Do Oblivionu boli vkladané mnohé nádeje, pretože o poriadne RPG človek len tak často nezakopne, a Morrowind bol (je) takým posledným mohykánom v tomto prakticky živoriacom, polomŕtvom žánri. Samozrejme tieto očakávania splnil. I keď nie tak celkom.
Rozsiahlosť a voľnosť pohybu, voľnosť v rozhodovaní, čo spravím teraz a čo potom, a či sa vlastne budem venovať hlavnému príbehu alebo sa len tak prechádzať po zelených lúkach, hlbokých lesoch a loviť srnky. Jednoducho svet je váš, žite si svoj virtuálny život, tak ako vy chcete, tak ako potrebujete, pretože to je to, čo vám Oblivion dáva. Nepýtajte sa nás o čom hra je, ale pýtajte sa seba, o čom by mala byť – tak by sa dal stručne charakterizovať svet The Elder Scrolls.
Sme v srdci civilizácie, ktorá vládne celému kontinentu, sme vo veľmi podobnom prostredí, ktoré je starším hráčom známe z Daggerfallu, a tu sa nám vtíska otázka porovnávať či neporovnávať? Je to veľmi zložitá a citlivá otázka, pretože Oblivion je iná generácia, stavaná pre iných hráčov, ale na druhej strane je pokračovateľom vynikajúcej série hier. Oblivion toho zdedil po svojich predkoch mnoho. Kto si chcel naozaj vychutnať hru, musel siahnuť po každej knižke, zistiť si súvislosti, aby vedel prečo veci fungujú, tak ako fungujú. Musel sa naučiť chápať svet, v ktorom žije. A ten svet je naozaj bohatý a detailný.
Otázka znie, či je naozaj Oblivion tak dokonalý. Nuž všetko má svoju odvrátenú tvár, a či chcem alebo nie, musím sa jej venovať. Je to tá tvár, ktorá možno ani nie je príliš dôležitá, ale v mojich očiach je Oblivion nasledovníkom Daggerfallu, a ako taký sa dostáva do ťažkej pozície. Autori urobili niekoľko ústupkov, a sú to ústupky zjavne robené pre konzolových hráčov, napriek tvrdeniu, že sa obe verzie Oblivionu robili zvlášť, cítiť z herného inventára a ďalších menu xbox na sto yardov. I keď sa dá na neho rýchlo zvyknúť, stále som sa nezbavil dojmu, že bol špeciálne navrhnutý pre gamepad. Neustále skrolovanie hore a dolu v inventári začína byť po čase značne otravné a nepríjemné (o tom, že vlastné povolanie nie je možné pomenovať si viac ako desiatimi písmenami pomlčím, pretože tento kiks rieši jeden neoficiálny plugin). Ďalšiu drobnú pripomienku by som mal smerom k toľko vychvaľovanému RAI. Radiant, nie je jednoducho radiant. NPC postavy majú síce svoj denný režim, dokážu sa baviť medzi sebou (a kedže sú všetky rozhovory nahovorené, tak z toho logicky vyplýva, že pestrosť jednotlivých rozhovorov nie je práve najväčšia), ale občas dostávajú divné záchvaty. Z ničoho nič prestanú nasledovať svoj denný program a už len stoja na mieste, pravda nestáva sa to často, ale vyzerá to divne a nabúrava to pocit zo živého sveta. Miernu demenciu vašich protivníkov – opäť – taktne obídem. Čo sa však bez povšimnutia obísť nedá, je systém levelovania celého sveta voči vašej postave. Je to niečo, čo Bethesda nedotiahla do úplne logického konca a tým do istej miery nabúrala sama filozofiu svojich hier. Ak si totiž vytvoríte postavu, ktorá má svoje hlavné schopnosti nebojové, tak môžete mať celkom vážny problém dohrať hlavný príbeh, alebo akýkoľvek iný quest, kde bude treba bojovať. Môžete si zvyšovať svoje rečnícke schopnosti, obchodné schopnosti a ďalšie, tak pekne postupovať z levelu do levelu, lenže vaše bojové schopnosti pôjdu hore veľmi ťažko a veľmi pomaly. Potvory v hre však levelujú zhruba s vami, a čím vyšší je váš level, tým vyšší je level príšer – a tu potom máte vážny problém. Bethesda jednoducho chcela, aby sa hráč mohol hneď od začiatku dostať do každého kúta ich nádherného sveta, lenže akosi mysleli len na bojové charaktery, čo je v prípade tak dobrého RPG veľká chyba, a niektorých ľudí to môže riadne znechutiť. Samozrejme, že sa do dá obísť, ale už to nie je kóšer. Ďalším problémom je, že rovnako s vami „levelujú“ aj predmety, ktoré majú vaši protivníci, či nájdete v nejakej truhle v podzemí. Nakoniec to totiž dopadne tak, že predmety, ktoré by mali byť unikátne sú všade. A uznajte, je divné aby chudobný a otrhaný bandita vlastnil nejakú tú vzácnu zbroj. Keby to bol len jeden bandita, dalo by sa to ešte pochopiť, ale každý? Treba ísť s pravdou von, Oblivion je diamant, ktorý však nie je bez kazu, a Bethesde sa niektoré úpravy herného systému jednoducho nepodarili. Na druhej strane dala Bethesda komunite nástroj, ktorý dokáže zmeniť samotnú hru, a zážitok s nej, takmer od základov. Boli to mody, ktoré spravili z Morrowindu takmer dokonalú hru, a budú to mody, ktoré Oblivion upravia tak, že z neho bude ešte lepšia hra.
