Zaujímavé, že k prvému dielu Assassin's Creed som sa dostal až po dohraní AC II, III a IV. Ale to mi neprekážolo, keďže žiadnu hernú sériu som nehral od prvej časti.
Príbeh mal zujímavý koncept, ale len na začiatku a na konci hry. Ostantné sekvencie boli vlastne o tom istom - prísť do mesta, splniť dookola tie isté misie a nakoniec zabiť templára. Aj keď sa to zdalo byť rovnaké, vždy sa stupňovala obtiažnosť a pre mňa to bola vždy nová výzva. Pri niektorých misiách, hlavne keď som musel zabiť niekoľko nepriateľov, tak mi vždy liezli na nervy otravné stráže, ktoré stáli snáď na každom rohu a hneď ma odhalili a celá misia sa zrušila. Páčilo sa mi, že vždy po zabití templára Altaïr dostával nové vybavenie a mohol sa naučiť niečo nové, čo mu pomáhalo v súbojoch. Súbojový systém bol náročný na reflexy, keďže ste každý nepriateľov útok museli v správnom momente zastaviť a na to zaútočiť s Altaïrom. Behanie po strechách som moc nepreferoval, keďže aj tam boli stráže, takže som 3/4 hry behal po zemi. Celý príbeh som splnil na 100%, len vedľajšie aktivity ako zabíjanie templárskych stráži a zbieranie vlajok som nesplnil, lebo ich bolo veľa. Záver hry bol fantastický, hlavne keď Altaïr zistil že Al Mualim je templár a následne s ním bol finálny bossfight. Zakončenie bolo trochu čudné, ale zato som sa aj zasmial. Keby nebolo toho výborného začiatka a konca hry, asi by som dal hre iba 80%.
Páčilo sa mi, že každá vražda templára sa odohrávala v inom meste (Damascus, Acre, Jeruzalem) a dokonca aj v inej časti mesta (bohatá, stredná a chudobná časť). Masyaf, pevnosť assassinov mi prišla prázdna, keďže sa v nej nič nedalo robiť okrem trénovania súbojov. Královstvo bolo veľké a boli v ňom akurát viewpointy a po navštívený všetkých miest sa mi otvorila možnosť rýchleho cestovania, takže sa moc nevyužilo. V závere hry bola sprístupnená ďalšia lokácia - Arsuf, ktorý slúžil len k zabitiu ďalšieho templára.
Grafika bola pekná na to v ktorom roku hra višla. Sondtrack bol taktiež pekný, ale niekedy prestal hrať a bolo úplné ticho a bolo počuť iba hluk občanov. Jediné čo mi prišlo nudné, boli konverzácie, hlavne pri záchrane občanov sa opakovalo to isté.
Bugov bolo viac ako napr. niektorý občania mali len tri prsty ako Yoda zo Star Wars, niektorým zase prechádzali nohy cez šaty a rúcha, alebo pri konverzácii sa niektorým neotvárali ústa.
Aj Desmondov príbeh bol zaujímavý, len stále to bolo o tom istom ako po každej sekvencii musel ísť spať, ale vždy to bolo okorenené nejakou interakciou, alebo konverzáciou. A aj v prítomnosti bol záver taký čudný.
Celkovo sa mi AC aj cez jeho repetetívnosť páčil a je to pekný úvod do celej Assassin's Creed série.
Príbeh mal zujímavý koncept, ale len na začiatku a na konci hry. Ostantné sekvencie boli vlastne o tom istom - prísť do mesta, splniť dookola tie isté misie a nakoniec zabiť templára. Aj keď sa to zdalo byť rovnaké, vždy sa stupňovala obtiažnosť a pre mňa to bola vždy nová výzva. Pri niektorých misiách, hlavne keď som musel zabiť niekoľko nepriateľov, tak mi vždy liezli na nervy otravné stráže, ktoré stáli snáď na každom rohu a hneď ma odhalili a celá misia sa zrušila. Páčilo sa mi, že vždy po zabití templára Altaïr dostával nové vybavenie a mohol sa naučiť niečo nové, čo mu pomáhalo v súbojoch. Súbojový systém bol náročný na reflexy, keďže ste každý nepriateľov útok museli v správnom momente zastaviť a na to zaútočiť s Altaïrom. Behanie po strechách som moc nepreferoval, keďže aj tam boli stráže, takže som 3/4 hry behal po zemi. Celý príbeh som splnil na 100%, len vedľajšie aktivity ako zabíjanie templárskych stráži a zbieranie vlajok som nesplnil, lebo ich bolo veľa. Záver hry bol fantastický, hlavne keď Altaïr zistil že Al Mualim je templár a následne s ním bol finálny bossfight. Zakončenie bolo trochu čudné, ale zato som sa aj zasmial. Keby nebolo toho výborného začiatka a konca hry, asi by som dal hre iba 80%.
Páčilo sa mi, že každá vražda templára sa odohrávala v inom meste (Damascus, Acre, Jeruzalem) a dokonca aj v inej časti mesta (bohatá, stredná a chudobná časť). Masyaf, pevnosť assassinov mi prišla prázdna, keďže sa v nej nič nedalo robiť okrem trénovania súbojov. Královstvo bolo veľké a boli v ňom akurát viewpointy a po navštívený všetkých miest sa mi otvorila možnosť rýchleho cestovania, takže sa moc nevyužilo. V závere hry bola sprístupnená ďalšia lokácia - Arsuf, ktorý slúžil len k zabitiu ďalšieho templára.
Grafika bola pekná na to v ktorom roku hra višla. Sondtrack bol taktiež pekný, ale niekedy prestal hrať a bolo úplné ticho a bolo počuť iba hluk občanov. Jediné čo mi prišlo nudné, boli konverzácie, hlavne pri záchrane občanov sa opakovalo to isté.
Bugov bolo viac ako napr. niektorý občania mali len tri prsty ako Yoda zo Star Wars, niektorým zase prechádzali nohy cez šaty a rúcha, alebo pri konverzácii sa niektorým neotvárali ústa.
Aj Desmondov príbeh bol zaujímavý, len stále to bolo o tom istom ako po každej sekvencii musel ísť spať, ale vždy to bolo okorenené nejakou interakciou, alebo konverzáciou. A aj v prítomnosti bol záver taký čudný.
Celkovo sa mi AC aj cez jeho repetetívnosť páčil a je to pekný úvod do celej Assassin's Creed série.
Pro: Altaïr, Al Mualim, vedľajšie postavy, príbeh, lokácie, prítomnosť, súbojový systém, ....
Proti: Niektoré konverzácie, bugy, repetetívnosť misií