Vivaldi
Stars in the Trash bol pre mňa zaujímavý od prvého traileru a momentu, kedy som mal možnosť so vyskúšať demoverziu. Od začiatku som bol presvedčený, že pôjde o silné herné dielo, ku ktorému sa budem môcť niekedy v budúcnosti opäť vrátiť. Je pravda, že pre mačky mám slabosť a nikdy nepohrdnem titulom, ktorý mi umožní sa na svet pozrieť skrz ich perspektívu. Či už to bol titul ako Stray, alebo Little Kitty, Big City , vždy mi to dokázalo vyčarovať ohromný úsmev na tvári. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade.
V hre sa dostávame do role kocúra menom Moka, ktorý si ako správny domáci kocúr vychutnáva oddych na gauči, spolu so svojim psím kamarátom. No život medzi štyrmi stenami mu úplne nevonia a rád by sa pobral na malé dobrodružstvo a trochu spoznal aj svet vonku. Jeho pokusy o útek mu však zakaždým niekto prekazí. No jedného dňa sa spozná s túlavou mačkou a rozhodne sa napriek všetkému vyjsť za ňou von a spoznať ju trochu bližšie. Na Moku tak čaká veľký svet plný priateľov i nebezpečenstiev, no treba sa mať na pozore pred zlým lovcom túlavých zvierat, ktorý je na stope každému zvieraťu, malému i veľkému.
Hneď na úvod musím tvorcov pochváliť za nádhernú 2D animáciu. Je pre mňa obdivuhodné koľko farieb, malých detailov a života sa im podarilo do tohto sveta priniesť. Dizajny zvierat pôsobia veľmi realisticky a Moka so svojim “M”-kom na čele skutočne pôsobí ako kocúr, ktorého by ste si okamžite zamilovali. No veľmi dobre vyzerá napríklad aj dodriapaný gauč, na ktorom spáva. Úvodné časti takisto veľmi dobre zachytávajú teplo domova, ktoré si vie užívať, no kvalitne vyzerajú aj ostatné úseky.
Exteriéry vedia prekvapiť svojim životom a prívetivosťou počas dňa, stretnete tu niekoľko zaujímavých postáv, ktoré s vami môžu interagovať a oceňujem aj, že tvorcovia vedia použiť i priblíženie alebo vzdialenie kamery od centra, aby ste si miestami lepšie mohli vychutnať jednotlivé lokality. Naopak noc tu vie byť romanticky čarovná, no rovnako je tu prítomné aj nebezpečenstvo ulice. Koniec koncov, s potkanmi sa neradno len tak zahrávať.
Hra vám navyše poskytuje aj niekoľko bonusových aktivít, ktoré môžete počas hry využiť. Z času na čas bude prítomná na zemi deka, kde si môžete zdriemnúť, kartóny na nabrúsenie pazúrikov, loptičky na hranie, kvetináče na rozbíjanie a nesmieme zabudnúť sa z času na čas nakŕmiť nejakou tou zdravou zeleninou. Môžete sa túliť k nohám zvierat aj ľudí, máte možnosť mňaukať a keď príde na to, viete vytiahnuť aj pazúry a brániť či už seba, alebo vašich priateľov.
Čo sa hrateľnosti týka, jednotlivé úseky ponúkajú dostatok variácií na to, aby ste si užili dostatok zábavy, no súčasne musím uznať, že miestami je to trochu priveľa. Hra je primárne jednoduchou platformovkou, no z času na čas na vás vytiahne niekoľko iných nápadov. Napríklad v pivnici vášho domu sa dočkáte boss súboja so zúrivým vysávačom, budete sa šplhať na kostolnú vežu len pomocou skokov, budete sa musieť zakrádať medzi lovcami, ktorí na vás budú strieľať, plávať v rieke pred dravou rybou a následne ešte utekať pred dodávkou spomínaného chytača túlavých zvierat. Nemôžem pritom napísať, že by ktorákoľvek z týchto pasáží nebola zaujímavou, no pôsobí to trochu chaoticky, keď niektoré aspekty zažijete iba jedenkrát počas hry.
