Rok 2004 bol rokom veľkej FPS trojky. Po 10 ročnej pauze sa vrátil Doom, prišlo očakávané pokračovanie kultového Half Life a z Nemecka sa k týmto dvom gigantom nečakane pridal Far Cry. Výtvor začínajúceho Nemeckého herného štúdia CryTek s vlastným grafickým enginom, nová neznáma značka (paradoxne je dnes z tých troch najživšia a enormne žiadaná) Ubisoftu, herného distribútora, ktorý v tom čase ešte ani zďaleka nemal takú silu, akú má dnes.
Far Cry sa dvom gigantom kvalitatívne vyrovnal. Ponúkol veľké, otvorené lokácie, mnoho možností likvidácie nepriateľov, úžasnú grafiku a šikovnú AI nepriateľov. Vojaci sa ma snažili obiehať, skrývali sa a nenabiehali mi na hlaveň ako sliepky. Prvé úrovne sú otvorenejšie a Demo, ktoré na hru vyšlo som prešiel snáď 10x. Ten tropický ostrov bol jednoducho úžasný a možnosť naozajstného hrania sa s nepriateľmi mala neskutočné čaro. Potom prišli na scénu mutanti, hlavný mínus niektorých hráčov. Mne však nevadili, hra viditeľne potemnela, slnečné pláže sa už nevrátili a obtiažnosť sa zvačšila (mohla za to hlavne výdrž a kvantita mutantov).
Far Cry obsahuje jedny z najpamätnejších herných momentov, aké som v hrách zažil.
Prvý - zlikvidoval som vrtulnik tak, že som sa poriadne rozbehol s autom z útesu a ako auto letelo vyskočil som z neho a narazilo do helikoptéry - buchla! a ja som spadol do mora a horiace kusy z výbuchu za mnou, prežil som a doteraz je to moj najvačší herný zážitok vobec - nečakal som totiž, že sa tak vobec tá situácia dá vyriešiť.
Druhý - Misia, kde som mal len M4 a ak si dobre pamatám, tak nejakých 6 nábojov a bol som vyhodený z vrtuľníka do oblasti plnej mutantov. Plavil som sa nepozorovane v rieke, horko-ťažko som sa dostal k padnutému vrtuľníku s rotačným guľometom a rozstrieľal som tie mutantie smradľavé rite. Neskutočná eufória.
Far Cry teda veľmi príjemne prekvapilo. Ponúklo otvorenejšie úrovne a možnosť hrania sa s nepriateľom, krásnu grafiku a kvalitný fps zážitok. Všetci očakávali boj 2 veľkých značiek a prišiel Far Cry a svojou kvalitou si vyslúžil veľké uznanie a nečakane sa stal rovnocenným súperom a v celkovom boji troch kohútov na poslednom mieste neskončil :) Je len škoda, že v predajnosti ťahalo Far Cry neprávom z veľkej trojky za najkratší koniec. Z podceňovaného outsidera sa však stal čierny kôň a aj preto mi bola táto nová značka tak sympatická a je to moja druhá najobľúbenejšia FPS všetkých čias.
Doyle: “You can’t change the future.”
Jack: “No, but I can make sure you’re not a part of it !” (Shoots Doyle in the face) “Stupid bastard !”
Far Cry sa dvom gigantom kvalitatívne vyrovnal. Ponúkol veľké, otvorené lokácie, mnoho možností likvidácie nepriateľov, úžasnú grafiku a šikovnú AI nepriateľov. Vojaci sa ma snažili obiehať, skrývali sa a nenabiehali mi na hlaveň ako sliepky. Prvé úrovne sú otvorenejšie a Demo, ktoré na hru vyšlo som prešiel snáď 10x. Ten tropický ostrov bol jednoducho úžasný a možnosť naozajstného hrania sa s nepriateľmi mala neskutočné čaro. Potom prišli na scénu mutanti, hlavný mínus niektorých hráčov. Mne však nevadili, hra viditeľne potemnela, slnečné pláže sa už nevrátili a obtiažnosť sa zvačšila (mohla za to hlavne výdrž a kvantita mutantov).
Far Cry obsahuje jedny z najpamätnejších herných momentov, aké som v hrách zažil.
Prvý - zlikvidoval som vrtulnik tak, že som sa poriadne rozbehol s autom z útesu a ako auto letelo vyskočil som z neho a narazilo do helikoptéry - buchla! a ja som spadol do mora a horiace kusy z výbuchu za mnou, prežil som a doteraz je to moj najvačší herný zážitok vobec - nečakal som totiž, že sa tak vobec tá situácia dá vyriešiť.
Druhý - Misia, kde som mal len M4 a ak si dobre pamatám, tak nejakých 6 nábojov a bol som vyhodený z vrtuľníka do oblasti plnej mutantov. Plavil som sa nepozorovane v rieke, horko-ťažko som sa dostal k padnutému vrtuľníku s rotačným guľometom a rozstrieľal som tie mutantie smradľavé rite. Neskutočná eufória.
Far Cry teda veľmi príjemne prekvapilo. Ponúklo otvorenejšie úrovne a možnosť hrania sa s nepriateľom, krásnu grafiku a kvalitný fps zážitok. Všetci očakávali boj 2 veľkých značiek a prišiel Far Cry a svojou kvalitou si vyslúžil veľké uznanie a nečakane sa stal rovnocenným súperom a v celkovom boji troch kohútov na poslednom mieste neskončil :) Je len škoda, že v predajnosti ťahalo Far Cry neprávom z veľkej trojky za najkratší koniec. Z podceňovaného outsidera sa však stal čierny kôň a aj preto mi bola táto nová značka tak sympatická a je to moja druhá najobľúbenejšia FPS všetkých čias.
Doyle: “You can’t change the future.”
Jack: “No, but I can make sure you’re not a part of it !” (Shoots Doyle in the face) “Stupid bastard !”
Lords of the Fallen
Pro: Krásna grafika, voľnosť, veľa možností likvidácie nepriateľov, prostredie tropického ostrova
Proti: pár slabších a menej zaujímavých úrovní v druhej polke hry