Je veľký rozdiel písať názor na hru, ktorá je tesne po dátume vydania, prípadne sme ju v tej dobe hrali a po (v tomto prípade 10tich) rokoch si ju z nostalgie prejdete opäť, aby ste si pripomenuli tie skvelé, bezstarostné časy a medzi tým, že sa pustíte do titulu, ktorý sa už dá bez výčitiek označiť za starý a vy len nemo pozeráte, že čo to za skameneliny sa kedysi nadšene hrali.
Dobre, žiadne urážky takto od začiatku, Chasera som po prekvapivo dlhých 15tich hodinách dohral a ak chcem byť v jeho zhrnutí objektívny, jediným možným merítkom sú hry rovnakého žánru z rovnakého roku. Rok 2003 priniesol prvé Call of Duty, český masterpiece Vietkong, originálnu XIII a napríklad Monoliťácky Tron 2.0...
Môžem skončiť? Treba povedať viac? Už pred 10timi rokmi vznikali výborne vyzerajúce a hratelné hry, ktoré sa stali legendami a vznikol aj slovenský Chaser, ktorý dohrať je istá národná povinnosť.
Sci-fi zápletka z neďalekej budúcnosti je načrtnutá v popise a len zvedavosť Vás núti zistiť niečo viac o minulosti Johna Chasera, nie nejaké ohúrenie. Nijako tomu nepomáhajú ani infantilné cut-scény, ktoré sú dabované a napísané horšie ako treťotriedny Céčkový americký akčný film. Všetky tie zrady, intrigy, ach... Nehovorím, že svetlé momenty sa neobjavia, ale chýba im "predohra", priestor aby vás nejaká situácia skutočne chytila za srdce. Nepríjemnou bodkou je bodka záverečná. Či už hrateľnostná (to kde musíte vliesť aby ste sa dočkali záverečnej cut-scény, je proste zlý vtip) ako aj príbehová. Niekto to nazýva otvorený koniec, ja by som sám seba nazval asi blbcom, lebo mi to fakt celé doteraz nedochádza.
V poriadku, je mnoho strieľačok, čo to na skvelý príbeh neuhrávajú a predsa ich zachraňuje to najpodstatnejšie a to gameplay.
Zachráni(l) aj Chasera?
Hrdina, ktorého dostávate pod myš a klávesnicu je zbraň hromadného ničenia, proste bytosť, ktorá by mohla ovládnuť celý vesmír a brutálny masový vrah, ktorého takto tituluje ďalšia vlastnosť hry, ktorá nenadchne a to umelá inteligencia. Umelá neinteligencia, umelá demencia, nájdime si najlepší výraz. B*tch please! Zakrývať tupotu AI masívnym množstvom oponentov, to sa hodí v Painkillerovi alebo Serious Samovi, kde sa na Vás nepriatelia aspoň rútili a je zábava ich znášať zo sveta, tu sa však ani nepokúšajú Vás prenasledovať (občas majú nejaké waypointy a niekam dôjsť dokážu, ale pravidlom to rozhodne nie je). Výzvu predstavuje akurát to, že v menších priestoroch je ich muška celkom presná.
Dvojsečnou zbraňou, no tentoraz skôr pozitívnou je možnosť spomalenia času (aj keď Max Payne 2, ktorý vyšiel v rovnakom roku je skrátka lepší aj v tomto smere), ktorá hru na jednej strane o dosť uľahčuje, no na strane druhej prináša zábavný element, ktorý Vám dáva možnosť, po vstupe do miestnosti so troma-štyrmi nepriateľskými jednotkami, rozpútať na pár sekúnd skutočne medový balet. Vyhýbanie sa letiacim raketám má svoje čaro tiež.
Zase prejdime k tomu ku kritike, ktorá tentoraz padne na grafickú stránku hry, mnohí sa vyjadrujú v tomto smere o hre pozitívne, avšak osobne tomu nerozumiem, pretože ako som hore spomenul, v porovnaní s vtedajšími hrami je Chaser nepekný, prázdny, repetetívny (čo je cítiť hlavne pri dĺžke úrovní, ktorá je netradične... ehm... dlhá), hranatý... To že nám tvorcovia poskytnú možnosť pozrieť sa skutočne na rôzne miesta; od Marsu po tundru, nie je žiadny zázrak, o tri roky starší No One Lives Forever to dokázal tiež a lepšie. Osobne by som ocenil viac kvality na úkor kvantity.
Samostatnú kapitolu si zaslúži design jednotlivých úrovní. Ten sa delí na dve kategórie; priamočiary postup shoot'em up! a zúfalé blúdenie. Budete skutočne prekvapený čo všetko dokážete, kam a po čom dá liesť a mnoho krát niečo vykonáte len jediný raz za celú hru, čiže zvykať si na nejaké postupy je úplne zbytočné, sám som musel nazrieť aj do walkthrough-tu na youtube a skutočne som "čumel" ako *****. Vedel by som vyselektovať pár dobrých momentov (útok na pevnosť rebelov na Marse nasledovaný kráterom ktorý prekonať bolo ako pokus o vlámanie sa do extrémne zabezpečeného post-apokalyptického vaultu...), vynechať dosť veľa vaty a bola by to dobrá hra.
Nejaké pozitívum na záver? Už len v krátkosti; výber zbraní, super... Na Zemi a Marse sa arzenál príjemne kozmeticky mení a nie často si máte možnosť zastrieľať s puškou OICW, tu si ju užijete! A soundtrack, áno hudba je skvelá a keď už si pustím čisto len soundtrack, niečo to znamená...
Vidím, že som sa opäť celkom rozpísal, no snáď som priniesol cenné subjektívne svetlo do (snáď už navždy uzavretého) prípadu Chaser.
