Tak toto sa Ubisoftu podarilo. Máloktorej hre sa podarí zabaviť ma na tak dlhú ako sa to podarilo tretiemu Far Cry.
Pravdupovediac, nemyslel som, že ma ešte niekedy zaujme nejaká hra z tejto série. Prvý diel mám veľmi rád, ale odklon od pôvodnej „otvorene lineárnej“ hrateľnosti ku sandboxu v dvojke ma akosi odradil, preto sa sám sebe čudujem, že som sa vôbec do trojky pustil. Ale dosť bolo kecov.

Hra začína ako mnoho moderných FPS, úvodným tunelom, kde musíte kráčať po dopredu vyznačenej ceste a popri tom sa dozviete niečo o ovládaní. Taký nenápadný tutorial. Do tohto bodu som mal dojem, že hrám „iba ďalšiu FPS“. Ale naraz prišlo niečo, čo ma donútilo zmeniť môj názor.
Bol som vrhnutý na ostrov s tým, že si môžem robiť (viac-menej) čo sa mi zachce. Teda okrem plnenia povinných som sa mohol vyblbnúť plnením vedľajších úloh, opravovaním rádiových veží alebo sa venovať súťaženiu v hádzaní nožov na terč, jazdeniu na čas alebo v s streľbe na cieľ. Keďže poker mi moc nejde, obchádzal som ho ako sa len dalo, no aj tak si ma nakoniec našiel v jednej nepovinnej misii s čím mi nakoniec musel pomôcť iný DH užívateľ. A aby toho nebolo málo, v hre je ešte možné obsadzovať nepriateľské tábory. Po jeho získaní sa vám ešte zobrazí hľadaná osoba alebo zviera ktorých musíte zabiť vopred určenou zbraňou za čo získate nemalý finančný a XPčkový obnos.
Čo sa týka náplne hlavných misií, myslím že sú dostatočne nápadité a zábavné na to, aby hráča motivovali k ďalšiemu postupu. Pri tých vedľajších sa občas stane, že sa niektoré koncepty trochu obmenia a ide o to isté. Ale nedeje sa to často.

Jedna z vecí, ktorá mi v úvode hrania trochu prekážala bolo „craftovanie“. Na začiatku totiž hlavný hrdina disponuje obmedzeným ruksakom, peňaženkou a všetkými ostatnými potrebnými vecami a každú vec je potrebné vylepšiť, alebo skôr vyrobiť novú z koží zabitých zvierat. Neskôr som si na túto aktivitu zvykol a pri hľadaní cieľových kusov som sa celkom dobre zabavil.
Takisto aj lieky si hráč musí, ako u nás hovoríme, vycraftovať. Na zbieranie kvetov som už ale zvyknutý z Red Dead Redemption, takže mi to nerobilo problém.

Pokiaľ ide o hrateľnosť, páči sa mi možnosť zvoliť si vlastný štýl hrania. Vo väčšine prípadov som nepriateľov chladnokrvne podrezával mačetou, prípadne zabíjal na kratšiu vzdialenosť lukom a na dlhšiu ostreľovačkou s tlmičom (vražedná to kombinácia). Ale boli aj chvíle, keď som nemal chuť na plíženie a schovávanie sa v tieňoch a vytasil som to na enemákov v plnej paráde.
Keď už som načal to podrezávanie, teda „takedowny“, musím uznať že sú veľmi podarené a až zvrátene uspokojujúce a existujú hneď v niekoľkých variáciach. Raz sa mi dokonca podarilo zabiť 6 pirátov po sebe za pomoci skillu „chained takedown“. Mojim obľúbeným sa však stal „knife throw takedown“, pretože nie je nad to zabiť po tichu hneď dvoch nepriateľov po sebe. A okrem toho to vyzerá sakra efektne.

V hre sa nachádza aj akýsi zjednodušený strom skúseností rozdelených do 3 kategórií, do ktorých si môžete prideľovať získané skúsenostné body. Keďže som plnil všetky vedľajšie questy, pred koncom hry som už mal odomknuté všetky.

Príbeh je vcelku jednoduchý (oproti pôvodnej hre je to hotová oscarová dráma) a pomerne dobre podaný. V podstate je celý o tom, ako sa z obyčajného zazobaného burana stane neporaziteľný bojovník a jediná nádej domorodého ľudu. Postavy mi spočiatku prišli nesympatické, ale časom som si na ne zvykol.

Ešte som nespomenul grafické spracovanie, ktoré patrí k jedným z najlepších za minulý rok. Síce som hru nehral pri plných detailoch, napriek tomu sa bolo na čo pozerať. Najmä výbuchy a svetelné efekty nemali chybu.

Nečakal som, že sa z Far Cry 3 nakoniec vyvinie až tak dobrá hra. Dokonca som ani netušil, že dokážem hrať jednu hru skoro mesiac v kuse, za čo má Ubisoft môj obdiv. Teraz už len dúfam, že dvojka bude aspoň z polovice tak dobrá.