Hra je - tak ako je uvedené v popise - pokračovateľom klasickej línie mlátičiek á la Golden Axe, ktorej hlavný princíp spočíva v premlátení sa z jednej obrazovky do druhej, medzi ktorým sa odohráva zväčša klasický príbeh. Príbeh je tentoraz zasadený do populárneho sveta Forgotten Realms, a teda má všetky náležitosti, ktoré k tomuto svetu patria. Čo hre nemožno vytknúť, je naozaj podarená výprava, vrátane dabingu.

V rámci svojho žánru hra ničím nevyniká - skrátka idete a keď dokončíte príslušný "stage", v medzi obrazovke si vylepšíte svoje postavy - nakúpite im podporné vybavenie a hor sa do ďalšieho boja s rojom nepriateľov. Skrátka systém veľmi podobný automatovým D&D hrám (Tower of Doom a Shadow over Mystara) od Capcomu.

Vzhľadom na vzácnosť podobného žánru na PC je to celkom zaujímavé spestrenie hráčskeho portfólia tejto platformy. Kde samozrejme nechýba ani kooperatívna hra, dvoch hráčov na počítači, čo sa tiež už dnes na domácich počítačoch príliš nevidí. :-)

Mount&Blade je naozaj zaujímavá hra, chytľavá, zábavná a hlavne výborne hrateľná. Nezávislé freeform RPG, s istým neopakovateľným čarom. Podstatným faktom, ktorý rozhodne môže mnohých odradiť, je že prakticky tu neexistuje žiaden príbeh. Je to pieskovisko, na ktorom sa môžete hrať a doslova pracovať s vlastnou fantáziou. Ak mal niekto problém existovať v Oblivione, ktorý má základnú príbehovú linku, je veľmi pravdepodobné, že v tejto hre sa úplne stratí. Druhá možnosť je, že sa chytí ťažiska hry, a to bojov, ktoré sú zábavné a veľmi dobre spracované. Snáď najlepšie aké som kedy v nejakej RPG (či inej hre) videl a hral.

Keďže hru v podstate hrávam už od beta verzie 0.6x, rád by som poznamenal, že za ten čas prešla kus cesty. Väčšina z dojmov, ktoré som mal pri ich hraní (viď. preview) sa nezmenila. Do finálnej verzie sa zlepšila grafika interfacu, vyladili sa questy pribudli nové, vybalancovali strany (i keď mám pocit, že oproti bete sú napríklad Khergiti príliš vytuhlí :) ), rovnako ako sa objavilo aj pár nových hradov a dediniek.

Medzi nami, ostrieľanými bojovníkmi, nalejme si čistého vína, ani Mount&Blade so svojim dlhoročným beta testom, ktorého sa zúčastňovali stovky hráčov, stále nie je úplne bez chýb. AI občas stále miestami hapruje (avšak je výrazne lepšia ako v poslednej verejnej beta verzii a o prvých verziách hry ani nehovorím), stále to však nie je úplne dokonalé. Hlavne to vidieť v bojoch v aréne. Alebo divná animácia behu (ktorá je iná ako bola v bete a nechápem prečo, pretože táto nová vyzerá ako beh udýchanej opice).

Jadro hrateľnosti je to, čo sa počíta - aspoň u mňa. Hra vám dáva možnosť prežiť svoj vlastný príbeh, a prežiť množstvo bojov, či len tak cestovať z jedného mesta do druhého a obchodovať. Je to nezávislá hra, a je dosť možné, že takáto hra by nikdy vo veľkých štúdiách nevznikla. Táto hra nie je o predom danom príbehu, o grafike, je o hraní. A podľa môjho skromného názoru, je to hranie kvalitné.

Dodatok:
Pri tejto hre platí, to čo pri všetkých podobných - takmer nikdy nekončiacich hrách. Jedného dňa skrátka zistíte, že už to nie je ono, že ste si zahrali dosť. Príde nuda - áno, to je nevyhnutné. Avšak, hra má tu vlastnosť, že ak ju odložíte a po čase sa k nej vrátite, opäť vás bude baviť ako na začiatku. Prípadne môžete začať s novou postavou a vybrať si novú výzvu. :)

