Najlepší diel z celej série AOE, klasika, bez akýchkoľvek patchov a datadiskov!
Na výber je 12 deštruktívnych spoločností, z ktorých mi sú najsympatickejší mezopotamskí sumeri. Hra ale ponúka iba 4 balíky architektonických štýlov stavieb, čiže teoreticky nemáte na výber 12 rôznych kultúr ale len 4. Každá ale má nejaké iné vlastnosti a zopár iných možností apgrejdov. Ak by som bol puntičkár, poviem, že najkrajší štýl stavieb prvých dvoch vekov (kamenná doba a "doba nástrojov") je ten egyptský (Sumeri, Asýrčania, Egypťania) a ďalších dvoch vekov (bronzová doba a železná doba) je grécky (Feničania, Minojci, Gréci), ale nie som.
V ponuke je multiplayer (nepamätám si či som ho niekedy hral tak o ňom nebudem písať), single mapky a päť "vojnových ťažení" (campaigns) obalených skutočným historickým pozadím z rôznych oblastí: Chetitská ríša - od príchodu Chetitov do Anatólie roku 2000 pred n. l. až po Bitku pri Kadeši; Babylonské obdobie - od Starobabylonskej ríše po zničenie Semiramidiných visutých záhrad; Staroveké Grécko - od mykénskych Atén po peloponézsku vojnu; Staroveký Egypt - od prehistorického obdobia po Bitku pri Megide; a obdobie Jamato, ktoré pre mňa nie je zaujímavé.
Viac ako ťaženia som ale hrával spomínané bežné single mapky. Nebol som deštruktívnym dobyvateľom ako všetci ostatní, bavilo ma kňazmi skonvertovať celé dediny, od fariem po obranné veže, tak že onedlho bola polka mapy v mojich farbách. Okrem troch-štyroch kňazov stačí zopár katafraktov (cataphract) a ťažko odených lukostrelcov na koni (heavy horse archer) plus nejaké tie apgrejdy v skladisku, obchode a vládnom centre, a vojna je vyhratá. Aspoň v prípade, že vám zatiaľ niekto iný nezničí dediny.
Pri záverečných minútach máp v oblasti neostal jediný strom, ker, ani kameň. Ľudia boli skazonosní už v neolite. Čo som si ale uvedomil až po x hodinách hrania je, že na mnou obsadených ostrovoch a územiach vidno pobehovať stáda gazel a pásť sa slony vždy aj pri konci hry. U mňa prežijú aj levy a krokodíly, ak neútočia. Až po tomto zistení som si uvedomil túto moju zvláštnosť, ale tie zvieratá tam proste beriem ako neoddeliteľnú súčasť krajiny, mňa proste ani nenapadlo po nich hádzať oštepy. Naopak, potreboval som si raz za čas do četu zadať kód "gaia", obrátiť kartu, udupať ľudí slonmi a roztrhať ich levmi. Je sranda vyskúšať to vo vlastne vytvorenej mapke, uspôsobiť si to tomu. Problém tohto kódu je ten, že sa potom už nedá prepnúť späť na ovládanie ľudí.
Hudba fajn, škoda, že pri načítavaní nového tracku vždy hra na dobré 3 sekundy sekne, ale nevadí. Celkovo mi hra už nedokázala navodiť ten magický pocit aký som z nej mal pred 15 rokmi.
Na výber je 12 deštruktívnych spoločností, z ktorých mi sú najsympatickejší mezopotamskí sumeri. Hra ale ponúka iba 4 balíky architektonických štýlov stavieb, čiže teoreticky nemáte na výber 12 rôznych kultúr ale len 4. Každá ale má nejaké iné vlastnosti a zopár iných možností apgrejdov. Ak by som bol puntičkár, poviem, že najkrajší štýl stavieb prvých dvoch vekov (kamenná doba a "doba nástrojov") je ten egyptský (Sumeri, Asýrčania, Egypťania) a ďalších dvoch vekov (bronzová doba a železná doba) je grécky (Feničania, Minojci, Gréci), ale nie som.
V ponuke je multiplayer (nepamätám si či som ho niekedy hral tak o ňom nebudem písať), single mapky a päť "vojnových ťažení" (campaigns) obalených skutočným historickým pozadím z rôznych oblastí: Chetitská ríša - od príchodu Chetitov do Anatólie roku 2000 pred n. l. až po Bitku pri Kadeši; Babylonské obdobie - od Starobabylonskej ríše po zničenie Semiramidiných visutých záhrad; Staroveké Grécko - od mykénskych Atén po peloponézsku vojnu; Staroveký Egypt - od prehistorického obdobia po Bitku pri Megide; a obdobie Jamato, ktoré pre mňa nie je zaujímavé.
Viac ako ťaženia som ale hrával spomínané bežné single mapky. Nebol som deštruktívnym dobyvateľom ako všetci ostatní, bavilo ma kňazmi skonvertovať celé dediny, od fariem po obranné veže, tak že onedlho bola polka mapy v mojich farbách. Okrem troch-štyroch kňazov stačí zopár katafraktov (cataphract) a ťažko odených lukostrelcov na koni (heavy horse archer) plus nejaké tie apgrejdy v skladisku, obchode a vládnom centre, a vojna je vyhratá. Aspoň v prípade, že vám zatiaľ niekto iný nezničí dediny.
Pri záverečných minútach máp v oblasti neostal jediný strom, ker, ani kameň. Ľudia boli skazonosní už v neolite. Čo som si ale uvedomil až po x hodinách hrania je, že na mnou obsadených ostrovoch a územiach vidno pobehovať stáda gazel a pásť sa slony vždy aj pri konci hry. U mňa prežijú aj levy a krokodíly, ak neútočia. Až po tomto zistení som si uvedomil túto moju zvláštnosť, ale tie zvieratá tam proste beriem ako neoddeliteľnú súčasť krajiny, mňa proste ani nenapadlo po nich hádzať oštepy. Naopak, potreboval som si raz za čas do četu zadať kód "gaia", obrátiť kartu, udupať ľudí slonmi a roztrhať ich levmi. Je sranda vyskúšať to vo vlastne vytvorenej mapke, uspôsobiť si to tomu. Problém tohto kódu je ten, že sa potom už nedá prepnúť späť na ovládanie ľudí.
Hudba fajn, škoda, že pri načítavaní nového tracku vždy hra na dobré 3 sekundy sekne, ale nevadí. Celkovo mi hra už nedokázala navodiť ten magický pocit aký som z nej mal pred 15 rokmi.
Spirit of the North
Proti: kým pešiak prebrodí riečku uplynie dobrých 17 herných rokov (hádajte koľko to trvá katapultu)