Pre mňa bolo L.A. Noire jedno veľkým sklamaním. Na túto hru som sa tešil ako malé decko na vianočné prázdniny a keďže som dlhšiu dobu mal dvoj-jadro, nemohol som si ju zahrať. Dostal som sa k nej až nedávno, keď som ju kúpil cez bazár na xbox360. Prvá časť hry bola fajn a udržala ma pri sebe. Bolo vidieť, že hra je rozkúskovaná najmä preto, lebo si ju prehadzovali štúdia medzi sebou ako horúci zemiak a pritom to mohol byť klenot!
L.A. Noire bolo pre mňa lákadlom najmä kvôli vyšetrovaniam prípadov (detektívnej časti hry), revolučným tváram a mimike. Tieto aspekty hry sa mi páčili a páčia aj doteraz. Žiaľ, som jeden z ľudí, čo milujú príbehy v hrách a preto som niektorým dejovým zvratom skutočne nechápal a bol som zmätený. Napríklad môžem spomenúť, konkrétny prípad z príbehu - cudzoložstvo - za ktoré ma vyhodili z práce. Kto to má do kelu vedieť, že to bolo kedysi (alebo aj ešte je, neviem) v US a konkrétne v tomto štáte v ktorom sa nachádzam trestné? Okrem toho som si nikde nevšimol, že by som niekoho pretiahol :-D , tú scénu odtiaľ asi vystrihli, keďže som svoju "bitch" len došiel navštíviť a pokojne sme mohli hrať len karty . Ďalšou pre mňa nepochopiteľnou akrobaciou v príbehu bol jeho koniec. To ako skutočne tento veľkolepý príbeh skonči tak úboho? To si nemohli tvorcovia vymyslieť niečo skutočne epickejšie a dať tam aspoň hudbu, ktorá v nás prebudí nejakú aspoň malú emóciu?
Na druhú stranu pri hre ma udržala najmä grafika a zaujímavé vyšetrovania prípadov, ktoré ma bavili a to skutočne. Áno mňa, ktorý neznáša takéto veci v hrách! Toto jediné hru zachránilo a vďaka tomu neľutujem, že som si ju zadovážil.