Je trochu paradoxné, že vôbec, ani výnimočne, nepozerám filmové horory, no čo sa týka videohier, žáner naplnený strachom a brutalitou patrí medzi moje najobľúbenejšie. Možno práve pre traumy z detstva, keď otec hrával po večeroch vo vedľajšej izbe Resident Evil 2 a ja som sa ako 9 ročný klepal od strachu v posteli už len zo zvukov, ktoré som počul cez stenu. Neskôr som nabral odvahu a sám sa pozrel "pod posteľ" tohto typu hier a zistil som, že bubáci nie sú z tesnej blizkosti až tak hrôzostrašní (takto nejako sa ľudia zbavujú strachu z hmyzu alebo pavúkov nie?). Outlast potichu hnil v mojej steam knižnici a dlho som ho odkladal na čas kedy si ho budem môcť naplno v pohodlí vychutnať, lebo som tušil, že budem znechutený v dobrom slova zmysle. Veru, tľapkám vývojárov Red Barrels po pleciach a gratulujem k vynikajúcej prvotine!

Príbeh ma nijako neurazil, no viac ma bavil zvládnutý aspekt pocitu "bože, chcem sa odtiaľto dostať, no matter what!" Hra ako chobotnica vždy vzala hrdinovi nádej z pred nosa a prinútila ho ísť stále hlbšie a hlbšie do temnoty inštitúcie Mount Massive Asylum. Mnoho názorov poukazuje na slabší záver hry, s čím úplne nesúhlasím, dokonca by som povedal, že finále kedy konečne vidíte aj niečo viac ako tmu alebo zrnitý obraz kamery hru príjemne osviežil a uzatvoril. Máte radi herný strach? Outlast je výborná voľba, čo musíte zažiť, zbytočne budem viac chváliť, ale...

Mám aj čo sprdnúť. Hlavne dĺžku hry, na obtiažnosti Hard som sa k záverečným titulkám dostal pod 4 hodiny a to som svedomito čítal všetky dokumenty čo sa mi podarilo nájsť. Ďalšia vec, hneď ako pochopíte rozmýšľanie nepriateľov, hra prestane byť výzvou v tomto smere. Namiesto rešpektu alebo strachu z nich si pri každom prežitom stretnutí poviete; ach tá tuposť a ich prítomnosť vám časom príde skôr tragikomická. Veľmi rýchlo na Vás zabudnú a nedokážu vás nájsť v miestosti 2x2 metre bez okien zatvoreného v jednej skrinke kam sa dá skryť. Kamera ako jeden zo základných prvkov hry kazí celkový dojem z dôvodov; batéria sa vybíjajú pekelne rýchlo. Problém nie je, že by ich bol nedostatok, problém skôr je, že väčšinu času som ich mal 5 a hrdina kto vie prečo ich viac neunesie (to, že príde o pár prstov ospravedlňuje absenciu zbraní, no myslím, že bateriek by určite uniesol viac ako 5, i keď by ich vláčil zbytočne). Ich neustále "prebíjanie" mi skrátka príde zbytočné. Druhá vec, ktorá ma štvala, bolo, že pri realoade checkpointu alebo po smrti kamera vypína nočný režim. Za celú hru som nevyužil kameru bez nočného režimu, lebo bez neho ste slepí ako bez kamery samotnej. Že by to robilo hru viac realistickou? Nemyslím, zbytočná nutnosť stláčať jedno tlačilo, nočný režim by mal byť zapnutý stále.

Užil som si k spokojnosti, teším sa na dvojku ;).