Priznám sa na rovinu, pôvodného Second Encountera som kedysi dávno rozohral, ale akosi ma nechytil a teda som ho ani nedokončil. Vlani som si však zakúpil celú „serióznu“ kolekciu a keďže s rokmi sa menia aj hráčske preferencie, pustil som sa do remakeu prvého dielu. Ten ma síce tiež nebavil až tak silno ako som čakal, ale dotiahol som ho do zdárneho konca. A keď sa už niečo začne, patrí sa to aj dokončiť, preto nadišiel čas na HD remake druhého dielu prvej časti (alebo druhej časti prvého dielu, ak chcete).

Neviem čím to je, ale Second Encounter ma už od začiatku bavil viac než jeho predchodca. Možno to bude tým, že jednotku som hral na jednoduchšej obtiažnosti a tým pádom prestrelkám chýbali tie príslovečné „gule“. Ale skôr to bude prostredím. Tam kde sa minulý diel odohrával iba na území starovekého Egypta, tentokrát sa pozrieme najskôr do Južnej Ameriky, neskôr do Perzie a nakoniec do stredovekej Európy. Jeden by povedal, že sa okrem textúr nič nezmenilo, ale nie je tomu tak. Každé prostredie má svoju špecifickú atmosféru.

Čo sa týka nepriateľov, až na pár výnimiek sa nič nemení a stále nabiehajú po desiatkách, prípadne stovkách. Akurát pribudlo zopár nových, z ktorých musím vypichnúť hlavne „Tekvičákov“, ktorí mi robili problémy už v malých počtoch a najradšej vyliezali v uzavretých priestoroch tam, kde by som to najmenej čakal. A potom nesmiem zabudnúť na Fiendian Reptiloid Demona, ktorý mi strpčoval život pravidelne počas celej hry.
Inak je všetko pri starom, teda najčastejšie som sa bavil zabíjaním „kostlivcov“ a bezhlavých kamikaze nájazdníkov, ktorí najradšej nabiehajú v počtoch väčších než je zdrávo.

Zo zbrojného arzenálu sa vrátili všetky kúsky z minula a pribudli aj nejaké nové.
V prvom dieli ma sklamalo, že k obľúbenému rotačníku som sa dostal v celkom pokročilej fáze hry a tak ma príjemne prekvapilo, že tentokrát som ho mohol používať takmer už od začiatku. Mojim obľúbeným kombom sa tak stali rotačník a dvojhlavňová brokovnica, ktoré som pravidelne striedal po celú dobu hry a boli dobrým presvedčovacím nástrojom pre väčšinu znepriateleného osadenstva. Samozrejme, na odolnejších nepriateľov a bossákov som uplatnil raketomet a SBC Kanón (hoci vyzerá na prvý pohľad neškodne, aj odolnejší nepritelia padajú po prvom zásahu, ideálne keď stoja v rade).
Z nových zbraní som najviac ocenil ostreľovačku, vďaka ktorej sa stalo lovenie tých zaparchantených Harpií odpočinkovou záležitosťou. A samozrejme plameňomet, s ktorým sa mi nepriateľov neraz podarilo poriadne „napáliť“.
Okrem toho dostal Sam do výbavy aj klasickú doomovskú motorovú pílu a Serious Bombs, čo je v podstate ekvivalent BFG z Doomu.

Z grafického hľadiska nemám hre čo vytknúť. Prostredie je celkom detailné, lesklé povrchy sa pekne blištia, modely zbraní sú pekne vymodelované, rovnako aj nepriatelia.
A takisto sú na tom aj zvuky, hlavne zbraní, ktoré je radosť počúvať.

Serious Sam je všetko len nie seriózny, veď čo iné by ste čakali od hry, kde sa hlavný antagonista volá Mental. Takmer každú udalosť musí Sam náležite okomentovať, prípadne dodať nejakú (ako sa na správneho akčného hrdinu patrí) suchú hlášku. Zrejme bude nejakým vzdialeným príbuzným slávneho Dukea Nukema, prípadne Johna Bladea zo SiN. A do toho ma ešte vtipnými reportmi o situácii bombardovala umelá inteligencia NETRICSA, takže o zábavu bolo postarané.

Serious Sam: The Second Encounter je zábavná, miestami poriadne hektická FPS, vhodná na chvíľkové odreagovanie po ťažkom dni v práci/škole, ale pokojne sa pri nej dá zabiť aj celé poobedie. A navyše som si vďaka HD remakeu mohol doplniť ďalší FPS rest v uhladenej aktualizovanej podobe. Odporúča desať z deviatich mentálov.