Kultura

Přátelé a kamaráti, moja mega-recenzia na to najlepšie, čo doma máme - Juraja Červenáka a jeho sériu Stein&Barbarič: 

 „Ak je pravda, že Boha najlepšie pobavíš, keď mu povieš o svojich plánoch, pri Barbaričových slovách sa musel Hospodin smiať tak, až mu spadla gloriola.“ (Pre hrsť dukátov)  

10 rokov. Neskutočných 10 rokov mi trvalo, než som sa dostal k sérii Stein&Barbarič od Juraja Červenáka. Juraj je už dneska etablovaný autor a prvú knihu z tejto modernej série, pôvodne rozhlasovú hru, vydal už v roku 2013 a ja som sa do nej pustil niekedy v januári tohto roku. Je to táto séria, ktoré ho vystrelila medzi autorov známych širšej verejnosti, nielen žánrovým čitateľom. Všetkých 9 kníh som si sem priviezol s odhodlaním, že ich snáď aspoň načnem.

Keď som sa na tých celkovo 2623 strán úhľadne uložených vedľa seba v poličke pozrel, premklo ma znechutenie: dokedy toto budem čítať? Najbližšie dva roky v kuse?

Prvú mi trvalo dočítať asi 3 mesiace – mal som vtedy ešte rozohrané nejaké hry, tekal pozornosťou a nesústredil sa. Takže som najskôr dohral hry a potom sa vrátil ku knihe.

No i tak som mal klasické problémy s čítaním, ak dlho nečítate: po pár odeskoch/stranách som sa neodkázal sústrediť, no vďaka Marianne Wolfovej a jej knihe „Čtenáři, vrať se“ som naň našiel liek: nesiliť to. Keď som dokázal prečítať len pár strán, tak som sa do toho nenútil, odložil som ju a vrátil sa k nej nasledujúci deň. A takto postupne, kapitolu za kapitolou, som sa rozčítal: najskôr len zopár strán, potom 30, 50 a nakoniec mojich štandardných 100 na posedenie, ako kedysi.

Mal som veľké šťastie a pomoc aj v tom, že prišlo leto a ja som spravil jednoduché rozhodnutie – na cesty zo sebou nebrať laptop – inak by som len hral a čítal články na nete, ale nie knihy. Na cesty som si zobral dve knihy, ale plánoval som prečítať len jednu: na konci cesty som bol v tretine tretej knihy série. A počas 15 hodinovej cesty vlakom do istého mesta a späť som prečítal jednu knihu po ceste tam, druhú späť.

A tak ako mi čítanie prvej knihy zabralo zhruba 3 mesiace, tak som zvyšných 8 dočítal v priebehu dvoch :D

„Barbaričovi sa zdalo, že služby Božie nemajú konca-kraja. Opäť sa pristihol pri kacírskej závisti katolíkom, ktorí neunavovali veriacich toľkými kvílivými spevmi a zvyčajne mali aj výrazne kratšie a údernejšie kázne, takže ich omše trvali neraz len polovičný čas.“  

Prečo to všetko píšem? Lebo som na seba hrdý a zároveň čerešničkou na torte je, že tie knihy sú veľmi dobré a bavilo ma čítať o osudoch postáv a dozvedať sa, čo sa stane ďalej. O to viac, že koniec 16. a začiatok 17. storočia ma nikdy nijako nezaujímal a prišlo mi to ako nudné obdobie už v škole (nie pre zúčastnených, samozrejme :)).

Tak v týchto knihách ma to preukruátnsky baví a príde mi to ako zaujímavé spestrenie – celá séria sa odohráva počas protitureckých vojen v Čechách a na Slovensku (a v okolitej Európe), kedy trio hlavných postáv je povolané panovníkom, aby riešilo zločiny a každá kniha je samostatný prípad odohrávajúci sa v inom meste.

Jeden je starší katolícky ex-vojak s vojnovým zranením, kvôli ktorému nemôže poriadne chodiť, ale je výborný stratég s krátkou zápalnou šnúrou a v podstate zhmotnením predsudkov a náhľadov ľudí z tej doby na všetko možné.

Jeho protipól je zrelý protestantský, spočiatku jemne oplácanučký notár Matej Barbarič, skutočná historická postava z Banskej Štiavnice, ktorý má rád dobré jedlo a ženy – a páli mu to. A vzhľadom na to, že toto je aj obdobie reformácie a protireformácie, títo dvaja sa navzájom hojne podpichujú kvôli svojej viere.

No a týchto troch dopĺňa Jaroš, čo je mladý vojak, ktorý je pôvodne synom kata z Prahy, kde odmalička pomáhal otcovi s remeslom, tak toho o tom, ako mučiť človeka vie veľa – a spôsobuje mu to radosť :) Tento veselý sociopat zároveň robí pitvy a aj lieči, kvôli čomu nosí so sebou špeciálne upravenú koženú torbu, kde má pôvodne felčiarske nástroje, sebou uspôsobené aj na mučenie, takže ich môže použiť oboma spôsobmi.

