Určite poznáte ten pocit, keď sa na hru tešíte niekoľko mesiacov, no aj napriek tomu vás pozitívne poteší. To sa mi stalo v prípade Mutant Year Zero, ktorý som si ako veľký fanúšik novodobého XCOMu vyhliadol hneď od jeho oznámenia. S emzáckou sériou od Firaxis má však spoločný akurát ťahový boj a musím povedať, že je to dobré.
Mutant Year Zero je akýsi hybrid medzi stealth hrou a ťahovou stratégiou s RPG prvkami. Hra je poriadne návyková, súboje sú parádne a dosť náročné aj na normálnej obtiažnosti. Oproti titulom ako XCOM je rozdiel v tom, že normálne sa pohybujete v reálnom čase a do už spomínaného ťahového režimu sa prepnete až pred bojom. Navyše tu funguje tzv. mechanizmus prepadu, ktorý vám umožní nečakane napadnúť nič netušiaceho súpera. To je v spojení s tým, že súperov sa oplatí počkať si, keď sú osamote, aby ste to následne veľká taktická výhoda.
Vaše postavy - sympatickí zvierací a ľudskí mutanti, ktorí v trojici prechádzajú atmosferickým post apokalyptickým Švédskom - levelujete, vylepšujete im schopnosti (mutácie), nejaké bonusové atribúty, zbrane a vyberáte nejaké to brnenie a prilbu. Nie je to nič sofistikované, ale myslím, že je to postačujúce, hoci mutácií a vlastne aj samotných postáv, ktorých je iba päť, mohlo byť o čosi viac.
Sklamaný som hlavne z príbehu. Zatiaľ čo atmosféra je skvelá, štylizácia a aj samotný svet hry poteší a postavy si s ich humorom rýchlo obľúbite, za tých cca 25 hodín sa to dejovo nikam neposunie a je to vlastne veľké klišé. Aj cliffhanger na konci, keď sa mutanti dozvedia, že sú iba výsledkom experimentov a tajomný šéf posledného útočiska ľudí na Zemi Elder je vedec, ktorý ich uniesol, som tak nejak predvídal od polovice hry. Počas hrania sa našlo aj niekoľko bugov, ktoré sa dali vyriešiť iba načítaním starších uložených hier.
Suma sumárum, Mutant Year Zero: Road to Eden je veľmi príjemné prekvapenie a prepracovaná hra, ktoré zabaví a potrápi vaše mozgové bunky. Odporúčam.
Mutant Year Zero je akýsi hybrid medzi stealth hrou a ťahovou stratégiou s RPG prvkami. Hra je poriadne návyková, súboje sú parádne a dosť náročné aj na normálnej obtiažnosti. Oproti titulom ako XCOM je rozdiel v tom, že normálne sa pohybujete v reálnom čase a do už spomínaného ťahového režimu sa prepnete až pred bojom. Navyše tu funguje tzv. mechanizmus prepadu, ktorý vám umožní nečakane napadnúť nič netušiaceho súpera. To je v spojení s tým, že súperov sa oplatí počkať si, keď sú osamote, aby ste to následne veľká taktická výhoda.
Vaše postavy - sympatickí zvierací a ľudskí mutanti, ktorí v trojici prechádzajú atmosferickým post apokalyptickým Švédskom - levelujete, vylepšujete im schopnosti (mutácie), nejaké bonusové atribúty, zbrane a vyberáte nejaké to brnenie a prilbu. Nie je to nič sofistikované, ale myslím, že je to postačujúce, hoci mutácií a vlastne aj samotných postáv, ktorých je iba päť, mohlo byť o čosi viac.
Sklamaný som hlavne z príbehu. Zatiaľ čo atmosféra je skvelá, štylizácia a aj samotný svet hry poteší a postavy si s ich humorom rýchlo obľúbite, za tých cca 25 hodín sa to dejovo nikam neposunie a je to vlastne veľké klišé. Aj cliffhanger na konci, keď sa mutanti dozvedia, že sú iba výsledkom experimentov a tajomný šéf posledného útočiska ľudí na Zemi Elder je vedec, ktorý ich uniesol, som tak nejak predvídal od polovice hry. Počas hrania sa našlo aj niekoľko bugov, ktoré sa dali vyriešiť iba načítaním starších uložených hier.
Suma sumárum, Mutant Year Zero: Road to Eden je veľmi príjemné prekvapenie a prepracovaná hra, ktoré zabaví a potrápi vaše mozgové bunky. Odporúčam.
Pro: Atmosféra, prepracovaný svet, návykovosť, náročnosť, skvelý súbojový systém
Proti: Nič moc príbeh, ovládanie na klávesnici, nejaké tie bugy, mohlo to byť ešte o čosi lepšie