Avathar
Gothic je aj pre mňa absolútnou klasikou a nostalgiou. Ako tínedžer som v hre utopil mnoho hodín, spomínam si, že som porobil aj nejaké questy, ale nikdy som ju nedohral. Myslím, že som skysol hneď v prvej kapitole a väčšinou som sa len tak potuloval po svete a nechával sa zabíjať krysokrtmi (keďže som bol slabý ako mucha). Ale bavilo ma to!
Keď som sa po rokoch k hraniu vrátil, napadlo mi, že sa do Kolónie opäť vydám a zakúpil som si na Steame prvé dva diely. Radosť ale netrvala dlho. Spustiť totiž Gothic na dnešných počítačoch je neuveriteľná drina a vyžaduje si to stiahnutie mnohých patchov (aspoň teda v mojom prípade to tak bolo). Pokúšal som sa o to, ale bez úspechu (keďže som technický antitalent). Smutne som teda hru vrátil s tým, že je mi asi súdené ju nikdy nedohrať.
Potom som ale zistil, že existuje port na Switch a túto konzolu som si napokon kúpil (nielen kvôli Gothicu, ale rozhodne v tom zohral výraznú rolu). A musím povedať, že tento návrat stál naozaj za to! Hra má aj dnes fajn grafiku, výborne navrhnutý svet a zaujímavo napísané postavy. A v neposlednom rade je tu príbeh, ktorý je mimoriadne vydarený (tvorcovia si dokonca pre hráča pripravili niekoľko zvratov a prekvapení).
Pamätal som si, že ovládanie mi už na PC prišlo dosť krkolomné a podobne to bolo aj na Switchi. Konkrétne mám na mysli súbojový systém. Ten sa mi úplne pod kožu nezažral, hoci oceňujem, že človek musel dávať pozor a nestačilo len bezhlavo stláčať „útok“. Taktiež je super, že Gothic vám už od začiatku dáva jasne pocítiť, že ste proste no name nula a bez problémov vás zabije úbohý krysokrt či mrchožrút. Vypracovať sa musíte sami.
Iste, s konceptom „from zero to hero“ pracuje plno hier, kde sa musíte postupne zlepšovať, ale v Gothicu mi prišiel spracovaný najdôslednejšie. Páčili sa mi aj aktivity NPC postáv, ktoré pracovali, oddychovali, opravovali si domy, rozprávali sa. Svet vďaka tomu pôsobil živo. Questy boli väčšinou zábavné a dosť zaujímavé. Plnil som ich rád a nemal som pocit nejakej zbytočnej vaty.
Čo sa týka veľkosti sveta, tak jasné, v porovnaní so všetkými tými masívnymi open worldmi dneška pôsobí Gothic skromne, ale mne to vyhovovalo. Herná doba sa aspoň zbytočne nenaťahovala a tunajší svet je stále plný všelijakých pozoruhodných zákutí. Možno by som ale napriek tomu privítal nejaký fast travel (aj keď zopár teleportov hráč dostane), keďže ku koncu mi už to behanie sem a tam prišlo trochu únavné.
Jemne ma tiež štvala mizerná AI postáv. Je asi nefér vyčítať niečo také hre z roku 2001, obzvlášť s prihliadnutím k faktu, že v kontexte doby bola AI na vysokej úrovni, ale proste ma to občas hnevalo. Jeden quest, ktorý spočíval v sprevádzaní určitej postavy z bodu A do bodu B som musel opakovať trikrát, lebo postava sa po ceste vždy niekde zasekla.
Z imerzie ma sem-tam vytrhával aj dabing, ktorý je síce kvalitný, ale niektorí herci dabujú viac postáv. Takže ma mierne rušilo, keď napríklad Xardasa a Saturasa daboval ten istý herec. Ale nebolo to nič strašné a nerobilo mi problém prižmúriť nad tým oko. Hra je totiž aj dnes parádnym dobrodružstvom, ktoré má právom punc kultovky. Snáď sa teda vydarí aj ten remake...
Keď som sa po rokoch k hraniu vrátil, napadlo mi, že sa do Kolónie opäť vydám a zakúpil som si na Steame prvé dva diely. Radosť ale netrvala dlho. Spustiť totiž Gothic na dnešných počítačoch je neuveriteľná drina a vyžaduje si to stiahnutie mnohých patchov (aspoň teda v mojom prípade to tak bolo). Pokúšal som sa o to, ale bez úspechu (keďže som technický antitalent). Smutne som teda hru vrátil s tým, že je mi asi súdené ju nikdy nedohrať.
Potom som ale zistil, že existuje port na Switch a túto konzolu som si napokon kúpil (nielen kvôli Gothicu, ale rozhodne v tom zohral výraznú rolu). A musím povedať, že tento návrat stál naozaj za to! Hra má aj dnes fajn grafiku, výborne navrhnutý svet a zaujímavo napísané postavy. A v neposlednom rade je tu príbeh, ktorý je mimoriadne vydarený (tvorcovia si dokonca pre hráča pripravili niekoľko zvratov a prekvapení).
Pamätal som si, že ovládanie mi už na PC prišlo dosť krkolomné a podobne to bolo aj na Switchi. Konkrétne mám na mysli súbojový systém. Ten sa mi úplne pod kožu nezažral, hoci oceňujem, že človek musel dávať pozor a nestačilo len bezhlavo stláčať „útok“. Taktiež je super, že Gothic vám už od začiatku dáva jasne pocítiť, že ste proste no name nula a bez problémov vás zabije úbohý krysokrt či mrchožrút. Vypracovať sa musíte sami.
Iste, s konceptom „from zero to hero“ pracuje plno hier, kde sa musíte postupne zlepšovať, ale v Gothicu mi prišiel spracovaný najdôslednejšie. Páčili sa mi aj aktivity NPC postáv, ktoré pracovali, oddychovali, opravovali si domy, rozprávali sa. Svet vďaka tomu pôsobil živo. Questy boli väčšinou zábavné a dosť zaujímavé. Plnil som ich rád a nemal som pocit nejakej zbytočnej vaty.
Čo sa týka veľkosti sveta, tak jasné, v porovnaní so všetkými tými masívnymi open worldmi dneška pôsobí Gothic skromne, ale mne to vyhovovalo. Herná doba sa aspoň zbytočne nenaťahovala a tunajší svet je stále plný všelijakých pozoruhodných zákutí. Možno by som ale napriek tomu privítal nejaký fast travel (aj keď zopár teleportov hráč dostane), keďže ku koncu mi už to behanie sem a tam prišlo trochu únavné.
Jemne ma tiež štvala mizerná AI postáv. Je asi nefér vyčítať niečo také hre z roku 2001, obzvlášť s prihliadnutím k faktu, že v kontexte doby bola AI na vysokej úrovni, ale proste ma to občas hnevalo. Jeden quest, ktorý spočíval v sprevádzaní určitej postavy z bodu A do bodu B som musel opakovať trikrát, lebo postava sa po ceste vždy niekde zasekla.
Z imerzie ma sem-tam vytrhával aj dabing, ktorý je síce kvalitný, ale niektorí herci dabujú viac postáv. Takže ma mierne rušilo, keď napríklad Xardasa a Saturasa daboval ten istý herec. Ale nebolo to nič strašné a nerobilo mi problém prižmúriť nad tým oko. Hra je totiž aj dnes parádnym dobrodružstvom, ktoré má právom punc kultovky. Snáď sa teda vydarí aj ten remake...
Blaiddtom
roman1988
Vyrida
Pro: svet, atmosféra, grafika, questy, príbeh
Proti: občas blbne AI, na ovládanie si treba zvyknúť