Otvorený svet, kde voľný pohyb je možný takmer kamkoľvek, s takmer nulovým počtom bugov, ktoré nijako nebránia v plynulom plnení úloh a spoznávaní krás krajiny; V meste Harran vypukla neznáma vírusová epidémia, akási patogénna mutácia besnoty. Mesto bolo uzavreté do karantény. Hráč v roly hlavného hrdinu je poverený humanitárnou organizáciou GRE identifikovať miestneho vodcu gangu Raisa, ktorý destabilizuje oblasť, kradne liek (Antizin) a vlastní dôležitý spis patriaci GRE, a takisto brániť Ministerstvu obrany mesto zbombardovať. Aké sú skutočné ciele GRE a Raisa, sa dozvedáme počas deja.
V hre je 11 typov infikovaných, ktorí majú svoje špecifické vlastnosti. Od nenásilných bolterov až po extrémne agresívnych volatileov, plus niekoľko špeciálnych infikovaných, ktorí tam ani nemuseli byť. Za skákanie po strechách, lozenie po stenách, zabíjanie infikovaných a iné činnosti sú získavané body, za ktoré sa získavajú zručnosti (skilly), ktoré radikálne menia spôsob hrania. Napríklad, kým zozačiatku som mal hrôzu z viralov a myslel som si, že sa pred nimi nedá zachrániť inak než útekom, neskôr, s pribúdajúcim stupňom skillov, som im rozkopával hlavy ako melóny (vďaka bohu za Stomp skill), a v trištvrtine hry som im už pokojne chodil naproti a hladko im sekal hlavy. Podobným spôsobom, hoci na viac rán, som neskôr dokázal zlikvidovať dokonca aj volatilea (na normal obtiažnosti a za pomoci UV baterky). So zbraňou na úrovni damage 1700 sa už žije ľahšie. Plynulý a rýchly pohyb po krajine je radosť, veľakrát som len tak behal po oblastiach a bezcieľne skákal po autách a po hlavách infikovaných. Skill Camouflage Attack umožní natrieť sa krvou zabitého a zakamuflovať sa tak, potom stačí chodiť medzi infikovanými a odzadu im lámať väzy (Takedown skill). Veľa času som na tom minul a veľa bodov som tak získal.
Človek si v zápale hry ani neuvedomí, koľko možných variant zbraní má vlastne k dispozícii – takmer 160 variant zbraní na boj zblízka (sekier, krompáčov, pálok, mäsiarskych sekáčov, páčidiel, kladív, dýk, mačiet, tyčí, lát, obuškov, lopát, kosákov a francúzskych kľúčov), niekoľko variant vrhacích zbraní (granátov, zápalných fliaš, hviezdic, nožov) a vyše 30 variant palných zbraní (pištolí, revolverov, samopalov, brokovníc a útočných pušiek), z ktorých prakticky všetky sa dajú ešte vylepšovať pomocou blueprintov. Moja prvá hra (odohratá za 60 hodín) mala na svedomí 4000 zabití infikovaných ľudí (nepočítam 22 odohratých hodín a 1500 zabití vo Followingu). Potešilo, že v hre sa nevyskytujú žiadne zvieratá, ktoré treba zabíjať. Vo väčšine podobných hier sú a nemám to rád, nerád zabíjam zvieratá.
Harran sa delí na dve základné štvrte, ale to som pri prvom hraní nevedel. Preto keď som sa po odohratí základných úloh v Slamoch úplne nepredpokladane ocitol v štvrti Old Town, bol som prekvapený. Táto štvrť prináša do hry novú dimenziu lezenia po domoch, podobnú ako som poznal z Assassin's Creed. Taktiež presun pomocou záchytného háku (grappling hook) pridáva do hry úplne nový rozmer. Výzor tureckého mesta robí správnu atmosféru, krásnym odľudneným lokáciám chýbal už iba mach na stenách a burina na vodorovných plochách, ale viem, dej sa neodohráva zas až tak dlho po vypuknutí epidémie. Do Old Townu by som za starých čias zašiel na dovolenku (mimo sezóny). Vládol tam vegetariánsky obchodný reťazec Nate, fungovali tam aj Vega Restauranty a vegetariánske pizzérie, to všetko v pomere 2:1 k obchodom a reštikám so zmiešaným tovarom. Predajne, ktoré spomínam, sú už mimo prevádzky, spomínam to len zo zaujímavosti. Faktom je, že konzumovateľné výrobky, ktoré sa dajú počas blúdenia po krajine nájsť a dopĺňať si nimi zdravie, sú všetky nemäsité: baklava, chalva, sušienky, sušené ovocie, energetické tyčinky, oriešky, pita a dokonca cukríky. Na obaloch nájdeme nápis Lorem, čo je názov firmy distribuujúcej vege organické výrobky. Výnimkou nie sú ani Slamy, kde máme strešnú zeleninovú záhradu hneď na základňovej Veži (The Tower). Žiadne prasacie farmy ako v Metro 2033! BTW, Old Town je miesto, kde som prvýkrát v živote zaškrtil decko. A potom ešte veľa ďalších. V bytoch v Old Towne sa totiž skrývajú infikované deti, screamery. Prvé stretnutie s tou obludou vyvolalo u mňa zimomriavky. Jeho plač, ktorý počuť cez tri poschodia, ešte ďalších desať krát.