Vyzdvihnúť musím aj celkovú atmsoféru, ktorú hra dokáže vytvoriť vďaka svojim animáciám a hudbe. Vie presne kedy má pôsobiť milo, kedy potrebuje dodať potrebnú dávku akcie a kedy na scénu príde potrebná dráma. Na záver dokonca zanechá veľmi pekný odkaz, ktorý určite ocení ktokoľvek, kto v živote stratil svojho domáceho miláčika. Hra v tomto ohľade vzdáva veľmi pekný hold všetkým tvorom, ktorí tu už s nami nie sú. A vyzerá to, že množstvo ľudí prispelo aj svojimi fotkami, z ktorých napokon vznikla nádherná pamiatková stena. Je to skutočne nádherné a je vidieť, že všetci dali do hry svoje srdce.
Hru, bohužiaľ, drží späť niekoľko menších detailov, ktoré mohli tvorcovia doladiť, a išlo by o decembrový herný klenot, ktorý by som odporúčal všetkým. Jedným z aspektov je jeho dĺžka. Hra má doslova aj achievement, ktorý získate pokiaľ ju dokončíte za menej ako 45 minút. Mne by naopak neprekážalo, keby bola o niečo dlhšia, a keby sme mohli viac nadýchať atmosféry vonkajšieho sveta. Ako som spomenul už v úvode, Moka sa tu zoznámi s jednou túlavou mačkou, kde bude dokonca badateľný aj rozkvet peknej romantiky. No prial by som si, aby mali naši hrdinovia spolu viac času a mohlo to silnejšie vyniknúť. Rovnako to platí aj pri ostatných postavách, ktoré Moka stretne. Zaslúžili by si spolu viac času.
Ten je primárne sústredený na nášho ústredného zloducha. A hoci je sám o sebe veľmi dobrý, nakoľko predstavuje skutočnú hrozbu, súčasne si uvedomujem, že hra nám mohla dopriať ešte viac príjemných momentov. Vďaka tomu by mohlo aj finále vyznieť o niečo lepšie a záver by určite nenechal žiadne oko suché. Takto mám totiž pocit, že hra nevyužila svoj potenciál naplno – aj keď, nepovažujem to ani za výrazný nedostatok.
Opäť teda len napíšem, že pokiaľ ste milovníkom mačiek alebo len domácich miláčikov všeobecne, Stars in the Trash vám vyčarí úsmev na tvári. Hra vie, v čom spočívajú jej silné stránky a dočkáte sa pekného malého dobrodružstva. Napriek tomu si však myslím, že sme sa mohli dočkať niečoho ešte lepšieho, čo by dokázalo silnejšie zarezonovať, ako to bolo napríklad v prípade spomínaného Stray. Tak či tak, svoj herný rok 2024 som zakončil niečím, čo mi skutočne ulahodilo a už teraz som zvedavý, čo prinesie rok 2025.
V hre sa dostávame do role kocúra menom Moka, ktorý si ako správny domáci kocúr vychutnáva oddych na gauči, spolu so svojim psím kamarátom. No život medzi štyrmi stenami mu úplne nevonia a rád by sa pobral na malé dobrodružstvo a trochu spoznal aj svet vonku. Jeho pokusy o útek mu však zakaždým niekto prekazí. No jedného dňa sa spozná s túlavou mačkou a rozhodne sa napriek všetkému vyjsť za ňou von a spoznať ju trochu bližšie. Na Moku tak čaká veľký svet plný priateľov i nebezpečenstiev, no treba sa mať na pozore pred zlým lovcom túlavých zvierat, ktorý je na stope každému zvieraťu, malému i veľkému.
Hneď na úvod musím tvorcov pochváliť za nádhernú 2D animáciu. Je pre mňa obdivuhodné koľko farieb, malých detailov a života sa im podarilo do tohto sveta priniesť. Dizajny zvierat pôsobia veľmi realisticky a Moka so svojim “M”-kom na čele skutočne pôsobí ako kocúr, ktorého by ste si okamžite zamilovali. No veľmi dobre vyzerá napríklad aj dodriapaný gauč, na ktorom spáva. Úvodné časti takisto veľmi dobre zachytávajú teplo domova, ktoré si vie užívať, no kvalitne vyzerajú aj ostatné úseky.
Exteriéry vedia prekvapiť svojim životom a prívetivosťou počas dňa, stretnete tu niekoľko zaujímavých postáv, ktoré s vami môžu interagovať a oceňujem aj, že tvorcovia vedia použiť i priblíženie alebo vzdialenie kamery od centra, aby ste si miestami lepšie mohli vychutnať jednotlivé lokality. Naopak noc tu vie byť romanticky čarovná, no rovnako je tu prítomné aj nebezpečenstvo ulice. Koniec koncov, s potkanmi sa neradno len tak zahrávať.