Veľmi kvalitná záležitosť, hlavne po príbehovej stránke a nezabudnuteľnej hudobnej, ktorá z tejto hry spravila takmer skutočný "spaghetti western". Je to jedna z tých hier, ktorá dokazuje, že nemusíte mať najnovší engine, top technológiu, aby ste dokázali spraviť zaujímavý, strhujúcu a zábavnú hru (čo v tejto dobe zhodou okolností dokázal aj Duke Nukem 3D). Tak ako v prípade DF, aj v Outlaws vynikal zaujímavý level design. Cesta za pomstou a záchranou vlastnej dcéry ctí všetky zásady svojho "filmového" žánru. Hráč nie je len "hráčom" a teda hru hrá, ale zároveň je aj divákom príbehu, z ktorého nie je znechutený. A to dnes má len málo hier. Zároveň je historickým dôkazom toho, na aké dno klesla LucasArts postupom času. Z ľudí, ktorý dokázali vytvoriť vo svojej vlastnej réžii kvalitné hry, až do dnešných čias, kedy už nedokážu nič.

Čo však treba obzvlášť vyzdvihnúť je výborný soundtrack. Hudbu k, podľa mňa, jednému z najlepších herných soundtrackov skladal Clint Bajakian, dvorný skladateľ LucasArts. Keďže sa jedná o spaghetti-western, Bajakian sa nechal inšpirovať Morriconeho dielom, a urobil to vynikajúco.
Niekedy až dostáva človek pocit, že počúva práve samotného majstra Morriconeho. Čo by inde zrejme nebolo pozitívum, ale k tejto hre, sa táto hudba veľmi hodí. Až na dve ambientné skladby, sa celý soundtrack výborne počúva a funguje aj mimo hru samotnú.

Hry od ALG by si zaslúžili jeden komentár pre všetky. Prečo? Nuž vždy sa menilo len prostredie, inak ostávalo všetko pri starom. Myškou strieľať po "vyskakujúcich" protivníkoch. Veľmi zlé herecké výkony, veľmi krátka hracia doba... Áno, zase to isté, v iných kulisách. Tentoraz mám taký pocit, že ešte vtipnejšie - chcene, či nechcene :-) Inak je to samozrejme rovnaká hovadinka, ako predošlé hry. Ako ich hodnotiť? To je práve ten najväčší problém, a preto zatiaľ nemá ani jedna hra žiadne číslo. Berte to však v rozpätí od 10% do 60% :)).

Čo povedať o tejto hre a neuraziť :) - skrátka je to priemerný kus, do morku kosti. Prečo teda 65% - keby som nebol býval videl niekoľko ľudí ako sa pri tejto hre dobre bavia, ostal by som pri pôvodnom hodnotení. Ale tá udalosť ma natoľko zasiahla, že som išiel s percentami hore. Ale k veci.

Hra nefunguje. Prostredie je príliš stereotypné. Príbeh - žiaden. Čo by nevadilo, keby sa predtým hra neprezentovala tak, že nám predvedie morálnu dilemu o strate ľudskosti - pri úplnej premene na kyborga. Čo je v hre samozrejme odbyté len niekoľkými vetami a... bez následkov.
Upgrady sú síce vymyslené dobre, ale v podstate sú na nič a majú minimálny vplyv na vašu postavu. Aby som citoval samého seba :) - "...Jednoduchá, lineárna, akčná hra s ľahkým nádychom príbehu a postáv prežívajúcich na lodi zamorenej agresívnym mimozemským životom. Atmosféru by malo doplňovať aj čítanie pohodených PDA, avšak v plochosti v akej sa pohybujeme vyznievajú skôr zbytočne..." (gamesweb.sk)

Zaujímavá FMV adventúra, aspoň čo si pamätám. Problém s jej hodnotením bude, že som ju hral len raz, a to zhruba okolo doby jej vydania. Vtedy mi to pripadalo zaujímavé - skĺbenie klasického námetu Jackom Rozparovačom a moderným svetom budúcnosti - dalo by sa povedať mierny cyberpunk v medziach. Herecké výkony vždy trochu prehnané, trochu nad, možno viacej než by jeden od niektorých zúčastnených čakal, ale tak nejako som si zvykol, že to v hrách tak býva. V TV alebo na plátne by to bolo o dosť horšie. Inak, čo mi pamäť siaha, to bola v podstate klasická adventúra - so všetkým čo k tomu patrí: hádanky, predmety, rozhovory. Ak sa mi ju podarí niekde zohnať, a nebude čo iné hrať, možno ju opäť vyskúšam (a moje hodnotenie sa možno ešte zmení). Pre predstavu, aspoň trailer (kým sa objaví v galérii)http://www.youtube.com/watch?v=FYbAWZ8yPks

