Osobne sa nepokladám za nejakého extra fanúšika adventúr, no už od čias Poldy som mal rád hry okorenené humorom v českom podaní a tak som sa rozhodol dať šancu aj Žhavému létu. V prvom rade musím podotknúť, že sa nejedná tak úplne o adventúru, ale skôr o zbierku minihier prepojených cez klasické adventúrne pasáže, v ktorých potrebujete niečo nájsť a v čo najabsurdnejšom poldovskom zmysle slova to použiť.

Český dabing dodáva hre ten správny smer, už hneď na začiatku ako náš hlavný hrdina Honza Majer, prehovoril hlasom Jozefa Cardy očakával som od hry aspoň nejaký ten humor, ktorý by ma dokázal pri hre udržať, čo našťastie môžem povedať, že sa hre fakt podarilo. Celkovo je český dabing v hre zvládnutý na vysokej úrovni a dáva tak možnosť hráčovi (ktorý rozumie česky) dávať ŽL vždy ďalšiu a ďalšiu šancu po každom jednom bugu, ktorý hra prináša.

Čo sa týka adventúrnej časti hry, nejedná sa o klikaciu adventúru, takže kroky nášho hrdinu musíte nasmerovať vy, v čom je občas problém, keďže pokiaľ chcete aby niečo okomentoval musí byť pomerne blízko daného predmetu, tento problém je spôsobený najmä kamerou, ktorá sa vždy dokáže otočiť presne opačným smerom ako momentálne potrebujete.

Príbehové predmety máte označené, takže by ste nemali mať problém, žeby ste niečo prehliadli (aj keď nič nie je nemožné). Skôr budete mať v hre ten pocit, že musíte behať od postavy k postave v určitých nezmyselných krokoch a vopred naskriptovaných dialógov, do ktorých nemôžete zasiahnuť, aby ste sa dopracovali ďalej v príbehu.

ŽL dokonca presne vystihlo princíp bezodných vreciek týchto adventúrnych hrdinov, Honza samozrejme vrtuľu s priemerom cca. 2 metre do vrecka bez problémov odloží, ale druhá sa mu tam už nevojde, preto potrebuje niečo vyhodiť :D a očividne gumená rukavica zaberala presne toľko miesta ako potreboval na danú vrtuľu :D

Časť vo väzení mohla byť, ale poriešená pri chytení radšej ukončením hry, ako opätovným vrátením do cely, keďže takto ste si mohli urobiť zbierku plyšových medvedíkov....

Kameňom úrazu pre hru sa stávajú až minihry... Niektoré sú vcelku jednoduché a zábavné, iné sa zase opakujú alebo po niekoľkých minútach ich hrania prechádzajú od stereotypu až k frustrácii.

Väčšina minihier je tak sústredená na strelecké pasáže alebo preteky. Streľba je otravná a v hre pôsobí absolútne odfláknuto, jediná vec, ktorá ma na tom pobavila boli súboje s mafiánmi sprevádzané klasickými hláškami z Quaku alebo Unreal Tournamentu :D

Jazda vo vozidlách je však ešte o mnoho horšia, celkový pocit z jazdy je skôr taký akoby ste sa celý čas pohybovali po zamrznutom rybníku, akokoľvek budete biť do klávesnice vozidlo sa bude správať nepredvídateľne. Pokiaľ by neboli do hry zakomponované tie nekonečné preteky traktorov, tak by som nad tým len mávol rukou a povedal si, veď trocha zmeny neuškodí, ale vďaka tomu, že má hráč dostatok času pri testovaní traktoru a opakovaní tej istej trate, keďže vždy keď urobíte rekord, tak ten váš rekord niekto prekoná, keby som to nebol po treťom rekorde konečne vypol a nepovedal si, že sa na to už vykašlem asi by som to hral ešte dnes...

A potom nastúpil na scénu ten divný svet Neverland, ktorý bol zábavný až do momentu, keď sa prilepíte na guľu a musíte sa dogúľať až na koniec levelu s tou večne vás iritujúcou kamerou.

ŽL ponúka aj výber obtiažnosti, čo sa týka minihier, no ja osobne som medzi tými 2 režimami nejaký rozdiel nevidel, keďže hru vám nestrpčuje nejaká obtiažnosť, ale skôr kamera a zasekávanie sa o skoro všetko počas pretekov.

Nadpriemernú úroveň si takto Žhavé léto drží len vďaka svojmu humoru, niekoľkým vtipným minihrám a možno grafickému spracovanie, inak pokiaľ vás dokáže niekoľko násobné opakovanie určitého momentu v hrách vytočiť natoľko, že ste schopný vyhodiť z okna klávesnicu aj s myškou, od tejto hry dajte radšej ruky preč.