete na nás hra bude hádzať nových nepriateľov. Ich variácia je slušná, no není medzi nimi nejaký, s ktorým by mi vadilo sa stretávať. Musím ale priznať, že od momentu stretnutia s mimicom vo forme výbušného sudu, som všetky ďalšie ničil z diaľky.
➤bossovia: na normal obtiažnosti nepredstavovali ani bossovia nejakú extrémnu výzvu. Zabrať mi dal len vo svete 3, a to len preto, že som nepochopil čo mám robiť.
➤príbeh: myslím si že takéto Doomovky sa nehrajú kvôli príbehu a preto od neho netreba čakať veľa. Hlavný hrdina sleduje temný kult a pritom sa stále viac a viac prepadá do šialenstva. Koniec taktiež vôbec neprekvapí. Teda niečo ma prekvapilo, a to že hru za kňaza dohralo len 8% ľudí. ➤hudba: súboje si hned človek viac užíva, ked mu hrajú do pozadia skvelé metalové piesne.
!! Záverečné zhrnutie !!
Vyše pred rokom som sa do hrania pustil prvýkrát, a vtedy som ju po pol hodine vypol a už nezapol. Znovu ma k nej pritiahla Herná výzva. A som za to rád, pretože som si ju užil a prešiel ju prakticky na jedno posedenie. Dielo H. P .Lovecrafta mám prečítané a tematiku milujem. Bohužiaľ je málo hier, ktoré ju vedia podať aspoň trochu prijateľne. Tejto nahráva do kariet aj pekné komiksové prevedenie a skvelá metalová hudba. Dizajn levelov sa mi páčil hlavne v prvej polovine hry. Zbraní a schopností je na výber viac, no používal som väčšinou hry len tri. Čo sa vzhladu nepriatelov týka, tak vývojári odviedli výbornú prácu. Sklamali ma ale bossovia a súboje s nimi. Na obtiažnosť normal, na ktorú som to hral ja hra bohužiaľ vôbec nie je výzva. K dispozícii je aj Endless mod, kde sa na vás hrnú vlny nepriatelov. Prekvapilo ma že hru za postavu kňaza dohralo len 8% ľudí. Každopádne hodnotím hru veľmi pozitívne a rád vyskúšam aj druhý diel.
➤Čas strávený v hre: 6,5 hodín
➤Achievementy: 8/20
HODNOTENIE: 70/100%
Herní výzva 2023
8. Pero mocnější meče
Forgive me Father je Doom kříženej s Lovecraftem, ve hře máte na výběr mezi dvěma charaktery, knězem a novinářkou, každý s vlastními schopnostmi, stromem dovedností a stylem hraní. Za zabijení monster po stovkách za pomocí velkého arzenálu zbraní od nože, revolvér až k různým energetickým zbraním hráč získáva zkušenosti a vylepšuje dovednosti a nebo zbraně, nejde jen o statistická vylepšení ale může jit o kompletní změnu vlastností a vzhledu zbraně.
Hra se hraje jako doom, musíte se prostřílet levelem, hledat klíče a najít exit. Save system je checkpointovej kde hráč musí narazit na opilce ležíc u náhrobku s vytesaným Cthulhu kde je následně možno hru uložit. Příběh je jednoduchý, doplňuje se za zapomocí předmětů a stránek které nachazí v průběhu hry nebo mezi každým aktem za pomocí cutsceny.
Z počátku jsem byl zklamaný protože střelba s revolvérem byla pomalá a první akt měl primitivní leveldesign, po prvním aktu se vše změnilo a gameplay byl rychlý, leveldesign skvělý, charakter občas zahláškuje a do toho mi vyhrával skvělý soundtrack. Hra byla najenom akční ale dokázala v některých hlavně outdoorovích úrovních jako je temný les nebo hřbitov dokreslit hutnou až hororovou atmosféru. Ve 4. aktu byl zas design zbytečne bludišťovitej a v 5. aktu jste trpěli nedostatkem munice, byl vyloženě krátkej a odfláklej kdy vás hra házela z jedný arény s monstry do druhý a třešničkou na dortu je velmi špatně nadesignovaný poslední boss kdy na něj hráč musí střilet do vzduchu ve 45° úhlu a přitom se musí vyhejbat danger zónám pod nohama na které nevidí, genialní.
Hra beží na Unreal Enginu v komixové stylizaci a 2D modely monster. Ozvučení zbraní i monster je obstojné a vše doplňuje super metalový soundtrack. Hra je vyplněna mnoha referencemi na různé popkulturní díla. Osobně jsem narazil na Tardis z pána času, hlášku z Futuramy, Terminátorovu ruku se zvednutým palcem v lávě a Artoriasův meč z Dark Souls.
