Zachraňovať svet/galaxiu/vesmír nám umožňuje množstvo hier. Tie z dielne BioWare však boli pre mňa vždy v tomto smere špeciálne. Na Mass Effect som sa tešil dávno pred vydaním, i keď ani v čase vydania som neveril všetkým tým (skoro) maximálnym hodnoteniam.
Keď som sa k ME nakoniec dostal, bohaté univerzum pripomínajúce svety Star Wars, Star Treku a Babylon 5 si ma získalo. Dokonca i encyklopedický codex, zdelujúci nepodstatné, ale obohacujúce informácie mi prišiel ako fajn nápad. Prvých pár hodín hry a citadela vytvárali skutočne pekný dojem, napriek tomu, že questy pôsobili veľmi zjednodušeným dojmom oproti starším BioWare hrám - zadavateľ questu a cieľ/riešenie totiž oddelovala väčšinou len krátka chôdza.
Tento ústupok - krok späť v hrateľnosti (aspoň pre mňa) bol však vykompenzovaný skutočne filmovým audiovizuálnym spracovaním, nejde len o grafickú stránku samotných postáv, ale všetka tá mimika, grimasy, strih a dynamika kamery, to všetko pridávalo na zážitku tam, kde v ostatných hrách len dve postavy stoja oproti sebe staticky ako stromy, jemne sa ohýbajúce vo vetre. A všetky tie akčne vytasené zbrane počas drsných rozhovorov a thrillerovských cut-scén zážitok naozaj umocňovali.
Lenže potom dostal hráč do rúk imaginárne opraty a zistil, že tieto scény sú len malé rybky vo veľkom mori galaxie plnej nudných side-questoch na nudných planétach s prapodivným plastickým povrchom a generickými sivými koridormi. Veľká škoda. Aj samotné planéty hlavného príbehu boli len dlhý priamy koridor pre Mako (vozidlo) a dlhý chodbovitý koridor pre postavy. Leveldesignér mal asi dovolenku.
Túto šablónovitosť a sterilitu najprv zachraňovali zábavné boje, áno, hoci v nich šlo aj o štatistiky a výstroj hráča, viac si brali z akčných hier ala Gears of War ,ale boli zábavné a to je hlavné. Teda boli zábavné na začiatku, keď ešte ich hráč ešte nemá tak veľa za sebou a potom na konci, keď už má hráč efektívne navýšené vlastnosti, ability a výstroj.
Výstroj je bohužiaľ kapitola sama o sebe. Teda vlastne nie je. V starších RPG hrách som sa tešil na každý nový unikátny predmet, zbraň, brnenie, bižutéria, vždy tam bola radosť z ťažko získanej novej výstroje. v Mass Effecte je toto sterilnejšie než operačný sál v amerických lekárskych seriáloch. Sniperka IV nahradená sniperkou V, ktorá má len odlišnú farbu, ale rovnaký tvar. Brnenie tiež mení len farbu ale opäť je to brnenie V a brnenie VI. Nuda a smútok.
Ak by som si mal vziať na mušku len príbeh, ktorý tu spoilovať nebudem. Bol pomerne fajn, nedokázal ma k monitoru prikovať ako v prípade starších hier od Bioware, ale ani som pri ňom netrpel. Občas som si hovoril, že niečo mohli viac rozvinúť, niečo menej, ale budiž.
Čo ma nakoniec doviedlo k výslednému hodnoteniu, napriek tomu, že som sa poväčšinou bavil, je fakt, že tu bolo veľa potenciálu a len málo sa podarilo využiť. Jednoducho povedané, samotná hra po stránke designu a hrateľnosti je len koncept videný už v KOTORe ohlodaný na kosť. A to rozhodne nie je jeden z tých prípadov, keď menej je viac...
Keď som sa k ME nakoniec dostal, bohaté univerzum pripomínajúce svety Star Wars, Star Treku a Babylon 5 si ma získalo. Dokonca i encyklopedický codex, zdelujúci nepodstatné, ale obohacujúce informácie mi prišiel ako fajn nápad. Prvých pár hodín hry a citadela vytvárali skutočne pekný dojem, napriek tomu, že questy pôsobili veľmi zjednodušeným dojmom oproti starším BioWare hrám - zadavateľ questu a cieľ/riešenie totiž oddelovala väčšinou len krátka chôdza.
Tento ústupok - krok späť v hrateľnosti (aspoň pre mňa) bol však vykompenzovaný skutočne filmovým audiovizuálnym spracovaním, nejde len o grafickú stránku samotných postáv, ale všetka tá mimika, grimasy, strih a dynamika kamery, to všetko pridávalo na zážitku tam, kde v ostatných hrách len dve postavy stoja oproti sebe staticky ako stromy, jemne sa ohýbajúce vo vetre. A všetky tie akčne vytasené zbrane počas drsných rozhovorov a thrillerovských cut-scén zážitok naozaj umocňovali.
Lenže potom dostal hráč do rúk imaginárne opraty a zistil, že tieto scény sú len malé rybky vo veľkom mori galaxie plnej nudných side-questoch na nudných planétach s prapodivným plastickým povrchom a generickými sivými koridormi. Veľká škoda. Aj samotné planéty hlavného príbehu boli len dlhý priamy koridor pre Mako (vozidlo) a dlhý chodbovitý koridor pre postavy. Leveldesignér mal asi dovolenku.
Túto šablónovitosť a sterilitu najprv zachraňovali zábavné boje, áno, hoci v nich šlo aj o štatistiky a výstroj hráča, viac si brali z akčných hier ala Gears of War ,ale boli zábavné a to je hlavné. Teda boli zábavné na začiatku, keď ešte ich hráč ešte nemá tak veľa za sebou a potom na konci, keď už má hráč efektívne navýšené vlastnosti, ability a výstroj.
Výstroj je bohužiaľ kapitola sama o sebe. Teda vlastne nie je. V starších RPG hrách som sa tešil na každý nový unikátny predmet, zbraň, brnenie, bižutéria, vždy tam bola radosť z ťažko získanej novej výstroje. v Mass Effecte je toto sterilnejšie než operačný sál v amerických lekárskych seriáloch. Sniperka IV nahradená sniperkou V, ktorá má len odlišnú farbu, ale rovnaký tvar. Brnenie tiež mení len farbu ale opäť je to brnenie V a brnenie VI. Nuda a smútok.
Ak by som si mal vziať na mušku len príbeh, ktorý tu spoilovať nebudem. Bol pomerne fajn, nedokázal ma k monitoru prikovať ako v prípade starších hier od Bioware, ale ani som pri ňom netrpel. Občas som si hovoril, že niečo mohli viac rozvinúť, niečo menej, ale budiž.
Čo ma nakoniec doviedlo k výslednému hodnoteniu, napriek tomu, že som sa poväčšinou bavil, je fakt, že tu bolo veľa potenciálu a len málo sa podarilo využiť. Jednoducho povedané, samotná hra po stránke designu a hrateľnosti je len koncept videný už v KOTORe ohlodaný na kosť. A to rozhodne nie je jeden z tých prípadov, keď menej je viac...
Pro: xichty, audiovizuálne prevedenie rozhovorov a momentov keď sa niečo dialo,
Proti: side questy, nudné planéty, level design, maximálne minimalistický koncept, občas neskutočná sterilita, výbava, miestami príbeh