@
ad142 (komentář): No chyba je podľa mňa v premise brať Fallouty ako "realistické" hodnoverné postapo. Humor začína už v intre k jednotke a v retro znázornení vecí. Rôznorodosť v dvojke je v podstate relatívne normálna. Máš rôzne skupiny ľudí ovládajúce rôzne miesta v relatívnom chaose a preto sa mení aj tón lokácii. Sú v podstate aj lepšie vykryštalizované ako v jednotke. Mne bolo napr. ľúto ako bol vlastne začiatok Hubu pekný, ale prázdny alebo Hightowers lokácia tiež len jeden quest. Aj v reálnom svete máš Reno, Las Vegas alebo Silicon Valley a miesta, kde je chudoba, getá a podobne. Navyše z herného hľadiska je rôznorodosť lokácii niečo, čo zamedzuje stereotyp. Z môjho pohľadu mi prišli over the top len rozprávajúci Deathclawovia.
Broken Hills má inak tiež westernový banícky nádych, najmä v starých ghouloch, hoci sú tam teda aj komické elementy, nájdu sa tam aj temnejšie questy, napr. so stratenými ľuďmi.
Myslím si, že hlavný príbeh v jednotke aj v dvojke je len nejaký MacGuffin na pozadí (niečo čo má motivovať hlavnú postavu a je to príbehová línia na pozadí, zatiaľ čo zažíva rôzne iné príbehy a zážitky).
Keď si to porovnáš ale, tak rovnako ako aj v jednotke, aj v dvojke je veľa náznakov v celkovom priebehu:
Zrútený vertibird v Klamathe
stretnutie vraždiaceho Franka Horrigana po uplynutí určitého herného času
kšefty rodiny Salvatore v New Rene s Enklávou
možnosť z atómovej elektrárne v Gecku kontaktovať Enklávu
prvý príchod do Vaultu 13
návrat do Vaultu 13 po Gorisovom odchode
Brotherhood of Steel v San Franciscu a Navarro
a určite som ešte na niečo zabudol