Turn around, walk away, blow town. That would have been the smart thing to do. I guess I wasn't that smart.
Max Payne bol pre akčné hry niečím ako Matrix pre svet akčného filmu. Revolúcia, inšpirácia pre niekoľko nasledovníkov, svieži vietor a kult.
Demo na Maxa som prešiel snáď 20x a stále som nemal dosť. Potom vyšla plná hra a ja som v dobe vydania nemal dostatočne silný PC a tak som mal bullet time celú hru. Neskôr som hru prešiel znova už na lepšom stroji a bez neustále spomaleného sekania.
There was no glory in this. I hadn't asked for this crap. Trouble had come to me, in big dark swarms. The good and the just, they were like gold dust in this city. I had no illusions. I was not one of them. I was no hero. Just me and the gun, and the crook. My options had decreased to a singular course.
Tá temná noirová atmosféra je nezabudnuteľná a spolu s ňou aj hlavný hrdina a jeho nasraný výraz. Zo začiatku hra ponúka aj celkom reálne počty nepriateľov a prestrelky s nimi sú veľmi chytľavé. Vo svojej dobe to bolo niečo neskutočne premakané aj vďaka spomaľovaniu času. Ku koncu to už s počtami nepriateľov hra tak trochu preháňa, čo mi pokazilo inak bezchybný dojem z celej hry.
Každopádne je Max Payne pojem, legenda a v neposlednom rade veľmi vydarená hra. Dvojku mám však ešte radšej, ale o tom niekedy nabudúce.
Max Payne bol pre akčné hry niečím ako Matrix pre svet akčného filmu. Revolúcia, inšpirácia pre niekoľko nasledovníkov, svieži vietor a kult.
Demo na Maxa som prešiel snáď 20x a stále som nemal dosť. Potom vyšla plná hra a ja som v dobe vydania nemal dostatočne silný PC a tak som mal bullet time celú hru. Neskôr som hru prešiel znova už na lepšom stroji a bez neustále spomaleného sekania.
There was no glory in this. I hadn't asked for this crap. Trouble had come to me, in big dark swarms. The good and the just, they were like gold dust in this city. I had no illusions. I was not one of them. I was no hero. Just me and the gun, and the crook. My options had decreased to a singular course.
Tá temná noirová atmosféra je nezabudnuteľná a spolu s ňou aj hlavný hrdina a jeho nasraný výraz. Zo začiatku hra ponúka aj celkom reálne počty nepriateľov a prestrelky s nimi sú veľmi chytľavé. Vo svojej dobe to bolo niečo neskutočne premakané aj vďaka spomaľovaniu času. Ku koncu to už s počtami nepriateľov hra tak trochu preháňa, čo mi pokazilo inak bezchybný dojem z celej hry.
Každopádne je Max Payne pojem, legenda a v neposlednom rade veľmi vydarená hra. Dvojku mám však ešte radšej, ale o tom niekedy nabudúce.
Lords of the Fallen
Pro: Parádna temná atmosféra, prestrelky sú veľmi chytľavé, bullet time, hlavný hrdina, na strieľačku fajn príbeh, hudba
Proti: ku koncu už príliš veľké počty nepriateľov ako zo Serious Sama, krátke