Zbieranie častí srdiečok, otváranie truhlíc s pokladom, nachádzanie kľúčov k zamknutým dverám, odrážanie projektilov na nepriateľov, ktorí sa vedia skryť do zeme alebo vybojovanie si ultimátneho meča a štítu. Ak si chcete zahrať Zeldu ale bez Zeldy a s ľahšou obtiažnosťou, tak sa pustite do Oceanhorn.

Na prvý pohľad zaujme farebne sýte okolie ostrovčekov. Je to veľmi príjemné na pohľad ale neskôr, keď budete mať tých ostrovov viacero, tak vám všetky tie stromčeky, kopčeky a zákutia môžu splývať. Obtiažnosť je veľmi jednoduchá, hádanky nepotrápia, no to čo potrápi je hľadanie správnej cesty k pokladu alebo collectiblu, keďže neviete skákať nahor. Po prejdení nejakej oblasti si sprístupníte skratku ale tá vám je celkom na nič ak sa potrebujete dostať naspäť nahor. Budete si musieť určitú oblasť zopakovať a ak náhodou spadnete ( čo sa mi stávalo vďaka mojej veľkej šikovnosti celkom často) musíte to absolvovať znova. Niekedy to môže pekne zamávať s vašou trpezlivosťou.

Pri prechádzaní oblastí si párkrát všimnete vedľajšiu miestnosť ale aj po precíznom skúmaní nenájdete vchod. Prichádza na rad takzvané bombovanie ( áno, práve som si ten názov vymyslela). Skúšate pokladať bomby tak nejak naokolo či sa náhodou nerozpadne nejaký múr alebo stena. Pre mňa osobne veľa z týchto stien nebolo dostatočne odlišných aby mi tento nápad skrsol v hlave. Skôr som hľadala ukrytý spínač alebo vedľajšiu bočnú cestu. Tým som si síce predĺžila hraciu dobu ale na úkor dobrej nálady a trpezlivosti. Našťastie tých bomb bolo vždy veľa a aj keď vám došli, tak nebolo vôbec obtiažne ich za chvíľku získať z nepriateľov alebo vázičiek. To platí pre všetky komodity ( mana, šípy, srdiečka). Nebol tam teda ten pocit, že si ich musím veľmi strážiť a tým klesala aj obtiažnosť.

Napriek tomu sa našli sem tam aj výzvy v podobe bossov. U mňa sa jednalo o bossa s menom Mesmeroth. Šikovne som prišla na ostrov bez toho aby som predtým získala ultimátny meč a teda mi jeho prekonanie trvalo o niečo dlhšie. Tieto súboje boli sprevádzane skvelou hudbou. Celkovo celý svet mal príjemne pasujúcu hudbu a to preskúmavanie potom pôsobilo oveľa príjemnejšie.

Oceanhorn nepokladám za "must play" titul, no ak čakáte na nejakú AAA hru, ktorá je ešte ďaleko, tak tento počin sa môže premeniť v pestrú a milú zábavku na niekoľko nasledujúcich hodín.