Príbeh o Harrym Potterovi sa stal najslávnejším knižným bestsellerom medzi mladými čitateľmi. Zaujímavý motív takto preniesol knižnú sériu aj na plátna kín. A keď už tu máme aj film prečo neurobiť aj hru. Väčšina hier podľa filmu (knihy) končí fiaskom, ale u prvého dielu tejto série to tak úplne nie je.

Na 1. dieli je vidieť snahu osloviť najmä mladých hráčov (na rozdiel od neskorších častí, na čo má vplyv najmä gradovanie série). Hra takto v sebe skrýva jednoduchú skákačku s niekoľkými logickými hádankami, ktorá už ale v súčasnosti nemá veľmi cenu uspieť.

Tak ako to pri takýchto hrách chodí, hra sa snaží držať príbehu knihy. Hrať túto hru z pohľadu príbehu nemá veľmi cenu, keďže hra od hlavnej dejovej línie veľmi neodbočuje. Po úvodnom videu sa ihneď ocitnete na Rokforte a prvá polovica hry je orientovaná na učenie sa kúziel a ich trénovanie. Už pri prvom kúzle som zostal zaskočený, keďže na prvý pohľad sa môže zdať ľahké prejsť presne po vopred nakreslenom symbole myšou, ale pri 95 % úspešnosti je to dosť nereálne, keďže máte nato len jeden pokus. Spočiatku som si myslel, že budem môcť môj neúspech pri cvičení opäť niekedy zopakovať, ale lineárnosť/koridorovosť hry vám to už nedovolí. (tento moment je zrejme ten prečo som to pred viac ako 10 rokmi odinštaloval :D ). Ďalšou časťou vašej výuky je praktické vyskúšanie jednotlivých kúziel v tréningových miestnostiach. Nemusíte sa báť, že počas hry si prehrejete mozgové závity, hra čaruje za vás, takže nemusíte rozmýšľať, kde ktoré kúzlo použiť, keďže hra vám sama zobrazí znak daného kúzla a Harry ho po kliknutí ihneď vykoná. Počas hry takto máte možnosť naučiť sa 5 typov kúziel a tie v priebehu hry používať.

V hre taktiež zbierate fazuľky, ktoré sú prakticky zbytočné (tak akurát po 25 kusoch ich môžete na vopred určených miestach odovzdať Fredovi a Georgovi a získať tak zberateľskú kartičku). Okrem fazuliek môžete zbierať čokoládové žabky, ktoré vám doplnia zdravie a samozrejme zberateľské kartičky. A pri kartičkách sa dostávam k druhému problému, hra je tak naskriptovaná, že pokiaľ sa len priblížite k miestu prechodu do druhej lokácie, hra automaticky spustí videosekvenciu a opúšťate danú oblasť a takto strácate možnosť tieto kartičky nájsť. Kedysi sa hra možno aj dlho načítavala, ale nový hardware umožňuje rýchle načítavania (čo by som u niektorých hier uvítal), ale tu mi to vadí, keďže hra len počas načítavania ukáže úlohy pre danú lokáciu a taktiež koľko kartičiek sa tam nachádza a v priebehu 2 sekúnd sa to nedá stihnúť ani prečítať.

Po stránke hrateľnosti, je hra jednoduchá, ale autosavy v hre nehľadajte, hra sa vám uloží až pri lietajúcej knihe. Je to celkom dobré riešenie, až na... áno, tieto savy sú niekedy tak nešťastne rozhádzané, že hra vám dokáže dosť zdvihnúť adrenalín. Neustále skákanie by až tak nevadilo ale tie cutscény, čo sa nedajú vypnúť (to sa nedá ani vysvetliť, ten pocit zažijete len vtedy keď po 5x uvidíte ako Filch mizne za zatvárajúcou sa knižnicou).V mnohých situáciách blbne kamera a vy opäť padáte do čiernej diery (resp. nakonci hry pri výbere elixíru a asi po treťom pokuse, keď sa mi kamera otočila tesne pred kliknutím, som mal sto chutí dať ochutnávať tie elixíry Hermione - keby sa to dalo) . A skákanie tiež nie je na obzvlášť úžasnej úrovni, pokiaľ sa snažíte niekde vyliezť Harry sa najprv podivne vznesie nad danú prekážku a až potom akoby spadol nižšie a pri preskakovaní cez priepastí máte tiež mnohokrát pocit, že po preskočení sa kĺže a padá opäť do nejakej diery. Súbojový systém je bez krviprelievania, nepriateľov buď omráčite a oni sa po čase preberú, alebo niektorí pre zmenu uletia. Významnou zložkou je potom samotný metlobal. Aj keď nechápem prečo sa nedá nestaviť samostatné ovládanie pre pohyb na metle a pre Harryho, takto som musel neustále meniť tlačidlá klávesnice pred každým takýmto okamihom, táto časť je opäť aj o šťastí, pokiaľ sa snažíte chytiť zlatú strelu a len trochu sa vykloníte z dráhy môžete začať od začiatku. V priebehu hry máte ešte možnosť prejsť si niekoľkými boss fightmi, ktoré sú až na posledné 2 (Chlpáčik a Veď-vy-viete-kto) úplne jednoduché.

Grafická stránka hry je na slušnej úrovni na svoju dobu. Aj keď po prvom uzretí Dumbedora s jeho 3D okuliarmi som vybuchol smiechom, ale zvyšok hry som bral s úplnou vážnosťou (ale je tu možnosť, že je to len kvôli tomu, že sa Dumbledore ukázal už len asi 2x). Dabing veľmi na kvalite hry nepridáva, občas bol aj vcelku dobrý, ale inokedy som mal pocit, akoby to len dabléri znudene čítali bez nejakých emócii.

Harry Potter and the Philosopher's Stone je koridorovkou, ktorú sa oplatí raz zahrať a potom na ňu zabudnúť (jedine žeby ste chceli nájsť všetky kartičky, čo ale aj tak nič neovplyvní). Pokiaľ si chcete na Harryho Pottera zaspomínať lepšie urobíte, ak si pozriete film alebo prečítate knihu. Aj keď PS ponúka 5 a pol hodiny čistého času, neobsahuje nič čo by už bežný hráč nevidel a pokiaľ si chcete zapnúť nejakú skákačku Super Mario alebo trebárs Kao the Kangaroo budú lepšou voľbou.