Forgive me Father je podle mě i přez nedostatky skvělou hrou kterou jsem si užil a myslim že hra je zde velmi podceněná, proto jsem jí dal 100% abych trochu zvedl procento, i když si tak vysoké hodnocení nezaslouží.
8. Pero mocnější meče
Forgive me Father je Doom kříženej s Lovecraftem, ve hře máte na výběr mezi dvěma charaktery, knězem a novinářkou, každý s vlastními schopnostmi, stromem dovedností a stylem hraní. Za zabijení monster po stovkách za pomocí velkého arzenálu zbraní od nože, revolvér až k různým energetickým zbraním hráč získáva zkušenosti a vylepšuje dovednosti a nebo zbraně, nejde jen o statistická vylepšení ale může jit o kompletní změnu vlastností a vzhledu zbraně.
Hra se hraje jako doom, musíte se prostřílet levelem, hledat klíče a najít exit. Save system je checkpointovej kde hráč musí narazit na opilce ležíc u náhrobku s vytesaným Cthulhu kde je následně možno hru uložit. Příběh je jednoduchý, doplňuje se za zapomocí předmětů a stránek které nachazí v průběhu hry nebo mezi každým aktem za pomocí cutsceny.
Z počátku jsem byl zklamaný protože střelba s revolvérem byla pomalá a první akt měl primitivní leveldesign, po prvním aktu se vše změnilo a gameplay byl rychlý, leveldesign skvělý, charakter občas zahláškuje a do toho mi vyhrával skvělý soundtrack. Hra byla najenom akční ale dokázala v některých hlavně outdoorovích úrovních jako je temný les nebo hřbitov dokreslit hutnou až hororovou atmosféru. Ve 4. aktu byl zas design zbytečne bludišťovitej a v 5. aktu jste trpěli nedostatkem munice, byl vyloženě krátkej a odfláklej kdy vás hra házela z jedný arény s monstry do druhý a třešničkou na dortu je velmi špatně nadesignovaný poslední boss kdy na něj hráč musí střilet do vzduchu ve 45° úhlu a přitom se musí vyhejbat danger zónám pod nohama na které nevidí, genialní.
Hra beží na Unreal Enginu v komixové stylizaci a 2D modely monster. Ozvučení zbraní i monster je obstojné a vše doplňuje super metalový soundtrack. Hra je vyplněna mnoha referencemi na různé popkulturní díla. Osobně jsem narazil na Tardis z pána času, hlášku z Futuramy, Terminátorovu ruku se zvednutým palcem v lávě a Artoriasův meč z Dark Souls.
Forgive me Father je podle mě i přez nedostatky skvělou hrou kterou jsem si užil a myslim že hra je zde velmi podceněná, proto jsem jí dal 100% abych trochu zvedl procento, i když si tak vysoké hodnocení nezaslouží.
Pro: Artstyle, Metal, Atmosféra, skvělý 2. a 3. akt
Proti: Poslední boss, 5. akt, Nedostatek munice, Save system
Forgive Me Father je v prvom rade brutálnou vyvražďovačkou na spôsob prvých dvoch častí série Doom, preberajúc herné mechaniky najmä týchto legendárnych hier. Dočkáte sa síce aj občasného skákania po plošinkách a vyhýbaniu časovaných pascí, ich účelom je však len oživenie hrateľnosti. Príbeh je až detinsky jednoduchý a v podstate ani nie je o čom písať. Hlavný hrdina (alebo hlavná hrdinka) zisťuje po príchode do mestečka, že všetci obyvatelia zmizli a jediné, čo po nich zostalo, sú krvilačné príšery. Samozrejme, takmer okamžite je vhodený do víru udalostí, vedúcich postupne až k odhaleniu zvráteného kultu. Ide samozrejme o námet v neskonalej miere preberajúci inšpiráciu z diela amerického spisovateľa H. P. Lovecrafta. Napísať, že tieto udalosti a faktory, ktoré k nim viedli, musíte vyšetriť, nie je vôbec presné ani správne, vy totiž ich musíte doslova vystrieľať.
Na začiatku treba zvoliť medzi dvoma charaktermi: kňazom, pasívnejším, opatrnejším charakterom a novinárkou, aktívnejšou a útočnejšou postavou. Osobne som si vybral kňaza, ktorý si postupne odomyká špeciálnu sadu schopností, odlišujúcu sa od analogickej sady novinárky. Kňaz tak postupne získava schopnosti ako liečenie pomocou kríža, dočasné zastavenie protivníkov pomocou akejsi zázračnej paličky, či krátkodobú nesmrteľnosť.
