BI je hra, ktorej som sa vyhýbal až do momentu prvého spustenia. Nesledoval som na ňu trailery, nedíval som sa na videá typu "prvých 10 minút gameplaye" ani nič podobné. Okrem úplne prvého CG traileru som o hre netušil vôbec nič. Akurát to, že prvý Bioshock ma dosť bavil a tak som sa tešil aj na toto pokračovanie.
Dočkal som sa dobrej porcie zábavy? V podstate áno. Ako hráč, ktorý sa vyžíva v spletitých dejoch a miluje dobre napísané postavy som si rozhodne prišiel na svoje. Hlavná hrdina - Booker DeWitt - dostal hlas a tým sa celý BI posúva do úplne iného rozmeru, kde dej funguje perfektne a kde nemáte pocit, že hráte za "loutku". Podstatnejšou postavou je samozrejme Elizabeth, ktorá v sebe spája hneď niekoľko Disney princezien (minimálne Rapunzel, Belle a Ariel) a je veľmi podarenou spoločníčkou na ceste neobyčajným svetom Bioshocku...
Čo sme od Bioshocku čakali úplne všetci bolo predstavenie komplikovaného deja, ktorý v sebe spojí neobvyklý svet a ťažkú filozofiu. Neobvyklý svet k dispozícii samozrejme je - Columbia, mesto v oblakoch je výborný a excelentne spracovaný nápad. Všetko v ňom funguje ako má a jediné, čo mi vadilo je fakt, že po prvých 30 minútach už nebudete mať možnosť obdivovať obrovské stavby vysiace vo vzduchu len na malom oblačnom vankúši.
Ťažká filozofia sa ukáže tiež - tentokrát si Ken Levine a jeho parta zobrali na mušku náboženský fanatizmus a extrémny patriotizmus. BI je skvelou ukážkou toho, čo všetko dokážu fanatici a pôsobil miestami až desivo. Trochu si však rýpnem do faktu, že podobne ako v prvom Bioshocku tu nájdeme kopu veľmi podobných prvkov - idealista, ktorý dal vzniknúť neobyčajnému svetu, kapitalista, ktorý ho využíva na profit a robí z raja tradičné pozemské pracovné peklo. Ďalej tu máme militantnú skupinu povstalcov atď atď. Už v tomto smere som pri hraní BI zažíval pocit deja-vu.
A tento pocit ešte zosilnel, keď som začal hrať. Totiž, ak ste hrali prvý Bioshock, nemusíte mať žiadne obavy, že nezvládnete Infinite - po stránke hrateľnosti je všetko navlas rovnaké: namiesto plasmidov máte Vigor, namiesto Big Daddies sú tu mechanizovaný patrioti, namiesto automatov na predaj všetkého možného sú tu... automaty na predaj všetkého možného... (Keby im aspoň zmenili znelku...)
Ono to v podstate nie je zlá vec - Bioshock Infinite (podobne ako prvý Bioshock) sú dostatočne odlišné od záplavy moderných FPS, že ich prvky typu "zbraň + magická schopnosť" osviežia bojové sekcie a dajú vám možnosť taktizovať, prispôsobiť sa nepriateľom alebo si vybrať svoj obľúbený štýl boja a pri každej prestrelke si vychutnať svoju taktickú nadradenosť. Zbraní aj Vigorov je dostatočné množstvo a navzájom sa od seba dostatočne líšia. Akurát teda Vigory sa príliš nelíšia od Plasmidov, to je môj problém.
Koniec pojednávajúci o rôznych svetoch v rôznych dimenziách túto nápadnú podobnosť síce čiastočne vysvetľuje, ale aj tak mám dojem, že tak veľmi podobné by žiadne 2 hry nemali byť.
Technická stránka je opäť mierne dvojitá. Umelá inteligencia je veľmi slušná a občas mi dala naozaj dosť zabrať. Zvuky sú dobré, dabing vynikajúci a hudba - ako pri prvom Bioshocku - znie len vtedy, keď je to nutné, chýba jej však nejaká jasná melodická identita, čo je trochu škoda. Na druhú stránu chválim zvukový efekt rozladeného klavíru pri melee útokoch...
