Premýšľali ste niekedy o tom, ako by vyzeral svet po globálnej jadrovej vojne? Dnes sa takýto svet už veľa filmových režisérov ale aj spisovateľov snažilo znázorniť čo najvierohodnejšie. Niektorým sa to podarilo takmer dokonale ale iným to moc nevyšlo. V roku 1997, teda v dobe, kedy už na túto tému existovalo už množstvo diel, sa o to pokúsilo vývojárske štúdio Interplay. To sa takýmto svetom inšpirovalo už vo svojej hre Wasteland (1988). Hra Fallout nebola pred svojim vydaním najočakávanejšou hrou, dokonca to nemal byť pôvodne ani áčkový titul. Ale keď nakoniec hra vyšla, tak prekvapila všetkých a čas ukázal, že sa stala jednou z najdôležitejších PC hier v histórií.

Ja som sa však k Falloutu dostal až nedávno. Teda 20 rokov po vydaní. Už dlhší čas som ho vlastnil na Score DVD, tak som sa rozhodol ho konečne skúsiť. Už počas úvodného tvorenia vlastného charakteru ma uchvátila obrovská možnosť roleplaya. Prekvapilo ma veľa možností tvorby postavy, alebo rozhodovania, či budem používať strelné zbrane alebo boj nablízko. Aj možnosť, či budem hrať za hlupáka alebo inteligenta, bola jedna z vecí, ktorými ma Fallout prekvapil aj v dnešnej dobe.

Ďalšia vec, v ktorej Fallout podľa mňa rozhodne exceluje, je atmosféra zničeného sveta. Tá naozaj pôsobí dojmom že sa prechádzam po krajine, ktorá bola vybombardovaná atómovými zbraňami. V mestách je cítiť, že civilizácia naozaj upadla, ale zároveň je pekne vykreslené, ako sa ju ľudia snažia zase pozdvihnúť. V pustine ale sídlia len nájazdníci, vrahovia a všelijaké gangy, ktoré rabujú a unášajú ľudí. Toto všetko sú podľa mňa veci, ktoré dodávajú Falloutu na vierohodnosti a vhodne dokresľujú atmosféru.

Grafické spracovanie považujem za skvelé. Táto hra je proste ďalším dôkazom toho, že izometrická 2D grafika pravdepodobne nikdy nezostarne.

Dialógy sú zväčša prepracované, ale občas ma sklamali. Napríklad po zničení obrovskej základne, v ktorej sa liahli mutanti, som sa vrátil za šéfom Bratstva oceli a on jediné, čo mi na to odpovedal bolo: "Dobre a teraz choď" . Takéto stručné odbytie za moju snahu by ma asi v reálnom živote urazilo. Toto mi osobne prišlo ako taká päsť na oko.

Ďalej musím pochváliť samotné questy. V hre naozaj nebolo veľa, ale tu platí, že menej býva niekedy viacej. Myslím, že na svoju dobu boli dobre prepracované a hlavne musím vyzdvihnúť fakt, že takmer každý quest sa dal dokončiť viacerými spôsobmi.

Ďalším dôležitým aspektom podobnej hry je príbeh. Ten mi vo Falloute osobne neprišiel nejako geniálne spracovaný. Chápem, že svojho času bol iste originálny, ale teraz, po množstve podobných hier, už podľa mňa takým dojmom nepôsobí. Teda aspoň hlavná dejová linka. Pokiaľ by som hodnotil spracovanie lokácii a rôznych sídiel, tak ich celkové zasadenie do príbehu a sveta pôsobí inak skvele.

Posledná vec, ktorú zmienim, je technická stránka hry. To je asi najväčší mínus hry. Pády boli časté a hlavne otravné. Koľkokrát ma naštvalo, keď mi počas náročného súboja hra spadla. Samozrejme som používal posledný neoficiálny patch, takže to nebolo až také strašné a hrať sa to dalo.

Fallout je naozaj výborné postapo RPG s vydarenou atmosférou, leveldizajnom a možnosťami roleplaya. Rozhodne má čím zaujať aj hráčov v dnešnej dobe a právom je považovaný za legendu. Síce nevyniká prepracovanou hlavnou dejovou líniou a skvelou technickou stránkou, ale inak to bol pre mňa neopakovateľný zážitok. Rozhodne odporúčam každému fanúšikovi RPG.