Detektívny príbeh o masovom vrahovi s konzultáciou Jane Jensen boli pre mňa hlavnou motiváciou zahrať si Cognition.

Čo poteší je fakt, že napriek epizodickému formátu tých 6 hodín trvalo, kým som uvidel záverečné titulky. To je možno dané aj tým, že narozdiel od súčasných trendov epizodických adventúr v quick-time eventoch a filmovosti s minimálnou interakciou, Cognition je point'n'click adventúra zo starej školy.

Príbeh pôsobí zo začiatku rozpačito - hráč je vhodený do dynamického deja, ktorý sa chce tváriť filmovo, ale úplne mu to nejde. Najväčšou prekážkou a v podstate aj najväčším neduhom celej hry, je technické spracovanie. Už v úvode hry som párkrát umrel, nie preto, že by som nevedel, čo mám urobiť, ale dôvodom bola zle vyznačená aktívna zóna na kliknutie a tým pádom použitie predmetu. Musel som tak kliknúť nie na vysvietený predmet, ale do prázdneho priestoru vedľa neho. Hra Vás našťastie v tomto smere nijak radikálne netrestá a ak umriete, pokračujete presne tam, kde sa to stalo (takéto momenty sú za celú hru len dva). Tento neduh so zle vysvietenou zónou sa však v epizóde niekoľkokrát zopakuje. Rovnako ako problém so špeciálnou schopnosťou. Hlavná postava Erica má totiž "vylepšenú" intuíciu - dokáže z predmetov a ôsob vycítiť a vidieť útržky minulosti. Túto schopnosť v rámci príbehu postupne vylepšuje a je to hlavný spôsob riešenia hádaniek. Nemôžem povedať, že by nebol zábavný, ale v momente, ako chcete schopnosť použiť sa prepnete do módu, v ktorom vnímate obraz trocha inak a v lokácii sa zobrazia špeciálne obláčiky, s ktorými môžete takto interagovať. Stalo sa mi však viackrát, že pri prepnutí do daného módu (čo je logické, po preskúmaní novej lokácie v normálnom móde), som videl niektoré obláčiky, na ktoré mi nešlo kliknúť, hoci mali napríklad zobrazený názov. To ma zmiatlo, ale našťastie som na tom nevykysol, ale posunul sa ďalej a zistil, že interaktívne sa stanú až neskôr v hre.
Medzi ďalšie technické nedostatky by sa dalo považovať pravidelné prechádzanie postáv cez pevné predmety, občasné prelínanie textúr počas rozhovorov a Downov syndróm, ktorým trpí hlavná postava. Oči aj ústa sa jej totiž častokrát obracajú dohora, čo pôsobí nielen groteskne, ale hl. postava tak vyzerá aj vyslovene nesympaticky. Zároveň nechápem, ktorému estétovi napadol ako super nápad skombinovať cellshade grafiku s veľmi divným tieňovaním 3D objektov a hlavne postáv, pôsobia tak potom fakt hnusne. Celkovo bohužiaľ utrpela najviac hlavná postava, čo u robí aj z časti nesympatickú.

Dabing aj hudobná zložka majú svoje highlighty (klavírne skladby, použitie Beethovenovej Mesačnej sonáty, vyburcované songy na začiatku a konci, dabing Ericy, Sullyho, Roberta Goodmana), ale aj svoje otravné faily (všetky typické elevator music témy v kancelárii FBI, u Terencea a podobne, dabing Rose).

Na hre jednoducho vidieť, že nemala priveľký budget, ale autori sa aj tak tvrdohlavo snažia hru brať veľkolepo. Rozpačitý dejový začiatokma uviedol do stavu, pri ktorom som sa sám seba pýtal, či to vôbec dohrám a na čo som si kupoval celú sériu. Následné zlepšenie cca od polovice, keď človek začne využívať Ericine schopnosti a čerpá nové informácie, ma donútili k tomu, že hneď po dohraní som inštaloval druhú epizódu. Škoda len tej technickej zložky, ktorá dosť kazí zážitok, ktorý by mohol človek mať pri kvalitnejšom prevedení. O to viac, keď samotný adventúrny postup bol veľmi logický a hráč nemusel tápať.