Po mojej prvej Zelda hre (Breath of the wild) som sa pustila aj do jeho predchodcu a to Skyward sword. Na jednej strane ma veľmi lákala predstava ovládania pomocou iného ovládača ale na strane druhej som sa obávala jeho nepraktickosti. Myslím, že som po 70 hodinách dospela k názoru, že má svoje pozitíva ale aj negatíva.
K tomu dobrému by som zaradila väčšie nasadenie v boji, keďže bojujete svojími vlastnými pohybmi rukou. Je to odlišný pocit než len keď stláčate jedno tlačidlo a postavička urobí všetko za vás. Pohyby hráča boli príjemne implementované aj do hlavného menu a spestrili sa rôzne hádanky a rébusy.
Tým negatívnym by bolo pre mňa to, že nie vždy bol každý pohyb perfektne rozpoznaný a pri bojoch, špeciálne v tých kde bolo treba presne zasiahnuť, som často udrela inak než som plánovala. No a ďalším dôležitým aspektom bola nepohodlnosť, ktorá sa prejavovala hlavne na zápästí. Asi je to o zvyku, kedže neskôr to bolo o niečo lepšie ale predsa, pri bežnom ovládači sa mi to nestáva. Viem, že je to skôr hodnotenie príslušenstva a nie samotnej hry ale aj práve to vám môže pomôcť v rozhodnutí, či si hru zahráte alebo nie.
Keď pristúpim k samotnej hre, tak k tomu veľmi vydarenému by som zaradila hudbu a prekrásny svet rozdelený do rôznych lokácii, ktoré sa časom menia a tým sa vám otvoria nové možnosti ako využívať svoje nástroje a dôvtip. Sprevádzajú vás v ňom neskutočne rozotomilí obyvatelia jednotlivých oblastí, ktorí vám pomáhajú a dávajú rôzne úlohy. Hádanky nepôsobili frustrujúco a mali príjemnú obtiažnosť, pri ktorej ste si užili preskúmavanie jednotlivých dungeonov. Obavála som sa snových častí v každej oblasti. Nakoniec nedopadli zle, no ostávajú mi v pamäti ako nie tie najpríjemnejšie úlohy. Viacero z misií, ktoré ste mali možnosť plniť bolo plných humoru a vtipných scén. To v hrách veľmi oceňujem.
Samotní bossi boli skôr jednoduchší, dali sa zvládnuť na prvý pokus, až na niektorých pre mňa veľmi otravných. Ghirahim, The Imprisoned, Koloktos Vôbec mi to ale nepokazilo celkový dojem. Jednoducho musíte byť niekedy šikovnejší alebo sa naučiť určité postupy rýchlejšie.
Ak ste ešte nemali možnosť zahrať si túto hru a premýšľate nad tým, tak mojou odpoveďou je: ,,Len do toho!".
K tomu dobrému by som zaradila väčšie nasadenie v boji, keďže bojujete svojími vlastnými pohybmi rukou. Je to odlišný pocit než len keď stláčate jedno tlačidlo a postavička urobí všetko za vás. Pohyby hráča boli príjemne implementované aj do hlavného menu a spestrili sa rôzne hádanky a rébusy.
Tým negatívnym by bolo pre mňa to, že nie vždy bol každý pohyb perfektne rozpoznaný a pri bojoch, špeciálne v tých kde bolo treba presne zasiahnuť, som často udrela inak než som plánovala. No a ďalším dôležitým aspektom bola nepohodlnosť, ktorá sa prejavovala hlavne na zápästí. Asi je to o zvyku, kedže neskôr to bolo o niečo lepšie ale predsa, pri bežnom ovládači sa mi to nestáva. Viem, že je to skôr hodnotenie príslušenstva a nie samotnej hry ale aj práve to vám môže pomôcť v rozhodnutí, či si hru zahráte alebo nie.
Keď pristúpim k samotnej hre, tak k tomu veľmi vydarenému by som zaradila hudbu a prekrásny svet rozdelený do rôznych lokácii, ktoré sa časom menia a tým sa vám otvoria nové možnosti ako využívať svoje nástroje a dôvtip. Sprevádzajú vás v ňom neskutočne rozotomilí obyvatelia jednotlivých oblastí, ktorí vám pomáhajú a dávajú rôzne úlohy. Hádanky nepôsobili frustrujúco a mali príjemnú obtiažnosť, pri ktorej ste si užili preskúmavanie jednotlivých dungeonov. Obavála som sa snových častí v každej oblasti. Nakoniec nedopadli zle, no ostávajú mi v pamäti ako nie tie najpríjemnejšie úlohy. Viacero z misií, ktoré ste mali možnosť plniť bolo plných humoru a vtipných scén. To v hrách veľmi oceňujem.
Samotní bossi boli skôr jednoduchší, dali sa zvládnuť na prvý pokus, až na niektorých pre mňa veľmi otravných. Ghirahim, The Imprisoned, Koloktos Vôbec mi to ale nepokazilo celkový dojem. Jednoducho musíte byť niekedy šikovnejší alebo sa naučiť určité postupy rýchlejšie.
Ak ste ešte nemali možnosť zahrať si túto hru a premýšľate nad tým, tak mojou odpoveďou je: ,,Len do toho!".
Little Orpheus
Pro: Pestrosť lokácií a hádaniek, hudba, humor
Proti: Nutnosť zvyknúť si na ovládanie