Nerozumiem zmyslu množstva odevov, ktorý je na výber. Mimo multiplayeru je táto možnosť absolútne zbytočná a ani v multiplayeri nie je taká dôležitá. Napriek tomu je v hre na výber asi 45 rôznych typov oblečenia. Ja som používal odev s názvom Tree Hugger. Pretože som tree hugger. Multiplayer nehrávam, lebo trpí rovnakým hendikepom ako Versus mód v Left 4 Dead 2, kde hráči s vyšším bodovaním a ktorí sa poznajú, proste ostatných zo serverov vyhadzujú.
Osudová scéna s Jade mi zlomila srdce, túžil som vyvolať nejaký rage, vyhubiť Raisovych ľudí, zastreliť guvernéra Asaniho, tú sliepku z GRE a preventívne niekoľkých z Ministerstva obrany, nakŕmiť nimi bolterov, vyhodiť do vzduchu Priehradu, zbúrať mosty, kostol Embers' Tower, Fish Markety, Fresh Chicken a Kebab shopy. Vytúženého záveru som sa nedočkal. Ten bol stupídny, gýčový a nedomyslený. Rais nepochopiteľne nechal svojich ľudí napospas bez Antizinu a jednoducho spáchal samovraždu tým, že ma k sebe sám nalákal. Po odohratí hlavného deja sa hra nekončí, dajú sa ešte dokončovať bočné úlohy, vypĺňať achievementy, prípadne čistiť karantény a zvyšné Bezpečné zóny, ale na dlho to už nie je. Neviem, čo by som napísal, že by mi v hre chýbalo. Existencia nejakých reálnych frakcií a možnosť sa k nejakej z nich pripojiť (podobne ako vo Fallout: New Vegas), alebo možnosť deštrukcie objektov (ako v Red Faction: Guerrilla) by hru určite spestrila a ešte viac ju priblížila k dokonalosti. Chcel by som priveľa, no aspoň tie okná na autách a budovách pod paľbou praskať mohli. V porovnaní s podobnými hrami ako Dead Island (2011) je ale Dying Light na neporovnateľne vyššej úrovni. Epidémia nebola zastavená, rozšírila sa až do Európy! Vidíme sa v Dying Light 2!
V hre je 11 typov infikovaných, ktorí majú svoje špecifické vlastnosti. Od nenásilných bolterov až po extrémne agresívnych volatileov, plus niekoľko špeciálnych infikovaných, ktorí tam ani nemuseli byť. Za skákanie po strechách, lozenie po stenách, zabíjanie infikovaných a iné činnosti sú získavané body, za ktoré sa získavajú zručnosti (skilly), ktoré radikálne menia spôsob hrania. Napríklad, kým zozačiatku som mal hrôzu z viralov a myslel som si, že sa pred nimi nedá zachrániť inak než útekom, neskôr, s pribúdajúcim stupňom skillov, som im rozkopával hlavy ako melóny (vďaka bohu za Stomp skill), a v trištvrtine hry som im už pokojne chodil naproti a hladko im sekal hlavy. Podobným spôsobom, hoci na viac rán, som neskôr dokázal zlikvidovať dokonca aj volatilea (na normal obtiažnosti a za pomoci UV baterky). So zbraňou na úrovni damage 1700 sa už žije ľahšie. Plynulý a rýchly pohyb po krajine je radosť, veľakrát som len tak behal po oblastiach a bezcieľne skákal po autách a po hlavách infikovaných. Skill Camouflage Attack umožní natrieť sa krvou zabitého a zakamuflovať sa tak, potom stačí chodiť medzi infikovanými a odzadu im lámať väzy (Takedown skill). Veľa času som na tom minul a veľa bodov som tak získal.
Človek si v zápale hry ani neuvedomí, koľko možných variant zbraní má vlastne k dispozícii – takmer 160 variant zbraní na boj zblízka (sekier, krompáčov, pálok, mäsiarskych sekáčov, páčidiel, kladív, dýk, mačiet, tyčí, lát, obuškov, lopát, kosákov a francúzskych kľúčov), niekoľko variant vrhacích zbraní (granátov, zápalných fliaš, hviezdic, nožov) a vyše 30 variant palných zbraní (pištolí, revolverov, samopalov, brokovníc a útočných pušiek), z ktorých prakticky všetky sa dajú ešte vylepšovať pomocou blueprintov. Moja prvá hra (odohratá za 60 hodín) mala na svedomí 4000 zabití infikovaných ľudí (nepočítam 22 odohratých hodín a 1500 zabití vo Followingu). Potešilo, že v hre sa nevyskytujú žiadne zvieratá, ktoré treba zabíjať. Vo väčšine podobných hier sú a nemám to rád, nerád zabíjam zvieratá.