Je to už niekoľko týždňov, čo som opäť túto hru zapol a hral. Hral a čudoval sa, ako aj po tých rokoch pôsobí živo a zaujímavo. Je to práve séria Realms of Arkania, ktorú rád používam ako protiváhu k dnešným hrám ako Gothic, či Oblivion. Hra, v ktorej sú prakticky prázdne ulice, avšak vďaka systému občas vyskakujúcich okien s dejom na ulici, pôsobí omnoho živšie ako predskriptované postavy v moderných hrách. Všetky tie možnosti, zaujímavosti čo hra ponúkala - skrátka to dnešný moderný prístup (chceme vymodelovať, ukázať hráčovi každú situáciu, ktorú môže robiť) nedovoľuje. Skrátka je to hra z civilizovanejších dôb, kedy sa viac kládol dôraz na hráčovu fantáziu (či už vďaka technickým obmedzeniam alebo iným dôvodom).

Samozrejme, netreba ešte zabúdať na klasický spôsob boja - ťahový (ktorý sa tiež už dnes nenosí, vraj je málo dynamický pre dnešné publikum), kedy sa obrazovka prepla do špeciálneho izometrického módu, a hráč tak mal krásny prehľad o bojisku. Mohol taktizovať, prehadzovať svoje postavy, presne ako na šachovnici. A bola to zábava. Mnohokrát tak išlo poraziť i niekoľkonásobnú presilu.

Nezabudnem ani na postihy pre postavy z niektorými fóbiami. Najlepšie, keď vaša najsilnejšia postava trpela nekrofóbiou - silnou. A bolo treba bojovať s kostlivcami... Ach, to niekedy naštvalo. Človek sa to potom z neho snažil pri postupe na ďalšiu úroveň "vytrepať" :) I ten vzťah k vlastným postavám, tak bol úplne iný. Skrátka, výborná séria a jej dôstojný záver.

Neverwinter Nights je schopné RPG, trochu priklonené k mainstremu vďaka akčnejšiemu poňatiu súbojov a oživený koncept úplne pôvodného NWN. Je všeobecne známe, že príbeh hlavnej kampane NWN je viac-menej prevarené klišé, avšak slušne podaný, s niekoľkými zapamätania hodnými postavami. Bohužial, NWN dopláca na technológiu - je jasné, že sa v Bioware snažili dostať z enginu a spôsobu multi-player hrania, a schopnosti hráčov prinášať nový obsah, čo najviac, a tak trochu utrpel hlavný príbeh hry. Nie je zlý, ale snáď je to najslabšia vec, ktorá od Bioware vzišla. Na druhej strane, už čoskoro po vydaní, sa ukázala jasná silná stránka NWN a to uživateľský obsah, ktorý je mnohokrát lepší, ako pôvodná kampaň - a to už nehovorím o dvoch výborných datadiskoch k tejto hre. Skrátka osudom NWN hier je mať slabší rozjazd ale výborný záver. Preto už len vďaka datadiskom sa táto hra oplatí, obzvlášť keď sa dnes dajú zohnať za veľmi priaznivú cenu.

Prvá hodina hrania celkom zábava, potom prudko nasleduje konštantná nuda, ktorá je svojim poňatím podobná tak Diablu, ako je to najviac možné. Jediný rozdiel je v 3D zobrazení. Dokonca ani filmečky medzi kapitolami nie sú natoľko zaujímavé, aby hráča držali pri hraní (tak ako to bolo v prípade druhého Diabla). Veľká škoda, že hrateľnosť tejto hry je postavená na rokmi prekonanom koncepte vybíjania stoviek monštier, opakujúcich sa úlohách a neschopnosti vymyslieť čokoľvek nové. Obávam sa, že lepšie to už v tejto hre nebude - skrátka cesta od jednej stanice k druhej, stále s rovnakými úlohami. Dokonca ani to prostredie nie je nijak pestré a zaujímavé.

