Komentáře

Layers of Fear nie je remaster, ani remake, ani reboot, ani nová, samostatná hru, ale niečo, čo sa nachádza medzi týmito kategóriami. Layers of Fear totižto ponúka celú sériu (teda prvý diel s DLC prídavkom a zároveň aj druhý diel) v jednom balení a okrem toho prináša nové príbehové rozšírenia, pričom jedno z nich funguje ako samostatné DLC a to druhé sa predstavuje ako spojka, ktorej účelom je prepojiť všetky hry do jednej. Autori si neodpustili ani drobnejšie zásahy do pôvodných titulov. 

Jeden z nových príbehov v skutočnosti funguje ako akýsi rámec, prepájajúci všetky inak samostatné tituly. Ocitáme sa v ňom v koži spisovateľky, ktorá vyhrala zájazd na opustený ostrov s majákom, v ktorom bude jej úlohou napísať románový bestseller. Spisovateľka už čoskoro zisťuje, že niečo nie je v poriadku a tým sa spustí séria udalostí, ktoré budú tvoriť náplň tohto nového prídavku. Jednotlivé časti série sú tu predstavené ako výplod jej spisovateľského talentu, pričom možno povedať, že tvorcovia urobili vcelku dobrú prácu pri prepájaní jednotlivých častí, ktoré pôsobí skôr organicky, ako keby bolo od začiatku plánovanou súčasťou hry, než mechanicky, alebo umelo. Za zmienku určite stojí, že prechod medzi aktuálne hraným dielom a jeho rámcom v podobe príbehu o spisovateľke sa deje častejšie než by väčšina hráčov predpokladala. V priebehu hrania príbehu maliara (teda pôvodného Layers of Fear z roku 2016) sa takýto prechod odohrá hneď niekoľkokrát, takže samotný príbeh prídavku a jeho nádväznosť na ostatné časti série môžu byť rozvíjané viac, ako by boli inak možné.

Prvý Layers of Fear sa dočkal najväčšieho kvanta zmien. Nemôžem nespomenúť vizuálnu stránku, ktorá je postavená na aktuálnom Unreal Engine 5 a pôsobí veľmi moderne. Nielen detailnejšie textúry či premakanejšie efekty, ale aj nasvietenie robí z Layers of Fearu vskutku modernú hru a povyšuje tým už tak kvalitnú hru. Najväčšou zmenou je však úplne nová mechanika v podobe lampáša, ktorý protagonista získava už v ranných fázach hry. Môže slúžiť na osvetlenie temných miestností, chodieb, alebo kútov, no ponúkne aj špeciálny režim blízkeho zamerania sa, v ktorom vydáva intenzívne lúče svetla na zvolený objekt. Týmto spôsobom je možné vyčistiť zamerané objekty od akejsi nákazy a tým si utvoriť možnosť preskúmať ich, alebo si ich vziať. No zamerané lúče majú aj ďalšie využitie. S ich pomocou je možné zahnať, alebo dočasne znehybniť ducha, ktorý vás na vybraných miestach hry prenasleduje. Samozrejme, hrozivý nepriateľ bol súčasťou aj pôvodnej hry, no tentoraz už pred ním nemusíte jednoducho utekať, ale máte možnosť ho aspoň dočasne zastaviť.

Vzhľadom na relatívnu vzácnosť takýchto “akčných pasáží” nejde o príliš veľký zásah do hrateľnosti, no v konečnom dôsledku to mení (a z môjho pohľadu zintenzívňuje) dynamiku týchto napätých momentov. Samozrejme, zmeny sa týmto žiadnym spôsobom nevyčerpávajú, no nebudem ich tu uvádzať všetky, zvláštne nie tie drobné. Postačí, ak sa zmienim o nových dokumentoch, rozširujúcich a obohacujúcich už tak pomerne prepracovaný príbeh a zabudnúť nesmiem ani na novinku v podobe plne nadabovaných textov, takže aj dokumenty, ktoré zbierate sú vám predčítavané hlasom autora toho-ktorého textu. Výraznou nevýhodou a mínusom sú niektoré pasáže, ktoré vám znemožnia vrátiť sa do ešte nepreskúmaných miestností tým, že za vami zatvoria dvere a zablokujú vám cestu späť.

Najmenšieho počtu vylepšení sa dočkalo DLC do prvého dielu s názvom The Inheritance, ktoré sa týka príbehu maliarovej dcéry, vracajúcej sa do svojho rodného domu a spomínajúcej na mnohé traumatizujúce momenty svojho detského života. Toto rozšírenie viac-menej zostáva v rovnakej forme (okrem vizuálu), ako aj predtým, takže mu tu nebudem venovať väčšiu pozornosť. Prídavok The Final Note, ktorý je exkluzívnou novinkou a priniesla ho až táto edícia,  sa ústredí sa na príbeh maliarovej manželky, ktorá bola kľúčovou súčasťou pôvodného príbehu. V porovnaní s ostatnými príbehmi v hre je príbeh maliarovej ženy však pomerne jednoduchý.

Zatiaľ čo ostatné hry sú situované vo veľmi temných prostrediach, Layers of Fear 2 sa odohráva na palube výletnej lode, na ktorej sa mal nakrúcať film, a nebojí sa občas rozsvietiť svetlá a neustále sa pohráva s rôznymi paletami a scenériami. Ako som už naznačil, tento diel, ktorý vzbudil kontroverzie už pri svojom vydaní, je najslabšou zložkou hry, pričom tvorcovia, bohužiaľ, neodstránili žiadny z neduhov, ktoré ho od začiatku definovali. V konečnom dôsledku tak zásadne zhoršuje dojem z celej tejto novej hry. Jeho problematickosť spočívala už predtým v chaoticky vyrozprávanom príbehu, ktorý sa spôsobom prezentácie snaží pôsobiť hlbokým, psychologicko-filozofickým dojmom, no v konečnom dôsledku tým iba zvyšuje jeho zmätenosť a prekombinovanosť. Nové sekvencie s naháňajúcou bytosťou pôsobia únavne a zbytočne.

Je treba pochváliť tvorcov, že sa im napriek experimentom s novou technológiou (Unreal 5) podarilo nielenže priniesť nový vizuál, ale taktiež zachovať vynikajúci technický stav, čo v takomto prípade nebolo vôbec samozrejmosťou. Počas hrania som nenarazil na žiadny bug, hra mi ani raz nepadla, ani nezamrzla, pričom autorom sa podarilo hru vyvážiť takým spôsobom, že sa spustí aj na slabších zostavách. 

Ak ste ešte nehrali pôvodné hry, po novom Layers of Fear môžete bez problémov siahnuť. Ide totiž o vcelku unikátny počin, ktorý však okrem dvojice kratších minipríbehov a novému enginu neprináša dostatok výraznejších zmien oproti originálom.