Stretnutie s legendou už od úplného začiatku vyzeralo dobre. April Ryan je pre mňa spoločne s Alyx Vance a Heather Mason jednou z triumvirátu najvýraznejších herných hrdiniek histórie. A pri čítaní iných hodnotení a komentárov je jasné, že v prípade tejto postavy nie som sám. April s nie práve svetlou minulosťou staré nočné mory ožívajú v poslednej kapitole pri stretnutí s otcom. Zistenie, že April ako malé dieťa takmer nemohla chodiť, bolo k extrémne kladnému posúdeniu jej osobnosti ďalšou pridanou hodnotou je na prvý pohľad tuctovou osemnástkou, presný opak je však pravdou.
Prvé štyri kapitoly sú jednoznačne najlepšie, intenzita hádaniek a kombinácií veľmi vysoká, zákysy sa nedostavujú. Logika riešení je excelentná, obtiažnosť je presne taká, akú si ju predstavujem a akú bohužiaľ stretnete len málokedy. Akonáhle sa presúvame do Arcadie, skvele namazaná mašina sa už začína mierne zadrhávať. Najdlhšia cesta je nie nadarmo najdlhšia, je skutočné dlhá. Mať dostatok trpezlivosti na takýto príbeh, to nie je len tak. To je len tak tak. Zásadná chyba zrejme bola, že druhý diel Dreamfall: The Longest Journey, som hral ako prvý a to už pekne dávno. Background k týmto dvom svetom som teda už mal. Mnohé dialógy objasňujúce históriu a mytológiu tohto sveta/svetov boli nadbytočné a začali priam obťažovať. Mnohí hráči adventúr vytýkajú niektorým hrám (napr. od štúdia Pendulo), že sú príliš krátke. Ja s odstupom času beriem kratšie hry čím ďalej, tým pozitívnejšie. Od siedmej kapitoly už jednoznačne prevládla netrpezlivosť a túžba dostať sa na koniec. Niekedy je možno menej viac. Každý to ale zrejme vníma individuálne, keďže mnohí hodnotia ako najsilnejšiu časť tejto hry práve jej rozsiahly príbeh.
Napriek tomu nižšie ako 100 percentné hodnotenie neprichádza do úvahy. Toto je pre mňa najväčšia klasika žánru. Keď sa zamyslím nad tými úplnými "klasikami" typu Monkey Island alebo sériou Gabriel Knight, tak sa divím, že tieto "legendy" nepochovali adventúrny žáner vlastne ešte v jeho prapočiatkoch. Hrateľnosť nulová, obtiažnosť na mozog udierajúca, logika žiadna. The Longest Journey môže na tieto nepodarky pozerať z výšky svojej slonovinovej veže.
A áno, bugy sa tu nájdu. Osobne som natrafil až na tri, čiže viac ako ostatní. Zrejme to závisí od toho, v akom poradí ste spúšťali jednotlivé herné mechanizmy. Veľkodušne odpúšťam.
Prvé štyri kapitoly sú jednoznačne najlepšie, intenzita hádaniek a kombinácií veľmi vysoká, zákysy sa nedostavujú. Logika riešení je excelentná, obtiažnosť je presne taká, akú si ju predstavujem a akú bohužiaľ stretnete len málokedy. Akonáhle sa presúvame do Arcadie, skvele namazaná mašina sa už začína mierne zadrhávať. Najdlhšia cesta je nie nadarmo najdlhšia, je skutočné dlhá. Mať dostatok trpezlivosti na takýto príbeh, to nie je len tak. To je len tak tak. Zásadná chyba zrejme bola, že druhý diel Dreamfall: The Longest Journey, som hral ako prvý a to už pekne dávno. Background k týmto dvom svetom som teda už mal. Mnohé dialógy objasňujúce históriu a mytológiu tohto sveta/svetov boli nadbytočné a začali priam obťažovať. Mnohí hráči adventúr vytýkajú niektorým hrám (napr. od štúdia Pendulo), že sú príliš krátke. Ja s odstupom času beriem kratšie hry čím ďalej, tým pozitívnejšie. Od siedmej kapitoly už jednoznačne prevládla netrpezlivosť a túžba dostať sa na koniec. Niekedy je možno menej viac. Každý to ale zrejme vníma individuálne, keďže mnohí hodnotia ako najsilnejšiu časť tejto hry práve jej rozsiahly príbeh.
Napriek tomu nižšie ako 100 percentné hodnotenie neprichádza do úvahy. Toto je pre mňa najväčšia klasika žánru. Keď sa zamyslím nad tými úplnými "klasikami" typu Monkey Island alebo sériou Gabriel Knight, tak sa divím, že tieto "legendy" nepochovali adventúrny žáner vlastne ešte v jeho prapočiatkoch. Hrateľnosť nulová, obtiažnosť na mozog udierajúca, logika žiadna. The Longest Journey môže na tieto nepodarky pozerať z výšky svojej slonovinovej veže.
A áno, bugy sa tu nájdu. Osobne som natrafil až na tri, čiže viac ako ostatní. Zrejme to závisí od toho, v akom poradí ste spúšťali jednotlivé herné mechanizmy. Veľkodušne odpúšťam.
Pro: logické hádanky, Vrana, April
Proti: nie veľmi dynamické tempo príbehu a jeho rozprávania