Celé roky sa mi posledný diel v rade Monkey Island úspešne vyhýbal. A ja som sa celé tie roky snažil zabudnúť na to, čo sa o ňom hovorí, aby som nebol ovplyvnený cudzími názormi. Je tomu pár dní, čo som - konečne - Escape from Monkey Island dohral. Nemôžem byť viac sklamanejší, než som. Pravda, hra je to slušná, ba priam dobrá, ale nie je to Monkey Island! Prvá kapitola ešte nesie všetky znaky svojich predchodcov, je to zábavná pirátska a vtipná hra s tou pravou karibskou atmosférou, ktorú poznáme z predchádzajúcich dielov. Potom to však celé začne ísť dolu vodou, vtipy na konzumnú spoločnosť, Karibik á la turistický raj a celá tá pirátska atmosféra, ktorá robila Monkey Island, Monkey Islandom, je zrazu preč. Ostáva pár vydarených vtipov, a v konečnom dôsledku slušný príbeh a spád hry, avšak (a idem sa opakovať) má to ďaleko od Monkey Islandu. Engine hry nie je zlý, veď celkom dobre sa osvedčil v hre Grim Fandango, ale sem jednoducho nepatrí. Ak porovnám hru s predchádzajúcim dielom, je o hodne menej príťažlivá. Okrem toho, pohyb pomocou klávesnice je na vraždu. Zvyknúť sa dá, ale aj tak som sa do konca hry nezbavil toho pocitu, že chcem siahnuť po myši a kliknúť na miesto XY. :)

Skrátka dobrá adventúra, ale - ešte raz a naposledy - nie je to Monkey Island!

Hry od ALG by si zaslúžili jeden komentár pre všetky. Prečo? Nuž vždy sa menilo len prostredie, inak ostávalo všetko pri starom. Myškou strieľať po "vyskakujúcich" protivníkoch. Veľmi zlé herecké výkony, veľmi krátka hracia doba...ehm, tu sa niekto opakuje :-) Hej, cudzinec, iba prechádzaš mestom? Nechceš pomôcť? Šerif je v base, zamknutý, starosta nik nevie kde, a jeho krásna dcéra unesená zloduchom. Nepomôžeš?! Na scénu prichádza dedulo aby hráča zasvätil do miestneho problému, v zápätí je však vyrušený Mad Dogovými chlapmi. Bum-bác-pic. A je po nich. Jedným myšotalčítkom strieľaš a druhým nabíjaš. Ľahké, a celé to trvá tak 15-20 minút. Fakt! Dnes by už naozaj nikto neveril, že táto hra dostávala vo svojej dobe celkom vysoké hodnotenia. Ehm, je to vlastne vôbec hra? :)

Hry od ALG by si zaslúžili jeden komentár pre všetky. Prečo? Nuž vždy sa menilo len prostredie, inak ostávalo všetko pri starom. Myškou strieľať po "vyskakujúcich" protivníkoch. Veľmi zlé herecké výkony, veľmi krátka hracia doba... i keď Johnny Rock je minimálne o polovicu dlhší ako bol prvý Mad Dog McCree. Čo samozrejme tiež nie je žiadna výhra, keď si zoberieme aká bola vtedy cena hier. Skrátka i tu platí, je to tak blbé, až je to zábavné. :) Ale hodnotiť to na percentá si netrúfam. Veď stačí zhliadnuť trailer, aby si človek spravil obrázok. :)

Tak čo s tebou chlapče, nepotešil si ma... Veru tak, ani parta talentovaných vývojárov nedokázala z bláznivého nápadu spraviť kompletný 3D dungeon na engine hry Descent, vyťažiť dobrú hru. Kde bol teda problém? Hlavne v ovládaní hry, nepriateľskom neprehľadnom a divnom. A druhý, neuveriteľná zabugovanosť a technická nedoladenosť celej hry. Bola to veľká škoda a ťažké sklamanie vo svojej dobe, a dnes ešte viac vynikajú všetky nedostatky tejto hry. Na druhej strane, vo svojej nostalgii a hľadaní výziev, sa možno jedného dňa k tejto hre vrátim a tentoraz ju skúsim aj dohrať. Avšak, ako hovorím, jej technická kvalita vám stavia pri hraní ohromné prekážky. Škoda, jedna z premárnených šancí minulosti.

Už v týchto dobách bolo jasné, že EA kopíruje čo sa dá, ale v tomto prípade vďaka jej za to. Predsalen Test Drive bol už nejakú dobu malinko starý, takže keď v 95 prišiel NFS, každý privítal Test Drive vo vynikajúcej grafike (na tu dobu) a podobne kvalitnej hrateľnosti. Skrátka klasika.

Absolútne jednoduchá, povedal by som až primitívna, hrateľnosť, okorenená všetkým ostatným naokolo. Na svoju dobu zaujímavé grafické stvárnenie a geniálny moderátor Lace Boyle. Ten chlapík tam pôsobil ako totálny magor, ale musím povedať, že som sa na jeho vstupoch neuveriteľne bavil, a vždy po dokončení závodu som sa na ne tešil.

