Diskuze

@pipboy (14.05.2012 20:26): Vôbec to tak nie je, minimálne z môjho pohľadu. Nezostavujem to na základe obľúbených hier, resp. vôbec nepoužívam nejakú moju definíciu, ktorú som si pre seba vymyslel, ale opieram sa o tie, ktoré boli vytvorené skôr, než nejaké Diablo vôbec bolo. Navyše tu nepredkladám žiadnu moju konkrétnu obľúbenú hru. Stále nechápem, ako by to tej hre uškodilo, keby to bola akcia s rpg prvkami. Veď sa to hrá ako Crusader: No Remorse/No Regret, Expendable, Gauntlet a tým nik neupiera, že sú to akčné hry.

+ ak sa niekto žalostne držať zubami nehtami diablo v rpg len preto, že je na to zvyknutý, hoci tá hra vlastne neobsahuje 90% bežných rpg prvkov, tak je chyba evidentne na jeho strane.

Akčné rpg ako žáner je absurdný už len názvom - ktoré rpg v sebe nemá akciu? Taký prívlastok by mal logicky sedieť na hru, ktorá má prvky, ktoré ten žáner normálne neobsahuje (napr. akčná adventura).

To, že je niečo zaužívané, neznamená, že je to pravda. Napr. veľa ľudí si myslí, že rajčiny sú zelenina a pritom sú ovocie. Prípadne si myslia, že melón je ovocie a je to zelenina.

@Abel (14.05.2012 19:39): Čiže považuješ za jazz všetko, v čom hrá saxofón?
Mal si hneď povedať, že nechceš žiadne argumenty, by som si ušetril kopec času...

Ok, posledný príklad: v rôznych rebríčkoch a hodnoteniach "10 najlepších gitaristov" figuruje Kurt Cobain, hoci pravdou je, že bol napriek popularite pomerne amatérskym gitaristom, hrajúcim jednoduché akordy a veľmi jednoduché riffy (nehodnotím teraz ich kvalitu). Ak ti toto napíšu nejaké populárne magazíny a weby, tak je to podľa teba automaticky pravda len preto, že to tam napíšu? Nemám totiž potrebu hľadať nejaký web či časopis, pretože to nie je argument a už vôbec to nie je fakt. Ak si sám uznal, že Diablo vlastne nespĺňa základne parametre RPG a naďalej tvrdíš, že to RPG je, tak fakt neviem čo mám napísať...

@Abel (14.05.2012 18:55): "Pravda, interakce s prostředím je v Diablu malá, možnost ovlivnění příběhu prakticky nulová (až na to, že třeba nemusím splnit quest nebo vyslechnout nějaký dialog), ale můžou být přece hráči (a já jsem jeden z nich), kterým i tyhle omezené nástroje pro imerzi do fantasy světa stačí. " A? To, že ti niečo také stačí nemá žiaden vplyv na to, aký je to žáner. Veď hra na to, aby zabavila nemusí byť predsa RPG. :D

"To se mi pořád zdá pouze jako věc názoru, jak hodně potřebuješ, aby Ti k tomu hraní role autor pomohl a ne jako rozlišovací kritérium." Kto iný ako autor má hru spraviť v danom žánre? :D A toto tvrdenie mi príde absurdné v tom, že keby ho použijem v hudobnej prirovnaní, tak by to znamenalo, že k tomu, aby si niečo mohol považovať za jazz, ti stačí, že tam hrá saxofón. Tebe niečo takéto nepríde divné?

@Abel (14.05.2012 18:44): Nie, pochopil si to zle, nechápem to v tom hardcore zmysle, ide mi o to, že u RPG sa možno hlavne v minulosti počítalo, že hráč zapojí aj predstavivosť (minimálne v TES ságe to bolo vždy nápomocné a pri dlhších textových popiskoch aj v nejakom Falloute alebo Planescape: Torment). Ide mi skôr o to, že herné mechanizmy RPG sú na to, aby pomohli napĺňať tú základnú premisu, ktorou sú možnosti v interakcii s prostredím, nemusí to byť hardcore, aby to spĺňalo premisu, len tam musí niečo byť, niečo viac než, či budem používať meč alebo luk.

@Abel (14.05.2012 15:04): Keďže základnými komponentami každej hry sú pravidlá, ciele, výzva a ich vzájomné pôsobenie, to, čo považuješ za hlavný prvok (vylepšovanie postavy) je len spôsob na dosahovanie cieľov, podliehajúci pravidlám. Vo väčšine literatúry som sa stretával s tým, že hlavným definujúcim prvkom je keď jeden alebo viacero hráčov zaujme vo virtuálnom svete určitú rolu, prostredníctvom ktorej tento svet ovplyvňuje, resp. má možnosti počas svojho konania, ktorými dosahuje (aj rozličné) ciele.
Viem, že dnes spočíva problém v tom, že veľa ľudí si vyloží ako zaujatie role hranie za akúkoľvek postavu v príbehovej hre, princíp je však v tom, že hráč danú postavu "hrá" a tvaruje tak, že to ovplyvňuje nazeranie virtuálneho sveta na túto postavu (viem, že sú hry, kde je toto na facepalm) a hoci mnohé rozhodnutia sú len ilúziou (hráč má tri možnosti reakcie, ale reakcia NPC, či outcome situácie je vždy rovnaký), roleplay nespočíva vo výsledku ako takom, ale v tom, že hráč zaujal jedno z ponúkaných stanovísk a tak virtuálne tvaroval postavu.

