Diskuze

Ak pozeráš nejaký film, kde nie si nijak uvedený do deja, tak čakáš, že aspoň v priebehu deja sa to aspoň z časti objasní a ty na to nemusíš čumieť s výrazom WTF (O_O)ako keď pozeráš nejaké veľmi veľmi alternatívne japonské anime.
Ohľadom Freemana a city 17 je to jasné, G-Man ho dal naschvál na vlak k stanici kde mal stretnúť Barneyho atď...čo sa týka Breena, Breen vie, že celú tú "srandu" v prvom dieli zastavil práve Freeman, tak je logické, že jeho prítomnosť v meste berie automaticky ako útok na svoju osobu a snaženie Combine a zároveň sa snaží Freemana odstrániť ako prevenciu proti čomusi takému. Tam nie je o čom polemizovať, polemizovať sa dá len o nasledujúcich Freemanových pohnútkach a o tom, čo bolo medzi. Predsalen každý seriál/film/hra buď priamo nadväzuje na predchodcu, alebo postupne osvetluje to, čo sa stalo za hráčovej neprítomnosti, to len pár hier v čele s HL idú na to štýlom, kúpte si našu knihu, alebo si to vygooglite.

Osobne potrebujem na to, aby som si mohol dovoliť tvrdiť, že sa cítim ako postava, aspoň ilúziu rozhodovania v rámci môjho konania. Keď mi niekto naskriptuje chodníček, aj keď tak v čiernobielom merítku ako to robí HL2 (my sme tí dobrí, oni sú tí zlí, bodka), tak sa mi to fakt nedarí. Je to ako na tých dementných FB testoch kde je vždy plno hovadín v možnostiach, ale nikdy nie to, čo by som dal. :)
Každopádne je Freeman len pomenovaným prostriedkom na interakciu (rozumej zabíjanie nepriateľov a posúvanie somarín gravity gunom) s prostredím viac než akoukoľvek postavou. v HL1 to možno nevadilo preto, lebo na tú príbehovosť sa vôbec nekladol dôraz, v dvojke to proste bije do očí. Je to ako spraviť nejaký scifi seriál a do hlavnej úlohy dať chlapíka v kóme, alebo nejak pripútaného na lôžko bez možnosti otvoriť hubu. :)
Sten: no jo real-life Gordoni

