Tému má Murdered: Soul Suspect skvelú a jedinečnú. Vyšetrovanie vlastnej vraždy ako duch v zmenenom svete, kde platia tak trochu iné zákonitosti bolo veľmi lákavé. Hlavný hrdina je sympaťák a tak to celé vypadalo na fajn temnú detektívku.
Škoda, že je to celé tak jalové. Ako duch som mohol prechádzať cez steny a predmety, prečo som však nemohol prejsť cez takú stenu akú som chcel ja a nie vývojári, je mi záhadou. Čiže zo zaujímavej mechaniky sa stáva veľmi obmedzená vlastnosť, ktorá nevypadá dobre.
Mesto je preplnené ľuďmi, ktorí si tam vegetia na lavičkách, prechádzajú sa v noci po takých temných zákutiach, kam by som sa nepozrel ani cez deň. Bolo by to všetko ok, keby to nebolo mesto v ktorom sa stali brutálne vraždy, všetci o tom vedia a tak nejak to berú športovo.
Vyšetrovanie nie je veľmi zaujímavé a ani veľmi zložité, len som v miestnostiach skúmal všetky predmety čo tam boli a párkrát klikol na obrázky a bolo hotovo. Takto sa to opakovalo od začiatku hry až po jej koniec. Očakával som trošku zaujímavejšie nápady.
Čo by to však bolo za hru, ak by tam nebol vôbec žiadny protivník. Tak sa pridali úplne nezmyselní démoni. Keby boli aspoň nejak zaujímaví, ale sú počas celej hry takí istí a mení sa len ich počet. Úplne zbytočná a otravná vec, ktorá len naťahuje inak krátku hernú dobu.
Dosť vtipné mi prišli aj úrovne s dievčaťom, kde malo prejsť cez policajnú stanicu nepozorovane. Bolo tam asi 50 policajtov a ona si kľučkuje medzi nimi na 2 metre po strede obrovskej miestnosti.
Vlastne som celú hru poriadne nič nerobil, len som zbieral asi tak milión zberateľských predmetov, likvidoval otravných démonov a riešil generické hádanky.
Pripomenulo mi to Thiefa (2014). Je to divne navrhnuté, vyplnené zbytočnosťami, svet je nezaujímavý a celé je to tak nejak priemerné. Jedna z tých hier, ktoré nevyužili svoj potenciál a po dohraní som už bol rád, že je koniec.
Škoda, že je to celé tak jalové. Ako duch som mohol prechádzať cez steny a predmety, prečo som však nemohol prejsť cez takú stenu akú som chcel ja a nie vývojári, je mi záhadou. Čiže zo zaujímavej mechaniky sa stáva veľmi obmedzená vlastnosť, ktorá nevypadá dobre.
Mesto je preplnené ľuďmi, ktorí si tam vegetia na lavičkách, prechádzajú sa v noci po takých temných zákutiach, kam by som sa nepozrel ani cez deň. Bolo by to všetko ok, keby to nebolo mesto v ktorom sa stali brutálne vraždy, všetci o tom vedia a tak nejak to berú športovo.
Vyšetrovanie nie je veľmi zaujímavé a ani veľmi zložité, len som v miestnostiach skúmal všetky predmety čo tam boli a párkrát klikol na obrázky a bolo hotovo. Takto sa to opakovalo od začiatku hry až po jej koniec. Očakával som trošku zaujímavejšie nápady.
Čo by to však bolo za hru, ak by tam nebol vôbec žiadny protivník. Tak sa pridali úplne nezmyselní démoni. Keby boli aspoň nejak zaujímaví, ale sú počas celej hry takí istí a mení sa len ich počet. Úplne zbytočná a otravná vec, ktorá len naťahuje inak krátku hernú dobu.
Dosť vtipné mi prišli aj úrovne s dievčaťom, kde malo prejsť cez policajnú stanicu nepozorovane. Bolo tam asi 50 policajtov a ona si kľučkuje medzi nimi na 2 metre po strede obrovskej miestnosti.
Vlastne som celú hru poriadne nič nerobil, len som zbieral asi tak milión zberateľských predmetov, likvidoval otravných démonov a riešil generické hádanky.
Pripomenulo mi to Thiefa (2014). Je to divne navrhnuté, vyplnené zbytočnosťami, svet je nezaujímavý a celé je to tak nejak priemerné. Jedna z tých hier, ktoré nevyužili svoj potenciál a po dohraní som už bol rád, že je koniec.
Lords of the Fallen
Pro: Sympatický hlavný hrdina, originálna a zaujímavá téma, občas atmosféra
Proti: Nevyužitý potenciál, spracovanie, nudný svet, démoni, generické riešenie prípadov