Harran sa delí na dve základné štvrte, ale to som pri prvom hraní nevedel. Preto keď som sa po odohratí základných úloh v Slamoch úplne nepredpokladane ocitol v štvrti Old Town, bol som prekvapený. Táto štvrť prináša do hry novú dimenziu lezenia po domoch, podobnú ako som poznal z Assassin's Creed. Taktiež presun pomocou záchytného háku (grappling hook) pridáva do hry úplne nový rozmer. Výzor tureckého mesta robí správnu atmosféru, krásnym odľudneným lokáciám chýbal už iba mach na stenách a burina na vodorovných plochách, ale viem, dej sa neodohráva zas až tak dlho po vypuknutí epidémie. Do Old Townu by som za starých čias zašiel na dovolenku (mimo sezóny). Vládol tam vegetariánsky obchodný reťazec Nate, fungovali tam aj Vega Restauranty a vegetariánske pizzérie, to všetko v pomere 2:1 k obchodom a reštikám so zmiešaným tovarom. Predajne, ktoré spomínam, sú už mimo prevádzky, spomínam to len zo zaujímavosti. Faktom je, že konzumovateľné výrobky, ktoré sa dajú počas blúdenia po krajine nájsť a dopĺňať si nimi zdravie, sú všetky nemäsité: baklava, chalva, sušienky, sušené ovocie, energetické tyčinky, oriešky, pita a dokonca cukríky. Na obaloch nájdeme nápis Lorem, čo je názov firmy distribuujúcej vege organické výrobky. Výnimkou nie sú ani Slamy, kde máme strešnú zeleninovú záhradu hneď na základňovej Veži (The Tower). Žiadne prasacie farmy ako v Metro 2033! BTW, Old Town je miesto, kde som prvýkrát v živote zaškrtil decko. A potom ešte veľa ďalších. V bytoch v Old Towne sa totiž skrývajú infikované deti, screamery. Prvé stretnutie s tou obludou vyvolalo u mňa zimomriavky. Jeho plač, ktorý počuť cez tri poschodia, ešte ďalších desať krát.
Nerozumiem zmyslu množstva odevov, ktorý je na výber. Mimo multiplayeru je táto možnosť absolútne zbytočná a ani v multiplayeri nie je taká dôležitá. Napriek tomu je v hre na výber asi 45 rôznych typov oblečenia. Ja som používal odev s názvom Tree Hugger. Pretože som tree hugger. Multiplayer nehrávam, lebo trpí rovnakým hendikepom ako Versus mód v Left 4 Dead 2, kde hráči s vyšším bodovaním a ktorí sa poznajú, proste ostatných zo serverov vyhadzujú.
Osudová scéna s Jade mi zlomila srdce, túžil som vyvolať nejaký rage, vyhubiť Raisovych ľudí, zastreliť guvernéra Asaniho, tú sliepku z GRE a preventívne niekoľkých z Ministerstva obrany, nakŕmiť nimi bolterov, vyhodiť do vzduchu Priehradu, zbúrať mosty, kostol Embers' Tower, Fish Markety, Fresh Chicken a Kebab shopy. Vytúženého záveru som sa nedočkal. Ten bol stupídny, gýčový a nedomyslený. Rais nepochopiteľne nechal svojich ľudí napospas bez Antizinu a jednoducho spáchal samovraždu tým, že ma k sebe sám nalákal. Po odohratí hlavného deja sa hra nekončí, dajú sa ešte dokončovať bočné úlohy, vypĺňať achievementy, prípadne čistiť karantény a zvyšné Bezpečné zóny, ale na dlho to už nie je. Neviem, čo by som napísal, že by mi v hre chýbalo. Existencia nejakých reálnych frakcií a možnosť sa k nejakej z nich pripojiť (podobne ako vo Fallout: New Vegas), alebo možnosť deštrukcie objektov (ako v Red Faction: Guerrilla) by hru určite spestrila a ešte viac ju priblížila k dokonalosti. Chcel by som priveľa, no aspoň tie okná na autách a budovách pod paľbou praskať mohli. V porovnaní s podobnými hrami ako Dead Island (2011) je ale Dying Light na neporovnateľne vyššej úrovni. Epidémia nebola zastavená, rozšírila sa až do Európy! Vidíme sa v Dying Light 2!
Spirit of the North
