Na Evil Within som sa veľmi tešil. Mám totiž rád japonské horory a taktiež som veľkým fanúšikom série Silent Hill. Od hry som očakával hutnú atmosféru, japonsky divný príbeh a atraktívne a temné prostredie. Tieto očakávania hra viac-menej splnila a ponúkla aj niečo naviac. Na začiatok si treba vyjasniť jednu vec: atmosféra Evil Within rozhodne nie je tak hutná a silná ako v prípade Silent Hillu (i keď v porovnaní s mnohými inými hrami stále výborná) a hra sa skôr sústredí na brutalitu ako na psychológiu. To môže niekomu vadiť, ale mne osobne ani nie. Hra si to kompenzuje inými kvalitami a prednosťami.

Medzi najvýraznejšie patrí predovšetkým skvelý gameplay. Nábojov som mal na strednú obtiažnosť stále nedostatok a bol som prinútený aj využívať okolité prostredie. Nutnosť využiť všetko čo som mal po ruke dával hre skvelý survival feeling. Celkovo je hrateľnosť výborná, hra sa dobre ovláda a radosť z porazenia silnej skupinky nepriateľov, alebo bossa je veľká. A pocit zadosťučinenia sa rozhodne počíta.

Vyzdvihnúť musím veľmi pekné vizuálne spracovanie, od atmosférického prostredia až po rôzne hnusné monštrá. V tomto Japonci tradične stále excelujú. Páčila sa mi aj neustála zmena prostredia, kde sa hra odohrávala: od zatuchlej krypty, cez depresívny špitál, až po potemnenú dedinu plnú zmutovaných dedinčanov.

Príbeh vyzerá možno dosť chaotický a ťažko sa v ňom orientuje, ale ak ste po celú hru dávali pozor, tak by sa v ňom stratiť nemali. Je v podstate jednoduchý, ale len pre hráča, ktorý dobre pozná japonskú hororovú školu a ich, teraz už bežný systém rozprávania príbehov v hrách. Ostatní sa v ňom môžu pomerne ľahko stratiť, i keď je stále zrozumiteľnejší než napríklad v prvých Silent Hilloch alebo v sérii Dark Souls.

RPG prvky boli zakomponované s citom. Možnosti vylepšovania postavy a zbraní síce neboli až také obsiahle ako v nejakej väčšej RPG hre, ale u hororovej hry ma toto spestrenie príjemne prekvapilo. Peknou zaujímavosťou bol aj fakt, že tu nie sú klasické skúsenosti, ale nové vylepšenia sa odomykajú z takzvaným "zeleným gelom".

Medzi zápory by som rozhodne zaradil niekoľko otravných častí, kde som musel utekať pred nejakým silným nepriateľom, ktorý vo chvíli keď sa ku mne dostal, ma zabil na jednu ranu. Takýchto častí tam bolo niekoľko a boli často veľmi otravné. Nehovoriac o niektorých podobne ladených bossfightoch.

Ďalej mi trochu vadila občas menšia samoúčelnosť prostredia. Konkrétne, keď práve v danej chvíli niečo hlavný hrdina potreboval, tak to nejakým zázrakom našiel niekde veľmi blízko. Môžem ešte spomenúť aj vtipný fakt, že všetci tamojší zombíci sa predtým asi kúpali v benzíne, keďže nejakým záhadným spôsobom začnú okamžite celý horieť po zapálení jedinou zápalkou...:)

Verdikt: 90% môže niekomu prísť ako príliš vysoké hodnotenie. Dobre si uvedomujem chyby tejto hry a dokázal by som ich pokojne vymenovať ešte viac. Ale mne osobne nevadili a celú hru som si užil od začiatku do konca. Jednoducho mám pre tento typ hier určitú slabosť a ako taký mi Evil Within sadol. Preto aj vo výsledku hodnotím veľmi vysoko.