Napriek tomu, že v mnohom súhlasím s tým, čo v komentároch napísali napr. Jab a Marcusss, nedalo mi a po štvrtom dohratí (tentokrát s restoration modom) sa i ja chcem podeliť o svoj názor.

Ako už bolo spomenuté, narušenie čiernobielej filozofie SW bolo veľmi príjemným osviežením. Vďaka tomu aj hráčovi spoločníci najmä Kreia alebo Atton pôsobia oveľa uveriteľnejšie. Samozrejme, väčšinou majú svoju (temnú/svetlú) filozofiu, ku ktorej radšej inklinujú, to však neznamená, že je ich minulosť alebo prítomnosť bez poškrvny, bez vnútorných otázok a bojov. Vďaka tomuto narušeniu zaužívaných klišé sa spoločníci spolu s príbehom a atmosférou stali pre mňa tou najlepšou zložkou hry. Pri niektorých sa mi síce zdalo, že ich "prekecnem" nejak prirýchlo oproti iným, ale i tak sa s tým hráč nestretne v každej hre. Temná atmosféra ukazujúca galaxiu v akejsi beznádeji bez toho, aby bola táto beznádej demonštrovaná nejakým ubercool záporákom (i keď aj na záporákov príde) je tiež fajn, hoci zas ide mimo iného aj o jej zachránenie. Napísal som "mimo iného" a to preto, že to čo nás ako hráčov asi najviac zaujíma je osud hlavnej postavy a jej nevyriešená a nevysvetlené vzťahy z minulosti. A práve tieto osobné otázniky, ktoré ládovali vývojári do hráča jedna radosť a ja som sa chvíľami cítil fakt ako ryba pýtajúca si udica.

Možno aj vďaka tomu, aké to bolo pútavé som dokázal hre "odpustiť" či prižmúriť oči nad tým, ako fatálne škaredý a zlý bol ten koridorový lineárny level dizajn. Ako ma bugy napriek patchom vyhadzovali do windowsu, či sa moja postava nemohla pohnúť, nejaká postava sa zneviditeľnila, či nejaký rozhovor sa dookola opakoval a podobne. Alebo ako sa vlastne herná doba natiahla minimálne o polovicu len kvôli extrémnej kvantite, extrémne nezáživných a ľahkých bojov. Ako veľa vecí (i napriek restoration mode) pôsobilo osekane, či nedokončene.

Fakt ma ten príbeh, postavy a atmosféra museli neskutočne baviť, keď som napriek tomu výpisu toho, čo malo ďaleko od dobrého, dokázal hru prejsť 4x a neľutovať to. Škoda toho, že ten potenciál bol ešte vyšší a je neskoro plakať, že koho je jeho nenaplnenie vina. Ale i tak dokázali vývojári ukázať, že vytvoriť dramatické scény sa dá i nepateticky (tu si berte príklad commander Shepard!) a nahlodávať prostredníctvom rôznych filozofii a otázok hráča je zábavnejšie než mu dávať pred oči jasne odlíšenú modrú a červenú nálepku.

Samotný restoration Mod opravil a doplnil pár dôležitých vecí, niektoré konanie postáv je konečne zdôvodnené, iné je doplnené o možno nepodstatné, no za to zaujímavé detaily a momenty. Nie je toho nejak extrémne veľa, ale tie maličkosti potešia, teda až na pridanie niektorých nevýnimočných bojových momentov, ktoré sa však v záplave tých z pôvodnej hry stratia.