Grafika je miestami úžasná a niekedy zase trochu zamrzí, že sa Irrational ešte stále neodtrhli od Unreal3 enginu. Počas prvej polhodiny budete zas a znova zbierať sánku zo zeme, pretože niektoré momenty sú vizuálne tak prepracované, že sa vám veľmi hlboko vryjú do pamäti (poviem len jedno slovo - Hallelujah! - kto hral, ten vie)
Bohužiaľ však potom hra upadá do celkom stabilného rytmu, pohľady na mesto v oblakoch síce sem-tam sú, ale nie je to nič tak štylizované, ako práve začiatok hry, čo je škoda, pretože potom máte dojem, že BI je veľmi monotóona hra. Zmeny prostredí sú veľmi vítané, ale stále je proste vidno, že to je Unreal 3 a nemám dojem, že by sa to autori snažili nejak veľmi schovať.
Na druhú stranu, hra beží krásne na starších grafikách a keď ju vypeckujete do Ultra nastavení, rozhodne vás svojou vizuálnou nádielkou neurazí.
Bioshock Infinite bude rozhodne úporne bojovať o miesta v anketách Game of the Year 2013. Má výbornú atmosféru, nadpriemernú grafiku, výborný dej (ktorého koniec by mohol byť slovníková definícia pojmu "mindfuck", síce nie až tak galaktických rozmerov, ako Mass Effect 3, ale stejne... ) a všeobecne je to výborná hra. Bohužiaľ, jej podobnosť s predošlými kúskami série ju v mojich očiach trochu ťahá od absolútneho hodnotenia. Na druhú stranu, samotná Columbia a Rapture by nemohli byť odlišnejšie, takže to tentokrát prehliadam. Ja osobne som sa bavil skvelo a nemohol som sa od PC odtrhnúť. A tým pádom som spokojný. Len teda dúfam, že v ďalšom fantastickom svete Kena Levina nebudem stretávať tie isté automaty na zbrane... :D
odohrané na - Core i7-2600, Radeon HD 5700, 32GB RAM, Dualshock 3
Dočkal som sa dobrej porcie zábavy? V podstate áno. Ako hráč, ktorý sa vyžíva v spletitých dejoch a miluje dobre napísané postavy som si rozhodne prišiel na svoje. Hlavná hrdina - Booker DeWitt - dostal hlas a tým sa celý BI posúva do úplne iného rozmeru, kde dej funguje perfektne a kde nemáte pocit, že hráte za "loutku". Podstatnejšou postavou je samozrejme Elizabeth, ktorá v sebe spája hneď niekoľko Disney princezien (minimálne Rapunzel, Belle a Ariel) a je veľmi podarenou spoločníčkou na ceste neobyčajným svetom Bioshocku...
Čo sme od Bioshocku čakali úplne všetci bolo predstavenie komplikovaného deja, ktorý v sebe spojí neobvyklý svet a ťažkú filozofiu. Neobvyklý svet k dispozícii samozrejme je - Columbia, mesto v oblakoch je výborný a excelentne spracovaný nápad. Všetko v ňom funguje ako má a jediné, čo mi vadilo je fakt, že po prvých 30 minútach už nebudete mať možnosť obdivovať obrovské stavby vysiace vo vzduchu len na malom oblačnom vankúši.
Ťažká filozofia sa ukáže tiež - tentokrát si Ken Levine a jeho parta zobrali na mušku náboženský fanatizmus a extrémny patriotizmus. BI je skvelou ukážkou toho, čo všetko dokážu fanatici a pôsobil miestami až desivo. Trochu si však rýpnem do faktu, že podobne ako v prvom Bioshocku tu nájdeme kopu veľmi podobných prvkov - idealista, ktorý dal vzniknúť neobyčajnému svetu, kapitalista, ktorý ho využíva na profit a robí z raja tradičné pozemské pracovné peklo. Ďalej tu máme militantnú skupinu povstalcov atď atď. Už v tomto smere som pri hraní BI zažíval pocit deja-vu.