Dobre, žiadne urážky takto od začiatku, Chasera som po prekvapivo dlhých 15tich hodinách dohral a ak chcem byť v jeho zhrnutí objektívny, jediným možným merítkom sú hry rovnakého žánru z rovnakého roku. Rok 2003 priniesol prvé Call of Duty, český masterpiece Vietkong, originálnu XIII a napríklad Monoliťácky Tron 2.0...
Môžem skončiť? Treba povedať viac? Už pred 10timi rokmi vznikali výborne vyzerajúce a hratelné hry, ktoré sa stali legendami a vznikol aj slovenský Chaser, ktorý dohrať je istá národná povinnosť.
Sci-fi zápletka z neďalekej budúcnosti je načrtnutá v popise a len zvedavosť Vás núti zistiť niečo viac o minulosti Johna Chasera, nie nejaké ohúrenie. Nijako tomu nepomáhajú ani infantilné cut-scény, ktoré sú dabované a napísané horšie ako treťotriedny Céčkový americký akčný film. Všetky tie zrady, intrigy, ach... Nehovorím, že svetlé momenty sa neobjavia, ale chýba im "predohra", priestor aby vás nejaká situácia skutočne chytila za srdce. Nepríjemnou bodkou je bodka záverečná. Či už hrateľnostná (to kde musíte vliesť aby ste sa dočkali záverečnej cut-scény, je proste zlý vtip) ako aj príbehová. Niekto to nazýva otvorený koniec, ja by som sám seba nazval asi blbcom, lebo mi to fakt celé doteraz nedochádza.
V poriadku, je mnoho strieľačok, čo to na skvelý príbeh neuhrávajú a predsa ich zachraňuje to najpodstatnejšie a to gameplay.
Zachráni(l) aj Chasera?
Hrdina, ktorého dostávate pod myš a klávesnicu je zbraň hromadného ničenia, proste bytosť, ktorá by mohla ovládnuť celý vesmír a brutálny masový vrah, ktorého takto tituluje ďalšia vlastnosť hry, ktorá nenadchne a to umelá inteligencia. Umelá neinteligencia, umelá demencia, nájdime si najlepší výraz. B*tch please! Zakrývať tupotu AI masívnym množstvom oponentov, to sa hodí v Painkillerovi alebo Serious Samovi, kde sa na Vás nepriatelia aspoň rútili a je zábava ich znášať zo sveta, tu sa však ani nepokúšajú Vás prenasledovať (občas majú nejaké waypointy a niekam dôjsť dokážu, ale pravidlom to rozhodne nie je). Výzvu predstavuje akurát to, že v menších priestoroch je ich muška celkom presná.
Dvojsečnou zbraňou, no tentoraz skôr pozitívnou je možnosť spomalenia času (aj keď Max Payne 2, ktorý vyšiel v rovnakom roku je skrátka lepší aj v tomto smere), ktorá hru na jednej strane o dosť uľahčuje, no na strane druhej prináša zábavný element, ktorý Vám dáva možnosť, po vstupe do miestnosti so troma-štyrmi nepriateľskými jednotkami, rozpútať na pár sekúnd skutočne medový balet. Vyhýbanie sa letiacim raketám má svoje čaro tiež.
Zase prejdime k tomu ku kritike, ktorá tentoraz padne na grafickú stránku hry, mnohí sa vyjadrujú v tomto smere o hre pozitívne, avšak osobne tomu nerozumiem, pretože ako som hore spomenul, v porovnaní s vtedajšími hrami je Chaser nepekný, prázdny, repetetívny (čo je cítiť hlavne pri dĺžke úrovní, ktorá je netradične... ehm... dlhá), hranatý... To že nám tvorcovia poskytnú možnosť pozrieť sa skutočne na rôzne miesta; od Marsu po tundru, nie je žiadny zázrak, o tri roky starší No One Lives Forever to dokázal tiež a lepšie. Osobne by som ocenil viac kvality na úkor kvantity.
Samostatnú kapitolu si zaslúži design jednotlivých úrovní. Ten sa delí na dve kategórie; priamočiary postup shoot'em up! a zúfalé blúdenie. Budete skutočne prekvapený čo všetko dokážete, kam a po čom dá liesť a mnoho krát niečo vykonáte len jediný raz za celú hru, čiže zvykať si na nejaké postupy je úplne zbytočné, sám som musel nazrieť aj do walkthrough-tu na youtube a skutočne som "čumel" ako *****. Vedel by som vyselektovať pár dobrých momentov (útok na pevnosť rebelov na Marse nasledovaný kráterom ktorý prekonať bolo ako pokus o vlámanie sa do extrémne zabezpečeného post-apokalyptického vaultu...), vynechať dosť veľa vaty a bola by to dobrá hra.
Nejaké pozitívum na záver? Už len v krátkosti; výber zbraní, super... Na Zemi a Marse sa arzenál príjemne kozmeticky mení a nie často si máte možnosť zastrieľať s puškou OICW, tu si ju užijete! A soundtrack, áno hudba je skvelá a keď už si pustím čisto len soundtrack, niečo to znamená...
Vidím, že som sa opäť celkom rozpísal, no snáď som priniesol cenné subjektívne svetlo do (snáď už navždy uzavretého) prípadu Chaser.
Pro: spomaľovanie času, variabilita prostredia, výber zbraní, soundtrack, pár pekných momentov, nadštandartná herná doba, i keď v tomto prípade si nie som úplne istý, či je to "Pro"
Proti: spôsob rozprávania príbehu, kvalita dialógov a dabingu, grafika, umelá demencia, dizajnové kixy spôsobujúce blúdenie, skutočne divný koniec, automatické zatváranie všetkých dverí v hre je hrozne otravné, často headshotom zo sniperky nezabijete nepriateľa