Netreba sa báť, nepotrebujete vedieť nič dopredu, nepotrebujete mať žiadne poznatky z predchádzajúcich hier, ale keď ich máte je to jeden veľký bonus v hraní Oblivionu. Keď ich nemáte, dozviete sa ich zo samotnej hry. Len čítaním poznáva človek svet :) Oblivion (rovnako ako Morrowind) je ako víno, treba mu nechať čas na dozretie. A to platí tak ako pre hru samotnú, tak aj pre hráčov, ktorí sa ju odhodlajú hrať.
P.S. - tento text je vykastrovaná, pôvodná (dnes už dávno zapadnutá - 6 rokov!!!) recenzia z gamesweb.sk :)
P.S.S. - ano, nechcelo sa mi písať úplne nový komentár, ale za týmto si stojím do dnešných dní - platí stále, na 100% a dokonca sa potvrdilo i to, že mody hru spravia lepšou. Holt, skúsenosti nepustia ;)
Rozsiahlosť a voľnosť pohybu, voľnosť v rozhodovaní, čo spravím teraz a čo potom, a či sa vlastne budem venovať hlavnému príbehu alebo sa len tak prechádzať po zelených lúkach, hlbokých lesoch a loviť srnky. Jednoducho svet je váš, žite si svoj virtuálny život, tak ako vy chcete, tak ako potrebujete, pretože to je to, čo vám Oblivion dáva. Nepýtajte sa nás o čom hra je, ale pýtajte sa seba, o čom by mala byť – tak by sa dal stručne charakterizovať svet The Elder Scrolls.
Sme v srdci civilizácie, ktorá vládne celému kontinentu, sme vo veľmi podobnom prostredí, ktoré je starším hráčom známe z Daggerfallu, a tu sa nám vtíska otázka porovnávať či neporovnávať? Je to veľmi zložitá a citlivá otázka, pretože Oblivion je iná generácia, stavaná pre iných hráčov, ale na druhej strane je pokračovateľom vynikajúcej série hier. Oblivion toho zdedil po svojich predkoch mnoho. Kto si chcel naozaj vychutnať hru, musel siahnuť po každej knižke, zistiť si súvislosti, aby vedel prečo veci fungujú, tak ako fungujú. Musel sa naučiť chápať svet, v ktorom žije. A ten svet je naozaj bohatý a detailný.