Každý z nich je iný, a práve preto sa veľmi skvelo dopĺňajú a postupne, keď sa spolu naučia spolupracovať, stane sa z nich nezastaviteľné trojica.

No a toto veselé trio chodí po Európe a rieši vraždy :D

Už prvá kniha bola skvelým „origins-story“ príbehom, ako sa táto parta dala veľmi prirodzene dokopy.

Avšak autor nezaspal na vavrínoch a ich charaktery sa postupne vyvíjajú.

Pre mňa tým prvým zlomom bola štvrtá kniha, Vlk a dýka, kde si Barbarič musel poradiť s celým prípadom úplne sám a bola tak inak, komornejšie napísaná. Je skvelé, že autor neváha svojich hrdinov dostať do situácii, kedy musia niektoré prípady vyriešiť sami – jediný Kapitán Steina ešte nemal úplne sólový prípad, ale predkladám, že aj k tomu niekedy dôjde :)

Mohol by som spomenúť z každej knihy niečo, ale menej je niekedy viac a tak len poviem, že Matej akosi prirodzene začne postupne chudnúť a v siedmej knihe ho už Stein opisuje ako „vychudnutého“ čo v jeho ponímaní vlastne znamenalo, že konečne vypadá k svetu :D Stein je menej zadubený a viac ochotný prijať názory protestantského bludára, no najviac ma ale fascinuje Jarošova premena: postava, ktorá spočiatku bola tak trochu do počtu, sa neskutočne vykľuje po istých udalostiach, ktoré ju zmenia a začne mať oveľa výraznejší a ľudskejší charakter.

A po prvej a štvrtej knihe je to práve siedma (Anjel v podsvetí), ktorá je zlomová a považujem ju za zatiaľ najlepšiu z celej série – aj kvôli tomu, že prípad, ktorý tam riešia, je veľmi osobný, a dvom z postáv to zásadne zmení životy.

Ďalším dôvodom, prečo sú Jurajove knihy také dobré, je ten, že niektorí z jeho fanúšikov sú samo študovaní historici, alebo vedia čo-to o niektorých dobových aspektoch a autor s nimi neváha konzultovať a na výslednom texte je to vidno – dozviete sa kopu dobových zaujímavosti, len tak mimochodom si rozšírite obzory počas rozprávaného príbehu.

Už teraz mi je jasné, že ak by niekedy mali túto sériu sfilmovať, zrejme nebudú robiť všetky knihy, tak jednotku, štvorku a sedmičku by rozhodne mali – ale keď už, tak poriadne :) – osobne by som si ju vedel predstaviť ako kreslený seriál (nemusia riešiť starnutie hercov (voice actors tak počuteľne nestarnú) + mnohé historické miesta už v podobe z kníh neexistujú, alebo sú veľmi zmenené) s nejakým dobrým rozpočtom a Európskymi tvorcami – toto je podľa mňa rovnaký dôvod, prečo doteraz nebola sfilmovaná husitská trilógia od Sapkowského – zaoberá sa nečierno-bielym obdobím (náboženské boje), ktoré amíci a tobôž moderní ľudia nepoberajú :)

Ale naspäť ku knihám: Juraj už oznámil, že niekedy v Októbri/Novembri vyjde 10, jubilejná kniha – a ja sa veľmi teším, lebo už na ňu budem pripravený :)

S jednou vecou som sa ale poučil: odteraz sa budem snažiť, aby som s čítaním nejakej série neotáľal tak dlho, až tých kníh bude tak veľa, že sa mi ich nebude chcieť čítať.

Takže poučený z krízového vývoja pri Malazskej knihe padlých nebudem čakať až vyjde všetkých 10 kníh, ako som pôvodne zamýšľal, ale hneď ako vyjde tretia, začnem túto sériu čítať – aby toho potom na mňa nebolo veľa.

Čím som starší, preferujem kratšie série –a práve preto mi čím ďalej tým viac vyhovuje autor ako Dan Simons so svojím dilógiovým prístupom – každý príbeh rozdelený maximálne do dvoch kníh.

Zároveň mám z toho celého ale obrovskú radosť, lebo tým pádom Juraj je jediný slovenský autor, ktorého mám temer komplet načítaného – už mi chýba prečítať len jeho poslednú sériu Dobrodružstvá Kapitána Báthoryho (5 kníh) a mám ho kompletne načítaného :)

Nevravím, že musíte byť magori ako ja a prečítať 8 kníh za 2 mesiace – myslím, že úplne postačí, keď si zoberiete jednu a tú dotiahnete do konca :)

A ja viem, že po Lovcovi čertov budem potrebovať oddych od kníh a zasa sa vrátim ku hrám – už to potrebujem :)