Carpenterov film patrí k tomu najlepšiemu, čo som z hororov videl. Parádne ručné nechutné triky, nezabudnuteľný úvod so psom, Morriconeho geniálna hudba a prvotriedna atmosféra. Púšťam si to pravidelne takmer každý druhý rok.

Keď vyšla hra, ktorá pokračovala tam, kde filmová legenda skončila, hneď som po nej nažhavený skočil. Atmosféra strachu fungovala hlavne v prvej polke hry viac než dobre, podozrievavosť ostatných ľudí a ich psychika dávala hre nový rozmer, v dobe vydania vypadala hra graficky pekne, chladné tmavé prostredie bolo ideálne a nepriatelia podobne nechutní ako vo filme. Za vydarený prvok považujem aj prepínanie pohľadov.

Je škoda, že v druhej polke hry už je tých prekvapení menej, boje s vojakmi nemajú takú šťavu a aj tuhá atmosféra trochu povolí. Každopádne to na mňa fungovalo a podobne ako patrí Carpenterov The Thing k najlepším filmovým hororom, tak hra patrí k tým najlepším herným.