"strašně mě těší, že Gordon Freeman byl zvolen nej hrdinou všech dob na gamespotu. Asi jsou mezi námi další jako já, kteří žijí Half-Lifem v těle Gordona Freemana a vůbec jim nevadí, že mlčí." to pretože Gordon Freeman ako postava existuje len na artworkoch, na to, aby niečo mohlo byť herný charakter, tak musí mať vlastnú psychiku, určité myšlienkové pochody, názory, musí byť niečím viac než prázdnou bábikou pre hráčov, To, že vyhral je len absolútnou a iróniou, pretože v skutočnosti ani postavou nie je, pretože sa neprejavuje nijak, len tak, že ide a likviduje nepriateľov, to môžu byť ako postavy rovno nominované rôzne druhy CT a teroristov z CS, vyhrala tú anketu len herná značka.
A prečo porovnávať príbehovú hru s filmom? Pretože funguje v základe na rovnakom princípe až na to, že je interaktívna? Film je o tom, že niekoľko postáv, alebo jedna sú rozhodené ako figúrky v šachovej party, pričom niektoré vypadnú, na niektoré sú výraznejšie a dlhšie zábery, ale v zásade partia šachu má svoj začiatok a koniec, má svoj príbeh. A hodnotiť HL ako interaktívny film je blbosť už len z toho princípu, že v interaktívnom filme si "hráč" vyberá z daných replík, pričom samotný interaktívny film vyhodnotí či si hráč vybral dobre a pustí ho ďalej. Gordon Freeman nie je postavou napr. aj preto, lebo s postavou sa treba zžiť a ako sa môže hráč zžiť s niečím čo nemá žiadne vlastnosti? Upozorňujem, že myslieť si, že ja som Gordon Freeman a záleží na mne, nie je zžitie sa s postavou, ale prevzanie jej role na seba, pri zžití hráč nachádza styčné body, čosi ako empatiu voči postave a morálne/logické zhody v jej konaní a postojoch.
Keby začal Freeman v epizóde 3 hovoriť bolo by to fakt divné, ale len z princípu, že doteraz nehovoril. Na to, aby mohol začať hovoriť, by sa musel imo pozmeniť koncept storytellingu. Princíp toho, prečo je kravina, že nehovorí je ako píše Pipboy, v podstate ak na teba niekto hovorí, kladie ti otázky, alebo od teba očakáva akúsi interakciu, tak sotva budeš mlčať ako idiot, práveže čím viac hovoreného slova z úst ostatných postáv, tým viac je "postava" Freemana akýmsi tŕňom v príbehu. "já jsem ten hrdina a nechci aby mi někdo diktoval co mám říct" - ide hlavne o to, že práve preto v iných hrách dostáva hráč možnosti, lenže v príbehových FPS proste je postava súčasťou toho príbehu a je teda logické, že bude kecať k veci a ak jednoducho napr. bude treba niekde zneškodniť bombu, tak jednoducho bude kecať o zneškodnení bomby. Je teda absurdné klásť si v tomto smere podmienky a povedať niečo k veci je vždy v hre lepšie než keď ten trapák len mlčí. Na druhej strane zbytočné kvantum drsňáckych hlášok mi lezie krkom.
To, že sa ti v Bioshocku a podobne nechce čítať je tvoja vec, lenže práve tieto veci tam dosť umocňujú zážitok a doplňujú "lore" daného príbehu, vieš o inom lepšom prístupe v takom prípade? A nie, googliť si to na nete nie je lepšie. :)
"jestliže tyto hry neumí nabídnout hráči příběh jako součást jednolité hratelnosti v prostředí" - niečo sa doserie, ľudia podochnú, nájdeš ich posledné správy napísané tam kde boli v momente ich smrti, je na tom niečo nelogické? je na tom niečo, čo je rušivým elementom v rámci prostredia? Určite nie. Nezabúdaj, že je to dosť aj o tom aký príbeh podávaš. V HL2 si mal rôzne postavy a civilistov, ktoré v tých spomínaných hrách proste neboli, nemal ti tým pádom kto podať informácie. Otázka leveldesignu s tým nemá moc spoločného, je samozrejmé, že príbeh sa odohráva počas hry interagovaním hráča ako hlavného subjektu s prostredím a objektami v ňom.

ja súhlasim s MCZ, v podstate príbehová hra by mala hrať príbeh, toto predsa nie je tom, že hráč/hráči si sadnú niekde cez víkend pri pive k AD&D a vytvoria si vlastný príbeh, odôvodnenie čo vlastne hráč robí a prečo to robí je jeden zo základných prvkov storytellingu. Stačí si to porovnať s filmom, koľko je takých filmov, kde v podstate o príbehu sa človek nič nedozvie a má si to sám poskladať z "bezvýznamných berliček". Samozrejme v HL2 je to už lepšie, ale bez googlenia má HL1 fakt príbeh ala Serious Sam. V podstate jediná skutočne príbehová časť HL1 je príchod do Black Mesa, kde je hráčovi bez zbytočných rečí a veľmi pekným spôsobom ukázané o čo sa jedná, potom je to už "len" veľmi zábavná FPS. Pretnutie HL1/HL2 je tiež veľmi nešikovné, čo to je za storytelling, keď v roku 2004 musí hráč zase googliť na nete, že čo sa to vlastne stalo medzi koncom jednotky a začiatkom dvojky. Jasne hráč v koži Gordona, ktorý bol najpravdepodobnejšie v stázy, bude ťažko tušiť a v podstate to ani nie je súčasťou samotného príbehu HL2, ale zase tam chýba niekoľko základných bodov rozprávania a určitú slušnosť, povedať aspoň v základe hráčovi do akého konfliktu sa to dostáva a to už len z princípu toho, že o tom všetky ostatné herné postavy vedia. To ani nehovorím o otázkach typu, prečo Gordon-ruka-s-páčidlom vlastne na slovo poslúcha Gmana. Samotná mlčanlivosť a bábkovitosť "postavy" sú ale kapitola sama o sebe.