K pozitívam tejto hry rozhodne patrí systém súbojov – a to ako tých so strelnými zbraňami, tak aj tie pästné. Krytie sa za steny, vykúkanie spoza nich, využívanie ďalších predmetov ako úkryt to všetko prispieva k dobrej „prestrelkovej“ atmosfére. Dokonca i pästné súboje cítite – teda nieže by vám počítač dal po papuli :-), ale jednoducho každý súboj si vychutnáte. Až vás bude doháňať k nutkaniu zmlátiť nejakého nevinného okoloidúceho (v hre samozrejme! :-)).

Avšak z hľadiska atmosféry a príbehu je na tom Kmotor horšie ako už spomínaná Mafia, o mnoho horšie. Nepatrím k fanatickým obdivovateľom tohto dielka, ale jedno sa Mafii musí nechať – výborne vystavaný príbeh. Atmosferický a svojim spôsobom celkom uveriteľný. Godfather na druhej strane je obmedzený samotnou licenciou. Áno, v cut-scénach je cítiť závan onej doby, resp. filmu, ale akonáhle skončí, všetko sa vráti do normálu. Hráč už vníma len obyčajnú hru, v ktorej sa občas vynorí náznak „mafiánskej“ atmosféry. Klinec do rakvičky príbehovosti potom zatlčie záverečná odmena pre hráča – ktorá nedáva logiku v rámci samotného príbehu, a pôsobí, že sa tam dostala len náhodou. Jednoducho, aby sme tomu hráčovi niečo dali.

Z mnohých uhlov pohľadu na mňa Godfather pôsobil – paradoxne – ako chudobnejší príbuzný českej Mafie. Okrem už spomínaného horšieho vtiahnutia do celého behu sveta/príbehu, tu ešte máme chudobnejší vozový park (napočítal som 5 druhov áut). Dokonca sa mi zdalo, že i v grafickom stvárnení je na tom staršia Mafia lepšie. Ale...

Napriek všetkým objektívnym nedostatkom oproti iným hrám sa Godfather hrá veľmi dobre. Je to príjemná hra, ktorá dokáže zabaviť a často i nepustiť. Dokonca by som ju pasoval na zábavnejšiu ako konkurenčné GTA, ktoré tak neskryto kopíruje. Aspoň pre mňa určite. Áno je to zábavné hrať – vyberať výpalné, nahánačky v dobových autách, obsadzovanie dŕžav konkurenčných rodín – to všetko je v konečnom dôsledku repetetívne, opakujúce sa v rovnakých vzoroch, avšak príliš to nevadí. Na druhej strane sú filmom zaváňajúce cut-scény, s takmer pôvodným hereckým obsadením, pestré odstraňovanie nepohodlných osôb a celkom zaujímavá (i keď ničím prekvapivá) hlavná príbehová línia. V konečnom dôsledku je táto hra presným vyznením toho čo EA (zrejme) sleduje. Nenáročná zábava pre masové publikum.

Ako priaznivec žánru som vývoj tejto hry sledoval od prvých počiatkov jej oznámenia. Ešte od čias keď graficky vyzerala úplne inak, než je výsledok. Mám taký pocit, že jej trvalo istý čas než sa dostala na svetlo sveta. Ale v tých dobách to stálo za to. Možno posledný komerčný dugneon svojej doby. Klasický, čo do zažitých princípov dávno zašlých čias, avšak s niekoľkými zaujímavými prvkami. Ako rozdelenie družiny (i keď tento prvok mali aj iné hry, dávno pred Skeldalom). Svet bol nádherne graficky stvárnený, systém perfektne fungoval, a rovnako i množstvo zaujímavých hádaniek a puzzlov. Áno, je možné, že ak si hru zahráte dnes, budú vám pripadať dialógy trochu naivné, niekedy možno až úsmevné. Avšak v súvislosti s dobou a nostalgiou, ktorá sa k tejto hre viaže, by to bola jediná menšia výtka na adresu Skeldalu.

