V porovnaní s predošlými dielmi viac možností s narábaním s rôznymi predmetmi, menej možností sebarealizácie. Myslím tým to, že je nutné sa pridať k nejakej frakcii a plniť pre ňu rozkazy. Pred demokratmi z NCR a otrokárskou Légiou som uprednostnil stroje (nie technologických mágov z Bratstva, ale robota Yes Mana, alias Kýválka), aj keď stroje (najmä roboty) nemám rád, práve naopak, najviac mi boli sympatickí Cháni, u ktorých som sa stal zbožňovaným, kdežto od Cézara som nemohol odísť bez perku Vrah detí, pretože aj z malých krýs by boli veľké krysy. Čo sa týka spoločníkov, bol mi oveľa sympatickejší Žeryk (Fallout 3) ako kyberpes Rex, ktorého mi bolo ľúto. Majiteľ, prezident, aj Legát Lanius podľahol zraneniam nezlučiteľným so životom, generátory Priehrady boli vyhodené do vzduchu (a pritom žiadny Republikán počas akcie neprišiel o život), no ja som túžil, v mene budúcnosti života na Zemi, vyhodiť do vzduchu celú Priehradu. A Vegas. A Repconn. A Helios. Vypustiť spóry z Vaultu 22 do sveta. Veď počas celého deja bijú do očí obrazy následkov našej modernej civilizácie. Rok 2281 sa blíži.