V Dragons Dogma vidím niečo čo mi náladou pripomína staré dungeony. Mnohým sa to môže zdať zvláštne a nepochopiteľné, ale podľa mňa to tam je. Od toho ako je vystavaný svet, cez vlastnú družinu až po súbojový systém – ten však len veľmi vzdialeným spôsobom.

Pretože som sa rozpísal trochu viac než som chcel, bude väčšina textu v spoiler tagu s odhaleným záverom. Ale zoberme to pekne po poriadku:

Svet

Na prvý pohľad sa môže zdať herný svet rozsiahli a obrovský. Nie je to tak celkom pravda. Po chvíľke chodenia – tam a späť – si veľmi rýchlo zvyknete na jeho jednotlivé časti a zákutia. Nájdete si svoje skratky a pochopíte, že je dobré umiestniť na správnych miestach „prenosné rýchlocestovacie body“ tzv. portcrystals Ak teda nemáte v láske behanie po vlastných. Nemáte ani koňa a vaša hrdinská výdrž dokáže klesať veľmi rýchlo, takže ani šprint vám príliš nepomôže. Cestovanie je jedna z vecí, ktorá vám buď nevadí alebo sa s ňou zmierite, inak možno začnete pomaly hru nenávidieť.

Druhým výrazným faktorom je vnútorná stavba sveta, ktorá je v prípade tejto hry len načrtnutá. Hra sa často ani nesnaží vám veci osvetliť. Kde – tu nájdete veľmi stručný výňatok z denníka, či nejaký ten nápis, ktorý vaši pawni okomentujú. Budujete si predstavu o svete a jeho fungovaní z rozhovorov a krátkych zmienok NPC postáv. Rozbúrané hradné múry, poničené pevnosti poukazujú na blížiacu sa skazu sveta. To všetko umocňuje pocit, že sa nachádzate pred nevyhnutným koncom. Nečakajte teda detailné prekresľovanie sveta, ale skôr náznaky toho čo sa v ňom deje. Nehovoriac o veľmi atmosférických kobkách a podzemiach. Z čoho vyčnieva najmä rozsiahli (pôvodne datadiskový) dungeon na Bitterblack Isle.

Príbeh

Nevyhnutne sa blížiaca záhuba. Jeden by povedal, že súvisí s klasickou premisou vyvoleného, ktorý tento kolobeh skazy môže zastaviť. Áno, taký je váš hrdina – Arisen. Bol dostatočne statočný (alebo hlúpy?) aby si dovolil zaútočiť na draka špáradlom. Ten mu pozornosť opätoval nie smrťou, ale vyrvaním srdce z hrude a jeho konzumovaním. Nie navždy, ak si náš hrdina trúfa, môže si prísť po svoje srdce... Táto hlavná línia sa potom rozvíja veľmi pomaly, avšak tak ako stavba sveta, i príbeh je podávaný značne nejednoznačne. Postupným odhaľovaním toho, čo to znamená byť Arisen a aké to má dôsledky sa hráč dozvedá nielen o hernom svete, ale i niečo o svojom pawnovi. Podaním rozhovorov, ktoré sú jednostranné, prijímaním úloh, tým všetkým evokuje rovnako cRPG z klasického obdobia.

Družina a súbojový systém

Hráč priamo kontroluje len jednu postavu – a to svoju vlastnú, ktorú si môže plne prispôsobiť základným potrebám. Na tvorbu postavy má vplyv jej výška i váha. Menšie postavy sa dostanú do iných priestorov ako postavy väčšie. Ťažie postavy dokážu pekne zavariť lietajúcim potvorám. Zaveste sto kilo čistej váhy na krk grifa a bude mať problémy uletieť :-). Rovnako ako svoju postavu si hráč vytvára i svojho vlastného pawna. Je na ňom ako si ho stvorí... Funkcia a existencia pawnov je však veľmi pekne spojená so samotným herným svetom. Ďalších dvoch členov družiny si hráč môže „požičať“ od ostatných hráčov. Váš pawn sa totiž učí. Môže cestovať medzi dimenziami (alternatívnymi realitami?), kde pomáha iným Arisenom. Poznáva svet, svojimi poznámkami vám potom môže radiť v miestach, kde hráč ešte nebol. A samozrejme, čím lepšia znalosť príšer, tým lepšie bojuje.

Súboje prebiehajú v reálnom čase a sú naozaj klenotom Dragons Dogma. Rýchle, monumentálne, kedy má hráč pocit, že sa naozaj nachádza uprostred súboja. Prebieha to asi tak, ako si človek predstavuje, že by súboje v reálnom čase mohli prebiehať. I v tých starých dungeonoch, kde postavy stoja na mieste a vy len klikáte. Toto je doslovné prenesenie týchto súbojov do kvázi reálnych rozmerov. Družina sa snaží nepriateľov dostať, kričia na seba, podporujú sa a bojujú ako jeden. Väčšinu času.

Pod kapotou sa skrýva čosi čomu sa hovorí „Inclinations“. Každý pawn sa učí a sleduje svojho Arisena. Podľa neho sa mení i jeho správanie sa v boji. Je ich 9, niektoré sú viac užitočné a niektoré menej. Ak sú správne nastavené – povolanie pawna, korešpondujúce s jeho schopnosťami a „inclinations“ – pawni sa správajú veľmi prirodzene. Pomáhajú v boji, neumierajú často a robia presne to čo potrebujete. Lenže...

Mušky

Hra sa príliš nenamáha s detailným vysvetľovaním všetkých svojich systémov. Má základnú nápovedu, ktorá vám niečo povie, ale nikdy nejde príliš do hĺbky. Hráč je tak sám nútený si tieto veci zisťovať najmä cez systém pokus – omyl. A to sa netýka len spomínaných „inclinations“, ale i väčšiny ďalších činností ako je „crafting“. Je to tam, však si hráč nejako poradí. Inak sa dá hre máločo vytknúť. Možno viac zaujímavejších questov. Hlavná dejová linka je dobrá, rovnako je zaujímavý Bitterblack Isle, nájde sa tu i niekoľko náplňou zaujímavých a nápaditých úloh vedľajších, ale veľkú časť tvoria nástenkové questy, ktoré zas tak zaujímavé nie sú. Napokon ako som napísal pri odseku o svete – ak patríte medzi hráčov, ktorým vadí behanie tam a späť po rozsiahlom svete... pripočítajte si to k negatívam a rozhodujte sa na základe toho. V dračej dogme sa totiž nabeháte. :-) Nič čo by nedokázalo vyliečiť správne umiestnenie portcrystalov, ale...

Na záver

Mám rád túto hru pre jej atmosféru, pre jej reminiscenciu na staré dungeony, pre jej súbojový systém, tvorbu postáv, dizajn príšer akoby vytiahnutých z Monster Manualu Dungeons&Dragons a pre nečakané situácie, ktoré v nej človek môže zažiť. Nie je to spasenie sveta, nie je to dokonalá hra, ale rozhodne je zábavnejšia, menej ubíjajúca, než niektoré nemenované výtvory od Bioware s drakom v názve. Napríklad. :-)