Pokračovanie legendy, takto by sa to dalo celé zhrnúť. Ale nie, Half-Life 2 si určite zaslúži lepší komentár. Začať by sme mohli krásnou grafikou, hoci to nie je to najdôležitejšie. No túto krásnu grafiku si všimnete aj dnes, mierne poupravenú aj v oboch epizódach. Pokračujeme - skvelý príbeh, vynikajúca, ale neskutočná atmosféra sveta, kde nevládnu ľudia, ale nepriateľská rasa Combine pod vedením zradcu doktora Breena (toho doktora Breena, ktorý pracoval v Black Mesa a neustále komandoval Gordona). Prechádzky mestom City 17, až do špiku kosti nasiaknutým takou tou východoeurópskou atmosférou (ostatne aj hlavný dizajnér hry, Viktor Antonov potvrdil, že pri jeho tvorbe sa inšpirovali najmä metropolami východu, ale aj Prahou), spustošenou väznicou Nova Prospekt či opusteným sídlom Ravenholm - to je proste zážitok.

Half-Life jednotka vyšla v dobe, keď leteli najmä bezduché (pozor, nehovorím zlé, aj ja som v nich odohral desiatky hodín) strieľačky typu Quake, či Blood a jej inovatívny prístup šokoval celú hráčsku obec. Strieľania bolo stále dosť, no pomenej oproti spomínaným hrám a pridala sa nutnosť logického myslenia. A Half-Life 2 v tom všetkom pokračuje, keď sa občas po adrenalínovej akcii proste na chvíľu zaseknete. Príjemne popoťahujete mozgové závity, niečo poriešime a ideme ďalej. To sa mi páči, isté spestrenie. Half je proste legenda a skvelo hrateľný - čo viac chceme?