Prvá otázka, ktorá sa naskytuje prekvapenému hráčovi je: „Čo má toto, sakra spoločné s mojim milovaným X-COMom?“ Nuž, jedine názov a pár mimozemšťanov, ale pokiaľ sa cez tento počiatočný šok človek prekope, zistí že našiel ďalšieho likvidátora ľudských zápästí á la Diablo. Čistá akčná arkáda, čistá energia, čistá akcia. Lineárna a ničím neprerušovaná. Enforcer má tu vlastnosť vypľuť na hráča neuveriteľné množstvo nepriateľov naraz, a tomu neostáva nič iné ako sa tou hordou nenásytných, Zeme ovládnutia chtivých, mimozemšťanov prestrieľať. A popri tom, len tak mimochodom, splniť požadované ciele danej úrovne. A to buď zlikvidovať určitý počet teleportačných zariadení, pomocou ktorých sa hordy alienov dostávajú na Zem, alebo záchranou nebohých spoluobčanov, ktorý sa akosi nestihli skryť. Stoja na mieste a mávajú ako zmyslov zbavený, namiesto toho aby utekali. Poprípade kombináciou oboch úloh naraz. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na zháňanie sa po rôznych bonusoch, hľadaní skrytých miestností, či odomykaní bonusových úrovní (je to jednoduché, keď vyzbierate v danej úrovni všetky písmenká dávajúce dohromady slovo BONUS, máte to. Môžete tak odokryť úroveň, ktorá sa napríklad nie náhodou podobá na pac-mana :) ). Dokonca i tí mimozemšťania sa akosi na seba nepodobajú. Starý známy Snakemani prešli asi redukčnou diétou, Mutoni nám ešte viac zmutovali, no a samozrejme sú tu aj nejaké novinky v mimozemskej výzbroji. Aby sa však mohol náš Enforcer bez problémov tejto vesmírnej chamradi postaviť, potrebuje aj on širokú škálu zbraní. A taktiež ju dostane. Háčik je v tom, že v jednom momente môže niesť len jednu zbraň. Ale netreba sa báť, po úrovni sa ich obvykle váľa hneď niekoľko a čakajú, kým si ich náš robotický bojovník nevyzdvihne. Nesmiem zabúdať ani na bonusy vypadávajúce z nebohých mimozemšťanov, ktoré zase na nejaký čas vylepšia nášho Enforcera. Okrem bonusov však ešte treba zbierať takzvané „Datapoints“, čo sú niečo ako „Experience“ v každom slušnom RPG. Za tie si po skončení úrovne vylepšujete stávajúce vlastnosti, či odomykáte nové zbrane a bonusy (power-up). Z bossov a iných väčších netvorov vypadáva „databodov“ viac, ako z iných bežnejších – to je myslím jasné.

Spomienka na Diablo. Tie hry sú si viac podobné než by sa zdalo. Človek sa prebíja stovkami nepriateľov, len aby sa dostal na koniec úrovne. Je to zábavné, je to pravé akčné arkádové B-čko. Nič viac a nič menej. Ak sa potrebuje niekto odreagovať, zapne, chvíľu hrá, odpadne mu ruka, baví sa, hrať prestane a vypne. Čistá akcia.

Ovládanie by si zaslúžilo trocha doladiť, avšak z dnešného pohľadu to môžem zvaliť na vek hry.

Nie je to X-COM taktická stratégia, má to byť X-COM akčná arkáda. Ak mám pravdu povedať, toto použitie značky mi v tejto kombinácii vôbec nesedí. Ak už akčná hra, tak by značke X-COM istotne svedčala taktická akcia, ale arkáda? Na druhej strane však nemôžem povedať, že som sa nebavil. Dokonca možno i lepšie, než pri niektorých moderných pseudo realistických akčných hrách. A to je, myslím si, úplne dostačujúce.

Hra, kde vstúpiť na nesprávne miesto znamenalo bolestivú a vynaliezavú smrť. Hra, ktorá má toľko atmosféry a štýlu ako samotná Elvíra. Problém týchto veľmi starých hier je, že sa dosť ťažko hľadajú zápory, obzvlášť keď v dobách ich najväčšej slávy človek prakticky žiadne nevnímal. Z dnešného uhľa pohľadu, by jedným menším záporom bolo možno trochu krkolomnejšie ovládanie, a horšia orientácia v priestore. Ale musím hneď dodať, že je to môj súčasný pocit, a z dôb kedy som túto hru hral, si na také nič nespomínam :)

"My name is Eloy, and i am old..." Tak sa začína veľký príbeh o ľuďoch a dinosauroch. V tej dobe jeden z vrcholov hier na CD-ROM, a nutné dodať, že očarujúce. Dnes už samozrejme stratil na okázalosti, avšak pocity získané v tých dobách pretrvávajú. Nádherný svet plný nostalgie... To je dnes Lost Eden.