V prvom rade sa priznám, že prvý diel som nikdy nehral. Pred vydaním som sa naň tešil, ale po vydaní som nejak stratil záujem (sám neviem prečo). Keď však vyšiel diel druhý a proklamoval noir atmosféru, šiel som do toho. A rozhodne som sa nesklamal, príbeh temný ako sa patrí, upršaná atmosféra a chlapík v ktorého koži by som nemal byť prečo rád. To mi hra ponúkla hneď zo začiatku. Snové sekvencie prelínajúce sa do rovnako bezútešnej skutočnosti v hudobnom doprovode od Kärtsy Hatakka & Kimmo Kajasto ma naladil na správnu strunu (violončela). V bývalom funhouse plnom psycho "srandičiek" som si užil asi najväčšiu zábavu. Naozaj som sa bavil, no a čo, že ragdoll efekty sú nehorázne (Avšak efektne) prehnané, no a čo, že bullet time sa dobíja až nenormálne rýchlo. Pre dobrý zážitok to stačilo. Jediné v čom som sa cítil skutočne podvedený bola krátkosť celej hry, človek sa baví a ono to skončí. A ešte jedna vec ma štvala a to úroveň v ktorej Max bránil toho druhého gangstera v obleku baseballového panáka s tendeciou vybuchnúť, joj ten sa mi navybuchoval, čo som sa nanadával. Inak som takpovediac spokojný, len stále nechápem ten rozruch okolo. Max Payne. Príjemná noirová akcia. Niečo viac? Sotva.