Máme tu teda skupinku teenagerov, ktorí sa vyberú na mejdan na ostrov. Zloženie je klasické - hlavná nebojácna hrdinka s bolestivou minulosťou - check, jej neohrozený nevlastný brat, ktorý si nejaký čas odsedel za ublíženie na zdraví - check, vtipálek na houbičkách - check, také úplne normálne a nestranné dievča - check a mrcha, ktorá nemá rada hlavnú hrdinku a má tiež bolestivú minulosť a nie je až taká mrcha - check. Postavy sú teda viacmenej klasickým zložením viacerých filmových hororov. Na ostrove s tajúplnou minulosťou vyvolajú nechcene nadprirodzenú silu a najdivnejšia noc v ich životoch sa môže začať.
Oxenfree vo mne zanechalo kopec zmiešaných pocitov a takto neistý som si pri hodnotení už dávno nebol.
Tak teda najskôr tie kladné pocity. V prvom rade musím pochváliť dabing. Ten sa tu podaril ako v máloktorej hre. Postavy znejú živo a celkovo by som ho radil k tým najvydarenejším, čo som v hrách počul. Ďalej ma prekvapilo, ako kvalitne boli napísané rozhovory, ktoré sú pre partiu mladých ľudí uveriteľné. Často rozhovorom nechýba humor, nadhľad, ale aj tie vážnejšie repliky znejú všetky dobre a nemusel som si nikdy zakrývať uši od trápneho pocitu. Zaujal aj ostrov a maľovaný grafický štýl, preskúmavanie ostrova je v prvej polovici hry zaujímavé a dostatočne ma to ťahalo ďalej. Pochválil by som aj hudbu, ktorá patrí k tým vydarenejším.
Čo sa mi nepáčilo? V druhej polovici hry už je tých nových lokácií menej. Veľa pomalého chodenia po obrazovkách začína byť otravné a príliš časté používanie ladenie rádia je otravné ešte viac. Príbeh sa posúva tiež dosť divným smerom a nemal som z neho najlepší pocit. Mrzelo ma, že ten scenár, v ktorom sú tak kvalitne napísané postavy obsahuje tak divný príbeh, ktorý mi úplne nesadol. Nevravím, že nemá svoje silné emotívne momenty, ale ako celok ma skôr sklamal. Vadili mi aj niekedy príliš rýchlo miznúce možnosti odpovede hlavnej postavy.
Po dohraní mám teda dosť rozporuplné pocity. Tí, čo majú radi dobre napísané rozhovory si určite prídu na svoje. Otázny je ten mysteriózny príbeh a niektoré herné mechaniky. Mne to tak nejak úplne nesadlo.
Dohranie mi trvalo 4 hodiny.
Oxenfree vo mne zanechalo kopec zmiešaných pocitov a takto neistý som si pri hodnotení už dávno nebol.
Tak teda najskôr tie kladné pocity. V prvom rade musím pochváliť dabing. Ten sa tu podaril ako v máloktorej hre. Postavy znejú živo a celkovo by som ho radil k tým najvydarenejším, čo som v hrách počul. Ďalej ma prekvapilo, ako kvalitne boli napísané rozhovory, ktoré sú pre partiu mladých ľudí uveriteľné. Často rozhovorom nechýba humor, nadhľad, ale aj tie vážnejšie repliky znejú všetky dobre a nemusel som si nikdy zakrývať uši od trápneho pocitu. Zaujal aj ostrov a maľovaný grafický štýl, preskúmavanie ostrova je v prvej polovici hry zaujímavé a dostatočne ma to ťahalo ďalej. Pochválil by som aj hudbu, ktorá patrí k tým vydarenejším.
Čo sa mi nepáčilo? V druhej polovici hry už je tých nových lokácií menej. Veľa pomalého chodenia po obrazovkách začína byť otravné a príliš časté používanie ladenie rádia je otravné ešte viac. Príbeh sa posúva tiež dosť divným smerom a nemal som z neho najlepší pocit. Mrzelo ma, že ten scenár, v ktorom sú tak kvalitne napísané postavy obsahuje tak divný príbeh, ktorý mi úplne nesadol. Nevravím, že nemá svoje silné emotívne momenty, ale ako celok ma skôr sklamal. Vadili mi aj niekedy príliš rýchlo miznúce možnosti odpovede hlavnej postavy.
Po dohraní mám teda dosť rozporuplné pocity. Tí, čo majú radi dobre napísané rozhovory si určite prídu na svoje. Otázny je ten mysteriózny príbeh a niektoré herné mechaniky. Mne to tak nejak úplne nesadlo.
Dohranie mi trvalo 4 hodiny.
Lords of the Fallen
Pro: Dabing je skvelý, postavy sú napísané uveriteľne a kvalitne, humor, grafický štýl a hudba
Proti: Časté pomalé chodenie je pri preskúmavaní už videných lokácií otravné, ladenie rádia je otravné ešte viac, príbeh mi tak úplne nesadol. niekedy príliš rýchlo miznúce možnosti odpovedí hlavnej postavy