Komentáře

Na prvý pohľad až absurdne komicky vyzerajúca hra ponúka dospelý, ponurý príbeh a postavy trpiace existenciálnou krízou.

Kto to kedy videl? Postavy majú nafilmované/nafotené ľudské telá a na nich opäť nafotené, rozanimované zvieracie hlavy (a občas sa nájde aj nejaký ten chvost, srsť a perie). Človek si predstaví nejakú absurdnú frašku so slapstick humorom a surealistickou zápletkou, opak je však pravdou. Hra čerpá z klasických prvkov (a klišé) noir detektívok a často cituje Raymonda Chandlera a ostatne jedna z vedľajších postáv starého súkromného detektíva sa volá Filmar Low. Medzi ďalšie inšpirácie patrí Agatha Christie alebo aj Ezop a jeho bájky. Práve vzťahy medzi zvieratami v spoločnosti mesta Clawville, v ktorom sa hra odohráva, poukazujú na mnohé vzťahy a povahové vlastnosti z ezopových bájok. Ústredne duo dokonca spomína na niektoré bájky, ako ich minulé prípady.

Hra je vyvedená vo výrazne čiernobielom prevedení, kde hlavnou farbou (ako už názov napovedá) je červená, ktorá slúži na zobrazenie nielen krvi. Okrem toho sú farebné rôzne veci, pre kontrast čiernobielého ponurého a cynického vnímania sveta ústrednej postavy Santina Featherlanda. Ten tvorí so svojim parťákom Martinom MacChickenom veľmi zábavné a zohrané duo. Ako som už spomenul, na prvý pohľad koncept vizuálne avizuje ustrelenú komédiu, ale hra je predovšetkým detektívka s prvkami drámy a thrilleru. Humor je tu samozrejme prítomný, ale nie prehnaný, zväčša sa jedná o sarkastické, až cynické komentáre hlavnej dvojice na seba navzájom, na svoje okolie, postavy ktoré stretávajú a životy, ktoré žijú. Zatrpknutosť a sklamanie je tu tak časté, ako spomenutie whisky alebo brandy.

Príbeh prípadu si udrží hráčovu pozornosť po všetky 4 kapitoly (a epilóg) a hoci obsahuje väčšinu žánrových klišé, dokáže byť dostatočne zaujímavý, aby držal a pútal pozornosť. Môžu za to asi hlavne dve veci - v prvom rade sú dialógy naozaj výborne napísané a takisto zahrané, hra má totiž plnohodnotný profesionálny dabing, ktorý určite patrí k highlightom hry. No a druhým dôvodom je neotrepané antropomorfné zvieracie mesto s vlastnou históriou a príbehovým pozadím od jeho histórie, politických susedov, spoločenských vrstiev až po hmyzie geto zvané "Úľ" alebo urážlivo Roachtown. Možno práve to zvieracie prepojenie a reflexia na Ezopa je to, čo robí hru výnimočnou a zrozumiteľnou ako zrkadlom pre živočíšne ľudské vlastnosti.

Žánrovo sa jedná o vizuálny román no nie je až tak statická a len o vyberaní možností z dialógov. Na každé miesto, kam sa hrdinovia dostanú majú klasicky adventúrne interaktívne body, či už na preskúmanie, postavy na rozhovory alebo vyriešenie jednoduchej hádanky, či zahranie jednoduchej minihry ako napr. automobilová prestrelka. V tomto teda hra pôsobí viac ako adventúra a menej ako vizuálna novela. Takisto sa hra nevetví na x rôznych priebehov a koncov, čo do vývoja príbehu. To napomáha tomu, aby príbeh ostal ucelený, logický a napriek jednému obrovskému klišé na konci, aj zábavný. Chicken Police tak môžem odporučiť aj hráčom, ktorých úplne nebavia vizuálne romány, pretože tej interakcie je tu viac a hra tak pôsobí menej staticky.