Otázka znie, či je naozaj Oblivion tak dokonalý. Nuž všetko má svoju odvrátenú tvár, a či chcem alebo nie, musím sa jej venovať. Je to tá tvár, ktorá možno ani nie je príliš dôležitá, ale v mojich očiach je Oblivion nasledovníkom Daggerfallu, a ako taký sa dostáva do ťažkej pozície. Autori urobili niekoľko ústupkov, a sú to ústupky zjavne robené pre konzolových hráčov, napriek tvrdeniu, že sa obe verzie Oblivionu robili zvlášť, cítiť z herného inventára a ďalších menu xbox na sto yardov. I keď sa dá na neho rýchlo zvyknúť, stále som sa nezbavil dojmu, že bol špeciálne navrhnutý pre gamepad. Neustále skrolovanie hore a dolu v inventári začína byť po čase značne otravné a nepríjemné (o tom, že vlastné povolanie nie je možné pomenovať si viac ako desiatimi písmenami pomlčím, pretože tento kiks rieši jeden neoficiálny plugin). Ďalšiu drobnú pripomienku by som mal smerom k toľko vychvaľovanému RAI. Radiant, nie je jednoducho radiant. NPC postavy majú síce svoj denný režim, dokážu sa baviť medzi sebou (a kedže sú všetky rozhovory nahovorené, tak z toho logicky vyplýva, že pestrosť jednotlivých rozhovorov nie je práve najväčšia), ale občas dostávajú divné záchvaty. Z ničoho nič prestanú nasledovať svoj denný program a už len stoja na mieste, pravda nestáva sa to často, ale vyzerá to divne a nabúrava to pocit zo živého sveta. Miernu demenciu vašich protivníkov – opäť – taktne obídem. Čo sa však bez povšimnutia obísť nedá, je systém levelovania celého sveta voči vašej postave. Je to niečo, čo Bethesda nedotiahla do úplne logického konca a tým do istej miery nabúrala sama filozofiu svojich hier. Ak si totiž vytvoríte postavu, ktorá má svoje hlavné schopnosti nebojové, tak môžete mať celkom vážny problém dohrať hlavný príbeh, alebo akýkoľvek iný quest, kde bude treba bojovať. Môžete si zvyšovať svoje rečnícke schopnosti, obchodné schopnosti a ďalšie, tak pekne postupovať z levelu do levelu, lenže vaše bojové schopnosti pôjdu hore veľmi ťažko a veľmi pomaly. Potvory v hre však levelujú zhruba s vami, a čím vyšší je váš level, tým vyšší je level príšer – a tu potom máte vážny problém. Bethesda jednoducho chcela, aby sa hráč mohol hneď od začiatku dostať do každého kúta ich nádherného sveta, lenže akosi mysleli len na bojové charaktery, čo je v prípade tak dobrého RPG veľká chyba, a niektorých ľudí to môže riadne znechutiť. Samozrejme, že sa do dá obísť, ale už to nie je kóšer. Ďalším problémom je, že rovnako s vami „levelujú“ aj predmety, ktoré majú vaši protivníci, či nájdete v nejakej truhle v podzemí. Nakoniec to totiž dopadne tak, že predmety, ktoré by mali byť unikátne sú všade. A uznajte, je divné aby chudobný a otrhaný bandita vlastnil nejakú tú vzácnu zbroj. Keby to bol len jeden bandita, dalo by sa to ešte pochopiť, ale každý? Treba ísť s pravdou von, Oblivion je diamant, ktorý však nie je bez kazu, a Bethesde sa niektoré úpravy herného systému jednoducho nepodarili. Na druhej strane dala Bethesda komunite nástroj, ktorý dokáže zmeniť samotnú hru, a zážitok s nej, takmer od základov. Boli to mody, ktoré spravili z Morrowindu takmer dokonalú hru, a budú to mody, ktoré Oblivion upravia tak, že z neho bude ešte lepšia hra.
Netreba sa báť, nepotrebujete vedieť nič dopredu, nepotrebujete mať žiadne poznatky z predchádzajúcich hier, ale keď ich máte je to jeden veľký bonus v hraní Oblivionu. Keď ich nemáte, dozviete sa ich zo samotnej hry. Len čítaním poznáva človek svet :) Oblivion (rovnako ako Morrowind) je ako víno, treba mu nechať čas na dozretie. A to platí tak ako pre hru samotnú, tak aj pre hráčov, ktorí sa ju odhodlajú hrať.
P.S. - tento text je vykastrovaná, pôvodná (dnes už dávno zapadnutá - 6 rokov!!!) recenzia z gamesweb.sk :)
P.S.S. - ano, nechcelo sa mi písať úplne nový komentár, ale za týmto si stojím do dnešných dní - platí stále, na 100% a dokonca sa potvrdilo i to, že mody hru spravia lepšou. Holt, skúsenosti nepustia ;)
Pro: Elder Scrolls, relatívna volnosť sveta a virtuálne možnosti, hudba, modifikovateľnosť hry
Proti: level scaling, okresanie vlastností oproti starším hrám, nie vždy fungujúca Radiant AI