Na meče, sekery, palcáty, luky, lietajúce odseknuté končatiny, hrady a všemožné príšery ja počujem veľmi dobre už od veľmi mladých čias, keď som často pozerával filmy ako Barbar Conan alebo Willow. Severance: Blade Of Darkness je hrou, ktorú som rozohral asi najviackrát zo všetkých. Vyskúšal som všetky hrateľné postavy, ale najviac sa mi to vždy páčilo za barbara. V dobe vydania to bola jedna z najlepšie vypadajúcich hier a ešte roky po vydaní vypadala stále veľmi dobre.

Severance má neopakovateľnú atmosféru. Nepriateľov môžete porcovať a hra nešetrí krvou. Pobijú sa aj medzi sebou, pasce sú pre nich nebezpečné podobne ako pre hráča a hociktorý, dokonca aj ten najmenší zmrd môže pri troche nepozornosti hráčovi riadne zavariť. Menia sa prostredia, vystrieda sa pár druhov nepriateľov, bossov a obtiažnosť je dosť veľká. Vlastne je to ako také prvé Dark Souls.

Na Severance mám pekné spomienky, je to skvelá rúbačka a radím ju k vrcholom svojho žánru.