Relevantnosť tlačového/marketingového prehlásenia má vždy k pravde veľmi ďaleko - je to len oficiálne firemné stanovisko.
Čo sa týka odbornej literatúry, nemôžeš to hľadať u verejne známych herných osobností, pretože sú vlastne častokrát len tvárami firmy, vedúcimi (Newell, Molyneaux) - v nijakom prípade nie je ich popularita a úspech prejavom kredibility či rozumeniu problematike (pre porovnávaciu paralelu sa stačí pozrieť na populárnych ľudí vo filmovom alebo hudobnom priemysle). Ak ale chceš odbornú literatúru, ktorá je nielen podľa mňa dobrá (hlavne na základe toho, že autor si neuzurpuje jedinú možnosť riešenia rôznych aspektov, ktoré tam rozoberá, ako aj nepopiera ich postupný vývoj a zmenu) tak určite môžem doporučiť:

Brown, Harry: Videogames and Education
Crawford, Chris: Chris Crawford on Game Design
Jenkins, Henry: Convergence Culture: Where Old and New Media Collide (táto sa mi obvzlášť páčila)
Kolektív autorov: Handbook of Multimedia for Digital Entertainment and Arts
Poole, Steven: Trigger Happy Videogames and the Entertainment Revolution
Sheldon, Lee: Character Development and Storytelling for Games

Ak chceš niečo konkrétne k RPG, tak doporučujem aj tento článok a hlavne tento, kde je veľmi výstižné využitie Wittgensteinovej rodinnej metódy.

@Abel (14.05.2012 10:29): Odborné zdroje - Napríklad knihy, ktoré napísali ľudia, ktorí sa pohybovali v brandži už dávno (najmä herní scenáristi). Tak podľa jedného atribútu nemôžeš niečo identifikovať, hlavne ak sa ten atribút dokáže vyskytovať i u iných hrách. S wikipediou som mal v minulosti viackrát problém, že tam boli bludy (buď niečo zle odcitované a tým pádom meniace kontext alebo vyslovene zlé údaje, prípadne nejaký dohad/teória tam bol postavený do podoby faktu.). Ale i keď vezmem tú wikipediu do úvahy, tak i tam je rozpísaných mnoho elementov, na ktorých vlastne rpg stavia (to, že sú dnes niektoré zjednodušené, či zbastardizované, nehrá rolu).
Nechtiac som si prečítal diskusiu k Diablo III (hľadal som tam túto diskusiu, keďže som sa omylom nazdával, že sa odohráva pri trojke) a tam si písal, že diablo je ako tie staré rpg z 80. rokov v najčistejšie podobe a tu musím nesúhlasiť. Tieto zväčša textové prerábky pen & paper hier obsahovali aj nebojové interakcie, rozhovory, puzzly, element nelinearity (z hľadiska explore, ale i z hľadiska riešenia vzniknutých problémov) atď. Samotné Diablo však, ako kdesi písal aj jeden z autorov (ktorý už v Blizzarde nepracuje) vzniklo na báze hier typu Rogue, Gauntlet a Golden Axe, čo sa týka hernej náplne, len rozvinulo tento štýl o rpg prvok v podobe levelizácie. Inak paradoxné je, že existujú i staré rpg z 80s, ktorý práve element levelizácie nemajú, pretože to boli pokusy o interaktívny román, nie v zmysle japonského odklikávania textu a občasného výberu, ale o tom, že postava prežíva rôzne veci, ktoré emocionálne a skúsenostne spracúva, bola tam nelinearita a výber z mnohých možností - paradoxne k takým veciam majú zas najbližšie japonské hry a to princess maker (hoci tam už matematický vývoj postavy pokiaľ viem je.:)).

@Abel (14.05.2012 00:34): Ale je to len jedna z čŕt, na to aby to fotbal to má ešte xy pravidiel, nikto predsa nevraví, že s fotbalovou loptou si nemôžu hádzať deti alebo to nestanovuje kto a či to môže chytať rukami... jednoducho povedané vývoj postavy, nestačí. To je to isté ako keby si povedal, že adventúra je hra, ktorá ma inventár, pričom sú dokonca adventúry bez inventára a rpg, či dnes aj akčné hry, ktoré majú inventár.