Hrateľnosť je rovnako prostá ako príbeh: prechádzate sa variabilnými levelmi, pričom popri ceste likvidujete všetko, čo sa vám odváži postaviť. K dispozícii máte pomerne pestrú paletu zbraňového arzenálu, vrátane obyčajného nožíka. V prvých hodinách som netrpel nedostatkom munície, ale čím viac som postupoval, tým rýchlejšie sa to začalo meniť, takže už v poslednom, štvrtom levely som si už musle dávať pozor na mušku. Ukladanie postupu je počas levelov tradične manuálne, dostupné len na vybraných miestach, kde sa usmieva opitý bezdomovec popri soche Veľkého Cthulhu.
Jednotlivé prírastky do arzenálu je možné vylepšovať prostredníctvom jednoduchého stromu schopností. Likvidácia oponentov zabezpečuje stály prísun skúseností a dostatočné množstvo skúseností odomkne bod. Na výber je medzi upgradom zbraní, zdokonaľovaním špecifických schopností, zväčšením zdravia, zrýchlením získavania skúseností a mnohými inými dispozíciami. V prípade kríža je tak možné zvýšiť jeho liečivú moc, predlžiť trvanie nesmrteľnosti a podobne. Všetky však stoja určitý počet takzvaných bodov šialenstva, ktoré sa akumulujú prostredníctvom likvidácie oponentov. Vyšší počet týchto bodov taktiež zaručuje vyššiu účinnosť palebnej sily.
Najmä v prvej polovici hry som nezriedka narážal na rozličné ústrižky denníkov, novinových článkov či úryvky z listov, majúcich za úlohu trochu uviesť do deja, alebo len dokresliť vcelku podarenú atmosféru. No v posledných úrovniach sa tak dialo iba vzácne, keďže autori sa neskôr zamerali hlavne na pridávanie nových protivníkov a levelových komplexov. Mnohé zákutia skrývajú priehrštie popkultúrnych odkazov: je ich skutočne mnoho, pričom za zmienku stojí napríklad ohníček odkazujúci na slávnu sériu Dark Souls, motorovú pílu v lesnej chatke, odkazujúcu k filmu Evil Dead, čierny monolit Kába z filmu Space Odyssey, či dvere s nápisom Redrum, evokujúce horor The Shining, či videohru Max Payne. Dočkal som sa i zbierania obligátnych lekárničiek, munície a kľúčov, ktoré sú ďalšou podarenou narážkou na zlaté časy strieľačiek, kedy postup viedol výhradne skrz zamknuté, farebne odlíšené dvere.
Hlavným tromfom tohto počinu sú hlavne unikátna komixová štylizácia, zábavná, prehnane krvavá akcia a stúpajúca rozsiahlosť a komplexnosť jednotlivých úrovní. Ak som sprvoti konštatoval, že dizajn úrovní nie je silnou stránka autorov, neskôr som bol nútený tento svoj názor prehodnotiť. Posledné levely, pridané až v plnej verzii, boli totiž už skutočne prepracované a len vzdialene pripomínali úvodné, veľmi jednoduché lokácie, obsahujúce koridory s minimálnym množstvom odbočiek. Zdá sa, akoby sa autori učili a zároveň zlepšovali za pochodu.
Samotná štruktúra kampane sa člení na štyri akty, z ktorých každý je zavŕšený unikátnym bossfightom. Všetci predstavujú akú-takú výzvu aj pre skúsenejšieho hráča a aby ste viacerých z nich porazili, musíte aspoň trocha taktizovať. Každý z nich má niekoľko fáz, takže súvzťažne s tým, ako bossfight napreduje, do tej miery očakávajte aj zmenu podmienok samotného boja.
Forgive Me Father tak naplnil moje očakávania a vďaka príjemnej kreslenej štylizácii ho môžem odporučiť nielen retro hráčom, ale tiež mladšej generácii, nezaťaženej nostalgickými spomienkami na staršie kultové tituly typu Doom či Quake. Na druhej strane však neočakávajte nič viac než svižnú, zábavnú a krvavú strieľačku, vhodnú najmä na odreagovanie od starostí bežného života.
Keď skrížite Lovecrafta s Romerom, tak vám vypadne Forgive Me Father. To je v skratke výstižná charakterizácia tohto počinu. Ak obdivujete tvorbu jedného alebo druhého autora, poprípade oboch, nemôžete byť z výsledku sklamaní. Tí zvyšní z vás by mohli hru aspoň vyskúšať.
Na začiatku treba zvoliť medzi dvoma charaktermi: kňazom, pasívnejším, opatrnejším charakterom a novinárkou, aktívnejšou a útočnejšou postavou. Osobne som si vybral kňaza, ktorý si postupne odomyká špeciálnu sadu schopností, odlišujúcu sa od analogickej sady novinárky. Kňaz tak postupne získava schopnosti ako liečenie pomocou kríža, dočasné zastavenie protivníkov pomocou akejsi zázračnej paličky, či krátkodobú nesmrteľnosť.
