Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.
42 let • Martin (SR - kraj Žilinský)

Komentář

Přejít na komentáře

Dear Esther

  • PC 100
Na vrchol tej istej hory vedie veľa rôznych ciest. To pravil veľký Buddha a ešte k tomu treba dodať, že vlastne každá cesta stojí za to, aby sa po nej človek vydal. Filozofický úvod asi preto, že tu máme do činenia s filozofickým počinom, resp. filozoficko-psychologickým fenoménom. Osamelosť, vnútorný boj, melanchólia, psychosomatické stavy.
Takisto som si celý čas vravel, že v tomto prípade aj samotná cesta bude cieľ, pretože o tom celý subžáner walking simulátorov predsa je. Lenže to som ešte nevidel záver, z ktorého mi teda padla huba takým štýlom, že viac sa už asi ani nedá. Absolútny klimax všetkého snaženia a dlhých rokov hľadania. Vysoký cieľ, ktorý naozaj aj cieľom vo svojej plnej podstate je.
Cesta vedie cez opustený ostrov v severných Hebridách. Vlhkosť a chlad zachádzajú za nechty, vietor bičuje trávnato-bylinný porast, ktorého skúmaním by sa dala s čistým svedomím vyplniť aj celá hodina. Neviem, či sa niekedy takto podarilo v nejakej hre navodiť pocit úplnej samoty. Vlastivedná prechádzka nás okrem drsných prírodných krás severného Atlantiku zoznámi aj s nešťastnými osudmi pár jednotlivcov, ktorí s týmito miestami spojili svoje osudy. Biblické referencie idú do hĺbky, večná škoda, že rovnako nedokážem rozšifrovať aj chemické vzorce. Kadejaké uhľovodíky, dodekahedrony a iní zástupcovia organickej chémie zdobia mnohé steny a iste dodávajú na atmosfére. Toluén to určite nie je, rozoznávam už len nejaké tie mozgové neurotransmitery. Hlavný hrdina je prírodovedne vzdelaný človek so všetkým, čo k tomu patrí.
K celkovému hodnoteniu hry vždy patrí opakovateľná hrateľnosť. Koľkokrát som si navrával, že sa k niečomu vrátim, nakoniec to ale nevydalo, hlavne kvôli nedostatku času. V prípade tejto hry je opakovaný návrat na ostrov úplnou samozrejmosťou, už sa priam neviem dočkať, kedy sa po ňom znova poprechádzam. Klystír mozgu, žiadny mobilný telefón, žiadne spojenie s ľuďmi, no proste jedno veľké NIČ. Po stresujúcom dni v práci fakt hocikedy! Veď sa to dá obehnúť aj za hodinku a pol, podľa toho, do akej miery sa človek kde "kochá".
Screenshot na monitore sa v momente stal samozrejmosťou a nutnosťou. Lebo stopercentné hodnotenie odo mňa, to veru nie je žiadna holá riť.

Pro: celková myšlienka, atmosféra, psychológia, záver, krátka herná doba, lokácia

+18