A tento pocit ešte zosilnel, keď som začal hrať. Totiž, ak ste hrali prvý Bioshock, nemusíte mať žiadne obavy, že nezvládnete Infinite - po stránke hrateľnosti je všetko navlas rovnaké: namiesto plasmidov máte Vigor, namiesto Big Daddies sú tu mechanizovaný patrioti, namiesto automatov na predaj všetkého možného sú tu... automaty na predaj všetkého možného... (Keby im aspoň zmenili znelku...)
Ono to v podstate nie je zlá vec - Bioshock Infinite (podobne ako prvý Bioshock) sú dostatočne odlišné od záplavy moderných FPS, že ich prvky typu "zbraň + magická schopnosť" osviežia bojové sekcie a dajú vám možnosť taktizovať, prispôsobiť sa nepriateľom alebo si vybrať svoj obľúbený štýl boja a pri každej prestrelke si vychutnať svoju taktickú nadradenosť. Zbraní aj Vigorov je dostatočné množstvo a navzájom sa od seba dostatočne líšia. Akurát teda Vigory sa príliš nelíšia od Plasmidov, to je môj problém.
Koniec pojednávajúci o rôznych svetoch v rôznych dimenziách túto nápadnú podobnosť síce čiastočne vysvetľuje, ale aj tak mám dojem, že tak veľmi podobné by žiadne 2 hry nemali byť.
Technická stránka je opäť mierne dvojitá. Umelá inteligencia je veľmi slušná a občas mi dala naozaj dosť zabrať. Zvuky sú dobré, dabing vynikajúci a hudba - ako pri prvom Bioshocku - znie len vtedy, keď je to nutné, chýba jej však nejaká jasná melodická identita, čo je trochu škoda. Na druhú stránu chválim zvukový efekt rozladeného klavíru pri melee útokoch...
Grafika je miestami úžasná a niekedy zase trochu zamrzí, že sa Irrational ešte stále neodtrhli od Unreal3 enginu. Počas prvej polhodiny budete zas a znova zbierať sánku zo zeme, pretože niektoré momenty sú vizuálne tak prepracované, že sa vám veľmi hlboko vryjú do pamäti (poviem len jedno slovo - Hallelujah! - kto hral, ten vie)
Bohužiaľ však potom hra upadá do celkom stabilného rytmu, pohľady na mesto v oblakoch síce sem-tam sú, ale nie je to nič tak štylizované, ako práve začiatok hry, čo je škoda, pretože potom máte dojem, že BI je veľmi monotóona hra. Zmeny prostredí sú veľmi vítané, ale stále je proste vidno, že to je Unreal 3 a nemám dojem, že by sa to autori snažili nejak veľmi schovať.
Na druhú stranu, hra beží krásne na starších grafikách a keď ju vypeckujete do Ultra nastavení, rozhodne vás svojou vizuálnou nádielkou neurazí.
Bioshock Infinite bude rozhodne úporne bojovať o miesta v anketách Game of the Year 2013. Má výbornú atmosféru, nadpriemernú grafiku, výborný dej (ktorého koniec by mohol byť slovníková definícia pojmu "mindfuck", síce nie až tak galaktických rozmerov, ako Mass Effect 3, ale stejne... ) a všeobecne je to výborná hra. Bohužiaľ, jej podobnosť s predošlými kúskami série ju v mojich očiach trochu ťahá od absolútneho hodnotenia. Na druhú stranu, samotná Columbia a Rapture by nemohli byť odlišnejšie, takže to tentokrát prehliadam. Ja osobne som sa bavil skvelo a nemohol som sa od PC odtrhnúť. A tým pádom som spokojný. Len teda dúfam, že v ďalšom fantastickom svete Kena Levina nebudem stretávať tie isté automaty na zbrane... :D
odohrané na - Core i7-2600, Radeon HD 5700, 32GB RAM, Dualshock 3
Spec Ops: The Line
Pro: Atmosféra, art design, dej, dabing
Proti: Unreal Engine 3 stárne, trochu príliš podobné Bioshocku