Hra vám navyše poskytuje aj niekoľko bonusových aktivít, ktoré môžete počas hry využiť. Z času na čas bude prítomná na zemi deka, kde si môžete zdriemnúť, kartóny na nabrúsenie pazúrikov, loptičky na hranie, kvetináče na rozbíjanie a nesmieme zabudnúť sa z času na čas nakŕmiť nejakou tou zdravou zeleninou. Môžete sa túliť k nohám zvierat aj ľudí, máte možnosť mňaukať a keď príde na to, viete vytiahnuť aj pazúry a brániť či už seba, alebo vašich priateľov.
Čo sa hrateľnosti týka, jednotlivé úseky ponúkajú dostatok variácií na to, aby ste si užili dostatok zábavy, no súčasne musím uznať, že miestami je to trochu priveľa. Hra je primárne jednoduchou platformovkou, no z času na čas na vás vytiahne niekoľko iných nápadov. Napríklad v pivnici vášho domu sa dočkáte boss súboja so zúrivým vysávačom, budete sa šplhať na kostolnú vežu len pomocou skokov, budete sa musieť zakrádať medzi lovcami, ktorí na vás budú strieľať, plávať v rieke pred dravou rybou a následne ešte utekať pred dodávkou spomínaného chytača túlavých zvierat. Nemôžem pritom napísať, že by ktorákoľvek z týchto pasáží nebola zaujímavou, no pôsobí to trochu chaoticky, keď niektoré aspekty zažijete iba jedenkrát počas hry.
Vyzdvihnúť musím aj celkovú atmsoféru, ktorú hra dokáže vytvoriť vďaka svojim animáciám a hudbe. Vie presne kedy má pôsobiť milo, kedy potrebuje dodať potrebnú dávku akcie a kedy na scénu príde potrebná dráma. Na záver dokonca zanechá veľmi pekný odkaz, ktorý určite ocení ktokoľvek, kto v živote stratil svojho domáceho miláčika. Hra v tomto ohľade vzdáva veľmi pekný hold všetkým tvorom, ktorí tu už s nami nie sú. A vyzerá to, že množstvo ľudí prispelo aj svojimi fotkami, z ktorých napokon vznikla nádherná pamiatková stena. Je to skutočne nádherné a je vidieť, že všetci dali do hry svoje srdce.
Hru, bohužiaľ, drží späť niekoľko menších detailov, ktoré mohli tvorcovia doladiť, a išlo by o decembrový herný klenot, ktorý by som odporúčal všetkým. Jedným z aspektov je jeho dĺžka. Hra má doslova aj achievement, ktorý získate pokiaľ ju dokončíte za menej ako 45 minút. Mne by naopak neprekážalo, keby bola o niečo dlhšia, a keby sme mohli viac nadýchať atmosféry vonkajšieho sveta. Ako som spomenul už v úvode, Moka sa tu zoznámi s jednou túlavou mačkou, kde bude dokonca badateľný aj rozkvet peknej romantiky. No prial by som si, aby mali naši hrdinovia spolu viac času a mohlo to silnejšie vyniknúť. Rovnako to platí aj pri ostatných postavách, ktoré Moka stretne. Zaslúžili by si spolu viac času.
Ten je primárne sústredený na nášho ústredného zloducha. A hoci je sám o sebe veľmi dobrý, nakoľko predstavuje skutočnú hrozbu, súčasne si uvedomujem, že hra nám mohla dopriať ešte viac príjemných momentov. Vďaka tomu by mohlo aj finále vyznieť o niečo lepšie a záver by určite nenechal žiadne oko suché. Takto mám totiž pocit, že hra nevyužila svoj potenciál naplno – aj keď, nepovažujem to ani za výrazný nedostatok.
Opäť teda len napíšem, že pokiaľ ste milovníkom mačiek alebo len domácich miláčikov všeobecne, Stars in the Trash vám vyčarí úsmev na tvári. Hra vie, v čom spočívajú jej silné stránky a dočkáte sa pekného malého dobrodružstva. Napriek tomu si však myslím, že sme sa mohli dočkať niečoho ešte lepšieho, čo by dokázalo silnejšie zarezonovať, ako to bolo napríklad v prípade spomínaného Stray. Tak či tak, svoj herný rok 2024 som zakončil niečím, čo mi skutočne ulahodilo a už teraz som zvedavý, čo prinesie rok 2025.
