Toto nemôžem hodnotiť objektívne, pretože sa jedná o totálnu srdcovku. Benoit Sokal vytvoril alternatívny svet, do ktorého by som sa pozrel asi najradšej zo všetkých herných svetov. Takmer každá z lokácií by sa dala použiť ako tapeta na pozadie, prípadne rovno ako tapeta v celom mojom byte. Mechanické hračky, ľudia, exteriéry, to všetko láka k návšteve. Univerzita v Barrockstadte je pre mňa osobne tou najkrajšou, "najfotogenickejšou" a najatraktívnejšou lokáciou, s akou som sa doteraz v hernom svete stretol.
Musím sa priznať, že som dvakrát musel konzultovať návod a celkovo by som chcel vidieť borca, ktorý toto prešiel bez návodu. Hneď prvá časť vo Valadilene poskytla také zákysy, že nebyť možnosti návodu, tak tam trčím snáď doteraz. Zúfalstvo však nikdy nemohlo minimalizovať to nadšenie, s ktorým toto milovník adventúr rád podstúpi. Takmer hororová časť v Komkolzgrade mierne moje hodnotenie znižuje, pretože sa celkovo do konceptu hry podľa mňa nehodila. Našťastie Aralbad to opäť vykompenzoval.
No a záver. Pre mňa emotívnosťou prekonáva mnohé kórejské romantické filmy. Slzy na krajíčku, chudák starý Hans s mentalitou 9-ročného dieťaťa podpisuje papier o predaji fabriky, sedí na lavičke vo svojich kožušinových handrách a ja som rozsekaný na padrť.
Až raz úplne zabudnem riešenia hádaniek, nikdy nebudem mať problém sa k hre vrátiť. Už len kvôli kochaniu sa exteriérmi.