Never Alone ma zaujalo svojím prostredím Aljašky a témou dobrodružstva polárnej líšky a eskimáckeho dievčaťa.

Úvod je rozhodne veľmi zaujímavý a prenasledovanie ľadovým medveďom mi pripomenulo Limba a veľkého pavúka. Limba mi pripomenuli aj malí mužíčkovia, ktorí sa vás snažia zabiť. Na scénu sa k dievčaťu po pár minútach pridá polárna líška a v hre tak ovládate 2 postavy. Na riešenie puzzlov je potrebné medzi postavami prepínať a kým líška má schopnosti vačších skokov a mierneho lozenia po stenách, tak dievča dokáže hádzať nejaké zviazané kamienky (čo pravdepodobne eskimáci používajú na lov). S jednou postavou teda hráte vy a druhú ovláda umelá inteligencia (v Brothers: A Tale of Two Sons ovládate obe postavy naraz). Tu sa nachádza jeden z problémov hry. Umelá inteligencia robí častokrát veľké chyby a kvoli nej budete musieť niektoré pasáže párkrát opakovať.

Hra je krátka a zaberie okolo 3 hodín, ale aj to úplne stačí. Chýbajú tomu nápady a zaujímavejšie scény. Kým Limbo mal množstvo zaujímavých puzzlov, Brothers zasa ponúkali neustále niečo nové tak Never Alone sa aj na tak krátkej hernej dobe opakuje a svojou Umelou inteligenciou nepekne frustruje. Hra je aj napriek svojím chybám sympatická, dej je rozprávaný natívnym jazykom kmeňa Inuitov a hra obsahuje dokumenty od tvorcov o výrobe hry a Aljašskej prírode.

V nejakej vačšej zľave hru odporúčam, ale v žánri plošinoviek sú na vrchole u mňa iné hry (Limbo, Brothers, Trine 1 a 2 atď.)