Hrateľnosť je rovnako prostá ako príbeh: prechádzate sa variabilnými levelmi, pričom popri ceste likvidujete všetko, čo sa vám odváži postaviť. K dispozícii máte pomerne pestrú paletu zbraňového arzenálu, vrátane obyčajného nožíka. V prvých hodinách som netrpel nedostatkom munície, ale čím viac som postupoval, tým rýchlejšie sa to začalo meniť, takže už v poslednom, štvrtom levely som si už musle dávať pozor na mušku. Ukladanie postupu je počas levelov tradične manuálne, dostupné len na vybraných miestach, kde sa usmieva opitý bezdomovec popri soche Veľkého Cthulhu.
Jednotlivé prírastky do arzenálu je možné vylepšovať prostredníctvom jednoduchého stromu schopností. Likvidácia oponentov zabezpečuje stály prísun skúseností a dostatočné množstvo skúseností odomkne bod. Na výber je medzi upgradom zbraní, zdokonaľovaním špecifických schopností, zväčšením zdravia, zrýchlením získavania skúseností a mnohými inými dispozíciami. V prípade kríža je tak možné zvýšiť jeho liečivú moc, predlžiť trvanie nesmrteľnosti a podobne. Všetky však stoja určitý počet takzvaných bodov šialenstva, ktoré sa akumulujú prostredníctvom likvidácie oponentov. Vyšší počet týchto bodov taktiež zaručuje vyššiu účinnosť palebnej sily.
Najmä v prvej polovici hry som nezriedka narážal na rozličné ústrižky denníkov, novinových článkov či úryvky z listov, majúcich za úlohu trochu uviesť do deja, alebo len dokresliť vcelku podarenú atmosféru. No v posledných úrovniach sa tak dialo iba vzácne, keďže autori sa neskôr zamerali hlavne na pridávanie nových protivníkov a levelových komplexov. Mnohé zákutia skrývajú priehrštie popkultúrnych odkazov: je ich skutočne mnoho, pričom za zmienku stojí napríklad ohníček odkazujúci na slávnu sériu Dark Souls, motorovú pílu v lesnej chatke, odkazujúcu k filmu Evil Dead, čierny monolit Kába z filmu Space Odyssey, či dvere s nápisom Redrum, evokujúce horor The Shining, či videohru Max Payne. Dočkal som sa i zbierania obligátnych lekárničiek, munície a kľúčov, ktoré sú ďalšou podarenou narážkou na zlaté časy strieľačiek, kedy postup viedol výhradne skrz zamknuté, farebne odlíšené dvere.
Hlavným tromfom tohto počinu sú hlavne unikátna komixová štylizácia, zábavná, prehnane krvavá akcia a stúpajúca rozsiahlosť a komplexnosť jednotlivých úrovní. Ak som sprvoti konštatoval, že dizajn úrovní nie je silnou stránka autorov, neskôr som bol nútený tento svoj názor prehodnotiť. Posledné levely, pridané až v plnej verzii, boli totiž už skutočne prepracované a len vzdialene pripomínali úvodné, veľmi jednoduché lokácie, obsahujúce koridory s minimálnym množstvom odbočiek. Zdá sa, akoby sa autori učili a zároveň zlepšovali za pochodu.
Samotná štruktúra kampane sa člení na štyri akty, z ktorých každý je zavŕšený unikátnym bossfightom. Všetci predstavujú akú-takú výzvu aj pre skúsenejšieho hráča a aby ste viacerých z nich porazili, musíte aspoň trocha taktizovať. Každý z nich má niekoľko fáz, takže súvzťažne s tým, ako bossfight napreduje, do tej miery očakávajte aj zmenu podmienok samotného boja.
Forgive Me Father tak naplnil moje očakávania a vďaka príjemnej kreslenej štylizácii ho môžem odporučiť nielen retro hráčom, ale tiež mladšej generácii, nezaťaženej nostalgickými spomienkami na staršie kultové tituly typu Doom či Quake. Na druhej strane však neočakávajte nič viac než svižnú, zábavnú a krvavú strieľačku, vhodnú najmä na odreagovanie od starostí bežného života.
Keď skrížite Lovecrafta s Romerom, tak vám vypadne Forgive Me Father. To je v skratke výstižná charakterizácia tohto počinu. Ak obdivujete tvorbu jedného alebo druhého autora, poprípade oboch, nemôžete byť z výsledku sklamaní. Tí zvyšní z vás by mohli hru aspoň vyskúšať.
Pro: Svižná a dynamická hrateľnosť, príjemný komixový vizuál , vysoká variabilita protivníkov a prostredí
Proti: Posledné úrovne sa stávajú pomerne náročnými a prakticky neexistujúci príbeh
Pro: Grafika, atmosféra
Proti: Platforming