Pozor, tento komentár môže obsahovať prvky SPOILERU.
Postapo atmosféra so smradľavým nádychom industriálneho pekla, spotených otrokýň a hnijúcich mŕtvol húpajúcich sa na hákoch, ktoré vítajú návštevníkov už na predmestí! Príbeh je celkom primitívny. Po chvíľke blúdenia po rozpálenej oceliarni sa budete musieť v bojovej Aréne prebojovať cez tri kolá súperov, ktorých by ste ubili aj holými päsťami, ale môžete im radšej hladko zoseknúť hlavy mechanickým rezačom kovu. Následne sa stanete otrokárskym gerojom. Vo veľmi podobnom nonsens štýle Bethesda pokračovala onedlho v parku Nuka World. Cestou od Arény k otrokárskemu bossovi Ashurovi sa spriatelíte so všetkými jeho ľuďmi, necháte si páčiť chvály z boja, vezmete si dary (rezance a tak), a o pár minút neskôr cestou od Ashura s jeho deckom pod pazuchou ich všetkých postrieľate. Smutné, nájazdníčky mali pôsobivé charaktery.
Nebohí pán a pani Ashurový tesne pred smrťou vysvetlia, že otrokári nie sú takí zlí, pretože tí, ktorých zotročili, by inak umierali v pustatine od hladu. Mal pravdu, že bez biča títo otroci pokapú, lebo ich nápad vypustiť na zvyšných zopár preživších otrokárov hordy divokých trogov (trogovia sú ľudia, ktorí následkom znečistenia prišli úplne o rozum, zošaleli, mutujú, chodia po štyroch a jedia ľudí tak ako aj ja) a zamoriť nimi väčšinu Pittu, je nápad na Darwinovu cenu. Vybúriť sa nemôžem ani na štrajkokazoch, ani na donášačovi Brandovy, lebo potom sa proti mne všetci spiknú.
Chýbal mi nejaký veľkolepejší koniec, oslobodení otroci ma aj po prevrate posielajú do prdelky, žiadne vzývanie strojcu povstania. Proste chcú pracovať. K splneniu hlavného deja stačia dve hodiny, potom sa dá ešte hodinu, možno dve, motať po rozľahlom Steelyarde, alebo sa proste len kochať pohľadom na zničenú civilizáciu v okolí Mostu. Ja už sa tam nevrátim.
Postapo atmosféra so smradľavým nádychom industriálneho pekla, spotených otrokýň a hnijúcich mŕtvol húpajúcich sa na hákoch, ktoré vítajú návštevníkov už na predmestí! Príbeh je celkom primitívny. Po chvíľke blúdenia po rozpálenej oceliarni sa budete musieť v bojovej Aréne prebojovať cez tri kolá súperov, ktorých by ste ubili aj holými päsťami, ale môžete im radšej hladko zoseknúť hlavy mechanickým rezačom kovu. Následne sa stanete otrokárskym gerojom. Vo veľmi podobnom nonsens štýle Bethesda pokračovala onedlho v parku Nuka World. Cestou od Arény k otrokárskemu bossovi Ashurovi sa spriatelíte so všetkými jeho ľuďmi, necháte si páčiť chvály z boja, vezmete si dary (rezance a tak), a o pár minút neskôr cestou od Ashura s jeho deckom pod pazuchou ich všetkých postrieľate. Smutné, nájazdníčky mali pôsobivé charaktery.
Nebohí pán a pani Ashurový tesne pred smrťou vysvetlia, že otrokári nie sú takí zlí, pretože tí, ktorých zotročili, by inak umierali v pustatine od hladu. Mal pravdu, že bez biča títo otroci pokapú, lebo ich nápad vypustiť na zvyšných zopár preživších otrokárov hordy divokých trogov (trogovia sú ľudia, ktorí následkom znečistenia prišli úplne o rozum, zošaleli, mutujú, chodia po štyroch a jedia ľudí tak ako aj ja) a zamoriť nimi väčšinu Pittu, je nápad na Darwinovu cenu. Vybúriť sa nemôžem ani na štrajkokazoch, ani na donášačovi Brandovy, lebo potom sa proti mne všetci spiknú.
Chýbal mi nejaký veľkolepejší koniec, oslobodení otroci ma aj po prevrate posielajú do prdelky, žiadne vzývanie strojcu povstania. Proste chcú pracovať. K splneniu hlavného deja stačia dve hodiny, potom sa dá ešte hodinu, možno dve, motať po rozľahlom Steelyarde, alebo sa proste len kochať pohľadom na zničenú civilizáciu v okolí Mostu. Ja už sa tam nevrátim.