Tento komentár sa mi píše dosť ťažko...hlavným problémom je, že nie je veľmi o čom písať :D Druhý z datadiskov ku WC 2 ma síce potešil dvoma desiatkami nových misií, ale pripadalo mi, že ich obtiažnosť oproti SO1 bola znížená až príliš. Rozdiel je podľa môjho názoru ešte väčší než rozdiel medzi datadiskami ku Wing Commander. Ale príbeh ako taký stál za to a cítil som veľké uspokojenie, keď som Jazza nakoniec definitívne porazil.

Celý datadisk som dohral približne za 7-8 hodín čistého času a až na nejaké 2-3 misie som nezaznamenal žiadny vážnejší problém, kvôli ktorému by som ich nedokončil. Zrejme za to môže tvrdý tréning na predošlých WC tituloch :D Nový stíhač Morningstar má svoje čaro a hlavne nukleárna strela Mace, aj keď jej efektívne použitie vyžaduje trochu cviku a zopár reštartovaných misií, aby si to človek dostatočne natrénoval. Zlý odhad vzdialenosti dokáže nepríjemne zabolieť. V lepšom prípade vám odídu len štíty, ktoré sa však časom dobijú, v horšom prípade to schytá aj pancier + nejaké podsystémy a v tom najhoršom prípade sa premeníte na hromadu vesmírneho šrotu :D Návrat starého známeho pilota-kolegu Todda "Maniaca" Marshalla na moje prekvapenie nebol až taký údesný, ako som sa spočiatku obával. V kokpite je to síce stále blázon, ktorý naplno ignoruje vaše príkazy bez ohľadu na poškodenie vlastného stroja, ale o to viac je schopný v súbojoch jeden na jedného. Najviac ma však pobavil jeho výzor, ale ťažko sa to popisuje - to proste treba vidieť :D

Pravdu povediac, Special Operations 2 pre mňa predstavovala iba krátku momentku na odreagovanie pred samotným vyvrcholením kilrathijskej vojny v treťom dieli, na ktorý som sa od začiatku tešil ako malé decko. Vytriezvenie však prišlo príliš rýchlo...ale o tom bude ďalší komentár.